(Minghui.org) Dávid, praktizujúci Falun Dafa, zomrel koncom leta 2023. Keď ma požiadali, aby som šla k nemu domov a odniesla odtiaľ jeho knihy Falun Dafa, dozvedela som sa, čo sa stalo.
Keď Čínska komunistická strana (ČKS) začala v júli 1999 prenasledovať Falun Dafa, Dávidova manželka sa nechala oklamať propagandou a snažila sa ho prinútiť, aby prestal praktizovať. Vyhrážala sa mu rozvodom, ak to neurobí. Odmietol. V tom čase čakala ich syna. V zúrivosti odišla a vzala so sebou aj ich dcéru. Nakoniec sa znovu vydala.
Prešlo mnoho rokov a jeho deti vyrastali bez kontaktu so svojím otcom. Dávid žil sám. Keď sa u neho objavili príznaky choroby, jeho bývalá manželka poslala ich syna, aby sa o neho staral.
Po Dávidovej smrti som sa zdráhala ísť k nim domov po jeho knihy. Bola som už dvakrát zadržaná a som na „zozname hľadaných osôb“ ČKS. Nevedela som, s čím sa tam stretnem a obávala som sa, že by ma jeho bývalá manželka mohla nahlásiť polícii.
Pripomenula som si ale, že som praktizujúca, a že strach je pripútanosťou, ktorú by som mala odstrániť. Bolo dôležité, aby jeho bývalá manželka nezničila knihy Dafa, pretože by jej to prinieslo veľa karmy.
A tak aj napriek mojim obavám sme spolu s ďalším praktizujúcim išli k Dávidovi domov. Len čo som pozdravila jeho bývalú manželku, povedala: „Dávid zomrel, pretože praktizoval Falun Dafa.“ Povedala som: „To nie je pravda. Falun Dafa nás učí byť dobrými ľuďmi a riadiť sa princípmi Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti.“ Nahnevane povedala: „Prestaňte! Alebo prosím odíďte.“
Snažila som sa ju upokojiť: „Prišli sme si len po Dávidove knihy Falun Dafa. Pomohli by ste nám ich prosím nájsť? Ak si ich plánujete čítať, ponechajte si ich, no inak nám ich prosím dajte.“ Povedala: „Mal tie knihy rád, takže som ich všetky spálila.“
Praktizujúci, ktorý prišiel so mnou, vedel, že Dávid držal svoje knihy v krabici. Ukázal na škatuľu a spýtal sa: „Sú v tej škatuli knihy?“ Dávidova manželka bez rozmýšľania odpovedala: „Je tam jedlo.“ Keď ale škatuľu otvorila, boli v nej dve knihy Dafa. Podala nám ich.
Keď sme odchádzali, uvideli sme vedľa dverí obraz lode Dafa. Bývalá manželka nám povedala, aby sme ho tiež vzali. Povedala som, že neskôr zavolám niekoho, aby ho odniesol. „Potom zaň budete musieť zaplatiť,“ vystríhala nás. Povedala som: „Ale Dávidovi ho dal zadarmo jeden z praktizujúcich.“ Povedala, že na tom nezáleží.
Keď si tam jeden praktizujúci po obraz prišiel, bývalá manželka si zaň vypýtala 1 000 yuanov (asi 130 eur). Praktizujúci teda odišiel bez obrazu, pretože so sebou nemal toľko peňazí. Potom sme sa pokúsili získať obraz znova neskôr, no opäť sme neuspeli.
Vyčítala som si, že som ho nevzala, keď som mala tú možnosť. Potom som sa vybrala k Dávidovi domov sama. Obraz už vedľa dverí nebol a namiesto neho tam bolo obdĺžnikové zrkadlo. Nevenovala som mu veľa pozornosti a odišla som.
Po príchode domov som si zrazu spomenula, že Dávid mal zrkadlo, na ktorom boli fotky Majstra. Pomyslela som si, že to musí byť to zrkadlo. Obávala som sa, že ak jeho bývalá manželka tie fotky zničí, vytvorí si tým obrovskú karmu. Nemohla som to dopustiť.
Nezabúdať na súcit s druhými
Opäť som teda šla k Dávidovi domov. Tentoraz som sa vžila do situácie tej ženy a povedala som jej: „Prišla som sem len preto, aby som vás videla. Chcela som vám tiež povedať, že vás obdivujem.“
Spýtala sa: „A za čo ma obdivujete?“
Vysvetlila som: „Tvrdo ste pracovali na výchove svojich detí. Keď bol Dávid chorý, poslali ste syna, aby sa o neho postaral. Ste láskavý človek.“ Bola šťastná, že to počula.
Pokračovala som: „Pretože ste taký dobrý človek, nechcem, aby ste zničili knihy Dafa. Verím, že by vám to neprinieslo nič dobré. Ak náhodou nájdete ďalšie Dávidove knihy, dajte mi ich, prosím, a budete požehnaná.“ Povedala, že už žiadne nemá, a tak som sa pobrala preč.
Keď sme kráčali k dverám, ukázala na zrkadlo a povedala: „Prosím, vezmite ho so sebou.“ Otočila som ho a uvidela som tri fotografie Majstra Li. Bolo to presne to, čo som hľadala. Navrhla som, že jej za zrkadlo zaplatím, ale ona povedala, že to nie je potrebné.
O niekoľko dní neskôr som ju stretla na trhu. Povedala: „Našla som ešte nejaké knihy. Môžete si po ne prísť.“ V to popoludnie som išla ku nej domov. Tentoraz si však vypýtala peniaze. Zaplatila som jej 300 yuanov, čo bola pôvodná cena kníh.
Povedala som jej: „V skutočnosti máme všetci knihy Dafa. Prišla som sem kvôli vám. Obávala som sa, že by ste tieto knihy mohli zničiť kvôli nepochopeniu Dafa. To by pre vás nebolo dobré. Dúfam, že budete požehnaná. Možno sa v budúcnosti nebudeme mať šancu vidieť, takže úprimne dúfam, že dokážete vystúpiť zo všetkých organizácií ČKS, do ktorých ste vstúpili, takže budete mať dobrú budúcnosť.“ Cítila moju úprimnosť a súhlasila, že vystúpi z Mladých pionierov s použitím prezývky.
Pomohla som vystúpiť z jednej organizácie ČKS aj jej synovi. Povedala som mu a jej súčasnému manželovi, aby si zapamätali: Falun Dafa je dobrý; Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť sú dobré. Celej rodine som potom zaželala šťastie a pokoj.
Keď som sa obzrela späť a uvedomila si, čo sa stalo, odkedy som sa vydala získať knihy, pochopila som, že to bola kultivačná príležitosť. Kvôli mojim predošlým skúsenostiam mi srdce vždy bilo rýchlejšie, len čo som začula policajnú sirénu. Keď ma poprosili, aby som išla po Dávidove knihy, bála som sa, že ma nahlásia polícii a zatknú.
Potom som si spomenula, čo je najdôležitejšie: zabrániť ľuďom vytvoriť si karmu.
Keď som myslela na iných, nie na seba, pripútanosť k strachu sa odstránila. A keď najbližšie prišla do môjho domu polícia, aby ma obťažovala, neskrývala som sa – namiesto toho som im pokojne čelila.
