(Minghui.org) Pred príchodom nového roka sa praktizujúci Falun Dafa v Toronte 17. decembra 2023 zhromaždili na námestí Mel Lastman Square, aby poďakovali zakladateľovi Falun Dafa, Majstrovi Li Chung-č’, za mnohé požehnania a zaželali mu šťastný nový rok.
„Ďakujem Majstrovi za to, že sa ku mne vrátil môj syn“
Cristina je prekladateľka a knihovníčka a od detstva je ponorená do čínskej kultúry. Jej rodina mala sériu kníh o živote v Číne. Christina ich čítala a vždy cítila túžbu po Východe.
Jedného dňa v roku 2003 dostala leták a dozvedela sa, že na Ontárijskom inštitúte pre štúdium vzdelávania na Torontskej univerzite sa bude konať seminár Falun Dafa. Predtým čítala rôzne náboženské knihy vrátane tých o budhizme, ale nikdy nedokázala získať uspokojivú odpoveď na svoje otázky o živote, preto sa zúčastnila na seminári.
Počas seminára sa premietal dokumentárny film odhaľujúci prenasledovanie Falun Dafa Čínskou komunistickou stranou (ČKS). Povedala: „V čase mojich rodičov bola Litva komunistickou krajinou. Môjmu otcovi vadilo, že vláda prenasleduje a potláča ľudí. Aby rodičia utiekli, odišli loďou do Brazílie, a tak som sa narodila v Brazílii. Predtým, ako som si pozrela dokumentárny film, som vedela, že komunistická strana je pre ľudstvo škodlivá.“
„V tom čase som nečítala knihy Dafa, ani sa neučila cvičenia. Len som počúvala úvodné predstavenie Falun Dafa a cítila som otáčanie Faluna vo svojom tele. Pretože som to zažila na vlastnej koži, bolo pre mňa začatie praktizovania prirodzeným procesom.“ Po seminári začala Christina praktizovať Falun Dafa.
Jej život sa zmenil. Predtým, ako začala praktizovať, bola Christina sklamaná zo svojho syna kvôli jeho alkoholizmu. Vždy sa na neho hnevala a kričala som na neho. Jej syn sa na ňu hneval. Priepasť medzi nimi sa stále prehlbovala. Syn sa jej dokonca vyhýbal na Vianoce a odmietal prijímať jej darčeky. Chýbal jej a mala o neho strach. Christina sa cítila nešťastná a často plakala.
Po prečítaní Čuan Faluna si Christina uvedomila, že utrpenie v živote ľudí pochádza z ich karmy. Nikto nemôže ovplyvniť ani zmeniť osud príbuzných a priateľov. Čítaním Čuan Faluna pochopila, že pri výchove svojho dieťaťa by mala byť pokojná. Vždy, keď mala pocit, že ju pohlcuje bolesť, opakovane si pripomínala, že ako praktizujúca by sa mala pozrieť do svojho vnútra a zmeniť sa podľa princípov Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti namiesto toho, aby sa snažila zmeniť iných. Postupne sa naučila nehnevať sa a necítiť smútok nad synovou ľahostajnosťou a zanedbávaním. Namiesto toho sa učila, ako sa zbaviť svojej posadnutosti ním a odpustiť mu.
Keď sa dozvedela, že jej syn je bezdomovec, pomohla mu nájsť si bývanie a zmenila svoj postoj k nemu. V súlade s učením Čuan Faluna mu pokojne radila, komunikovala s ním so súcitom a porozumením a už mu nevnucovala svoje názory, ani ho nekritizovala.
„Kultivácia mi všetko zmenila. Bez Dafa by môj silný postoj držal môjho syna odo mňa ďalej. Možno by zomrel na ulici, pretože bol bezdomovcom a ja by som upadla do zúfalstva a depresie, z ktorej by som sa nedokázala dostať. Teraz sa môj syn zotavil. Mám k nemu láskavý postoj a on sa o mňa začal zaujímať a mať ma rád. Vydal aj knihu a napísal v nej: „Túto knihu venujem svojej matke.“
Christina zaželala Majstrovi šťastný nový rok a povedala: „V obrovskom vesmíre je moja existencia ako bezvýznamná malá častica. Ale Majster si každú z nás, malých čiastočiek, váži a chráni. Ďakujem Majstrovi, že ma vyviedol na breh z mora utrpenia.“
Majster ma naučil riešiť nenávisť odpustením
Elaine utrpela psychickú traumu zo sexuálneho zneužívania, keď mala päť rokov. Z tohto zážitku obviňovala svojich rodičov. Mala im za zlé, že sú stále preč a zanedbávajú ju, čo viedlo k tomu, že jej ublížili. V čase, keď chodila na strednú školu, sa Elainin vzťah s rodičmi rozpadol natoľko, že sa s nimi už nerozprávala. Začala brať drogy so svojimi priateľmi, aby unikla a zabudla na bolesť z rodinných konfliktov.
V roku 2007, keď Elaine prvýkrát nastúpila na vysokú školu, ju kamarátka vzala do knižnice a odporučila jej, aby si prečítala Čuan Falun. Elaine si knihu priniesla domov. Myslela si, že všetko v knihe je správne a dáva to zmysel, a tak začala praktizovať Falun Dafa.
Elaine sa vzdala drog. Keď mala štyri roky, začala chodiť na hodiny klavíra, ale prestala, keď bola na strednej škole. Keď čítala Čuan Falun a cvičila cvičenia, jej myslenie sa stalo sústredeným a jasným, a tak sa opäť začala venovať hudbe a stala sa učiteľkou klavíra.
Povedala, že spočiatku sa cítila zmätená a nevedela, ktorým smerom sa má v živote uberať. Kultivácia ju vrátila na správnu cestu. Hranie hudby a duchovná prax sú pre ňu podobné. Povedala, že hľadá svoje nedostatky, zlepšuje svoju kultiváciu a myslenie, a potom prechádza skúškami jednou za druhou. Je to proces dlhodobej vytrvalosti a oddanosti.
Elaine sa postupne vyrovnala aj s traumou z detstva. Keď sa ľad v jej srdci roztopil, zmierila sa so svojimi rodičmi. Spomenula, že v Čuan Falune Majster rozprával príbeh o žene, ktorú zrazilo auto. Prizerajúci sa ľudia si mysleli, že by mala od vodiča vymáhať nejaké peniaze, ale ona si len oprášila špinu zo šiat a odišla. Elaine povedala, že z pohľadu bežných ľudí je ľahké vidieť sa ako obeť a vyvinúť si posadnutosť a nenávisť.
„Ale ako praktizujúci by ste ujmu spôsobenú inými mali brať zľahka a ísť ďalej. V minulosti som bola posadnutá tým, že moji rodičia nesplnili moje očakávania. Chcela som, aby ma milovali, ale zabúdala som, že aj moji rodičia musia čeliť vlastnej bolesti a traume a vyriešiť ich. Teraz mám konečne pokojnú myseľ, aby som mohla čeliť tieňom svojho detstva.
„V živote som zažila veľa ťažkostí a skúšok. Keď niečím prechádzam, prosím Majstra o pomoc a som mu za ňu veľmi vďačná.“
Vďačnosť Majstrovi
Anna je majiteľkou koučingovej spoločnosti. Keď bola dieťa, žila na Ukrajine a bola svedkom rozpadu Sovietskeho zväzu. V tom pohnutom období Anna zažila veľkú chudobu a hlad, čo zanechalo hlbokú stopu v jej mysli.
Keď bola Anna tínedžerka, presťahovala sa s rodičmi do Kanady. Nové prostredie a neznáma kultúra boli pre ňu náročné na adaptáciu. Chýbalo jej rodné mesto a začala byť depresívna a podráždená. Anna bola nahnevaná a urazená voči svojej matke. „Myslela som si, že mojej mame záleží len na tom, aby som mala dobrú prácu a budúcnosť. Keď som bola dieťa, boli sme veľmi chudobní a moja matka sa starala len o moje fyzické potreby, ale nemala schopnosť starať sa o môj vnútorný svet alebo vyjadriť mi svoju lásku.“
Anna mala v roku 2010 niečo cez dvadsať rokov. Jeden čínsky kolega uvidel na Anninom stole sošku Budhu a dozvedel sa, že sa zaujíma o budhizmus, a tak jej dal knihu Čuan Falun. „Predtým som skúšala rôzne veci, ale nič mi nepomáhalo. Keď som si prečítala Čuan Falun, pochopila som niektoré veci, ktoré ma predtým znepokojovali – veľa mojich otázok tak bolo zodpovedaných. V srdci som túžila byť úprimným a láskavým človekom. Rozhodla som sa, že chcem praktizovať Falun Dafa,“ povedala.
Potom, ako začala praktizovať, Anna už nebola v depresii, naopak, stala sa pokojnou a stabilnou. Pomaly si napravila aj vzťah so svojou mamou. „Keď som sa naučila vážiť si jej láskavosť a cítiť vďačnosť, uvedomila som si, že ma vždy svojím spôsobom milovala. V minulosti som sa k nej správala chladne. Teraz sa k nej správam láskavo a zblížili sme sa.“
Keď vo svete zúril COVID-19, Anna cítila, že sa vracia chudoba a hlad, ktoré zažila ako dieťa. Cítila sa znepokojená, vystrašená a zúfalá. Vedela však, že ako praktizujúci by človek nemal uviaznuť v negatívnych emóciách a mal by byť plný nádeje. Sadla si teda na pohovku, zavrela oči a potichu požiadala Majstra, aby jej pomohol prekonať ťažkosti.
Zrazu Anna uvidela niečo úžasné: Anjela s obrovskými krídlami, ktorý stál nad mrakmi. „Uvedomila som si, že nie som sama a božské bytosti ma vždy požehnávajú. Keď som študovala Fa, pomaly som sa zbavovala strachu. Cítila som, že aj keby som opäť upadla do hladu a chudoby, božské bytosti sa o mňa postarajú a ochránia ma. Naučila som sa prežiť v ťažkých situáciách a zachovať si optimistický postoj.“
Pri príležitosti nového roka chce Anna poďakovať Majstrovi za to, že jej ukázal, ako byť vďačným človekom. Už sa nesťažuje a necíti úzkosť. Namiesto toho o problémoch premýšľa s pozitívnym prístupom. Povedala: „Naučila som sa byť vďačná. Ďakujem vám, Majster!“
