(Minghui.org) Aby sa kultivujúci kultivoval v Budhovom Fa, musí sa vrátiť k svojmu pravému ja, čo si vyžaduje vytrvalosť a odhodlanie. Človek nesmie zaváhať tvárou v tvár rôznym skúškam a musí sa správne rozhodovať.
Pamätám si sen, ktorý som mala, keď som začala praktizovať Falun Dafa. V sne bol letný deň a spolu so švagrinou sme sedeli v tieni stromu na dvore a užívali sme si chladný vánok. Vedľa nás bola studňa. Zrazu som uvidela tisíce mravcov, ako mi lezú do ciev na lýtku. V okamihu mi v priehľadných cievach liezli cez celé telo. Bola som znechutená a cítila som, že sú veľmi špinavé. Rýchlo som svoje cievy začala zahadzovať a čoskoro boli rozhádzané po celej zemi. Moja švagriná ma prosila: „Sestra, prestaň si vyberať cievy! Zomrieš!“ Rozhodne som povedala: „Radšej sa roztrieštim na kúsky, ako by som mala v sebe mať tieto špinavé veci!“
Ako som to hovorila, vytiahla som si z tela všetko, čo som mala, a zostala mi len vrstva prázdnej kože. Keď som videla, že po zemi sú rozhádzané krvné cievy, v ktorých sa plazili mravce, znechutene som na ne šliapla a rozdrvila ich na kúsky.
Odrazu som sa prebudila a celé telo som mala zaliate potom. Uvedomila som si, že Majster Li (zakladateľ Dafa) mi očistil telo. Bola som znovuzrodená a už som nebola obyčajným človekom! Na povrchu som mala len vrstvu ľudskej kože. Pochopila som, že bez ohľadu na to, s koľkými ťažkosťami a prekážkami sa stretnem vo svojej kultivácii, budem nasledovať Majstra a bezpochyby sa vrátim do svojho pravého domova!
Potom, čo Čínska komunistická strana (ČKS) spustila prenasledovanie Falun Gongu (tiež nazývaného Falun Dafa) v júli 1999, praktizujúci sa bez váhania vydali na cestu proti prenasledovaniu; potvrdzovania Fa, objasňovania pravdy a prebúdzania ľudí.
Na mojej ceste kultivácie sa každá prekážka a ťažkosť, s ktorou som sa stretla, týkala správneho rozhodnutia.
Jedného dňa počas letných prázdnin v roku 1999 sa so mnou prišiel porozprávať vedúci továrne, v ktorej som pracovala. Bola som učiteľkou v škole, ktorú továreň prevádzkovala pre deti zamestnancov. Vedúci sa ma spýtal, či si chcem ponechať svoje učiteľské miesto, alebo sa budem držať svojho presvedčenia Falun Dafa. Bez váhania som si vybrala Falun Dafa. Potom som prišla o svoje učiteľské miesto v škole a bola som odvedená do továrne, aby som vykonávala prácu v rámci „prevýchovy“. Moja rodina, príbuzní a priatelia nechápali moje rozhodnutie. V tom čase som sa cítila bezmocne. Snažila som sa nájsť si čas na štúdium Fa. Dafa mi dodával nekonečnú nádej a odvahu.
Bola som najstaršou pracovníčkou v továrenskej dielni. Mala som cez štyridsať rokov, zatiaľ čo väčšina pracovníkov v dielni boli mladí brigádnici. Každý deň som začínala pracovať o 5:30 a končila som o 22:00. Bola to rýchla montážna linka a pracovníci mali len 10-minútové prestávky na jedlo a toaletu. Vo všeobecnosti mali pracovníci počas sviatkov voľno, ale ja som si ho nemohla vziať. Neustále som bola sledovaná.
Počas tej doby som mala pocit, že som fyzicky aj psychicky mučená a každý deň mi pripadal ako večnosť. Napriek tomu som nikdy neoľutovala svoju voľbu. Ako kultivujúca som vedela, že ťažkosti sú príležitosťou na odstránenie karmy a ľudských pripútaností a zlepšenie xinxingu.
Každý deň som mala na mysli: Som praktizujúcou Majstra a získala som priamy úžitok z Dafa. Ako môžem len brať a nič nevracať? Ako praktizujúca Dafa, ktorá chápe pravdu o Dafa, prevezmem iniciatívu na ochranu Dafa a budem sa snažiť o spravodlivosť pre Majstra! Toto je základné svedomie ľudskej bytosti.
Spolu so spolupraktizujúcou sme 1. októbra 2000 zamierili do Pekingu, aby sme apelovali za Falun Dafa s úmyslom objasniť pravdu o Falun Dafa a snažiť sa o spravodlivosť pre Dafa a Majstra. Miestna polícia ma zatkla, keď ma uvidela na ceste a odviezla ma priamo do zadržiavacieho centra. Bola som nezákonne zadržiavaná 10 dní.
Môj otec, ktorý mal cez 70 rokov a bol na dôchodku, bol šokovaný, keď sa dozvedel, že ma zadržali. Veľmi sa rozrušil a nahneval. Schoval sa na balkón a v utrpení ronil slzy. Po návrate domov som otcovi povedala, čo sa stalo. Neobviňoval ma; povedal len, že ČKS má svoje spôsoby, ako vládnuť ľuďom a povedal mi, aby som bola opatrná. O deň neskôr mi otec povedal: „Včera, keď som išiel na bicykli na trh s kvetmi, myslel som na teba. Pomyslel som si, že moja dcéra je úžasná! Som na teba veľmi hrdý!“ Vedela som, že to bol Majster, ktorý použil otcove slová, aby ma povzbudil.
Keďže som sa odmietla vzdať sa svojej viery vo Falun Dafa, v lete 2001 sa miestny Úrad 610 vyhrážal mojej matke a manželovi a požiadali ich, aby ma prinútili ísť na provinčné väzenské hodiny vymývania mozgov. Vyhrážali sa nielen mne, ale dokonca povedali, že môj manžel príde o prácu, ak sa nevzdám praktizovania. Členovia mojej rodiny a spolupraktizujúci mi radili, aby som odišla z domu a niekde sa ukryla, aby som sa vyhla prenasledovaniu. V tom čase som všetko dala bokom – slávu, bohatstvo, rodinu, život a smrť. Rozhodla som sa, že neodídem z domu a nebudem sa skrývať; všetkému budem čeliť dôstojne. Verila som, že Majster je po mojom boku, a že má vo všetkom posledné slovo. Zachovala som si spravodlivé myšlienky a nerobila som kompromisy. Začala som doma držať hladovku na protest.
Miestna polícia a vedúci z môjho pracoviska prinútili môjho manžela, aby navštívil provinčné väzenské centrum na vymývanie mozgov a klamali mu, aké sú hodiny vymývania mozgov „úspešné“. Hneď ako tam manžel vystúpil z auta, uvidel, ako niekoľko zločincov vyťahuje z auta ženu v strednom veku a ťahá ju na dvor. Jeden muž posmešne povedal: „Po niekoľkých dňoch sa naučí poslúchať.“ V skutočnosti praktizujúcich Falun Dafa, ktorí sa na hodine vymývania mozgov „netransformovali“, okamžite odviedli do väzenia. Niektorí sa v dôsledku prenasledovania stali invalidmi a niektorí boli umučení na smrť.
Keď sa manžel vrátil z návštevy centra na vymývanie mozgov, polícia a vedúci z môjho pracoviska šli za ním priamo k nám domov a chceli ma odviesť do centra na vymývanie mozgov. Môj manžel ukázal na jedlo na stole a povedal im, že už tri dni držím hladovku, nejem a nepijem. Videli ma ležať na posteli so zatvorenými očami a bez slova. Nakoniec odišli bez toho, aby ma prinútili odísť.
To, čo zabránilo polícii prenasledovať ma, nebola moja cnosť alebo schopnosti, ale to, že som mala srdce, ktoré sa držalo Fa, a potom ma Majster ochránil!
