[Oslava Svetového dňa Falun Dafa] Falun Dafa ma oslobodil od neznášanlivosti

(Minghui.org) Pred praktizovaním Falun Dafa som bol mladým mužom s temperamentnou povahou, ktorý neznášal  všetkých a  všetko. Táto nevraživosť mi zaťažovala srdce, spôsobovala mi veľa utrpenia a viedla k tomu, že sa odo mňa ostatní ľudia vzďaľovali. Odkedy praktizujem Falun Dafa, naučil som sa pozerať do svojho vnútra namiesto na druhých a držím sa vyššieho štandardu.

Život plný nevraživosti

Vždy, keď som čelil ťažkej situácii, sťažoval som sa a ľahkovážne som urážal ľudí okolo seba. Vždy som obviňoval niekoho, alebo niečo iné aj z tých najmenších problémov. Niekedy, keď som sa cítil bezmocný, som svoju frustráciu smeroval na predmety, rozbíjal som stoly, kopal do dverí, udieral do obrazovky počítača a podobne. Dokonca som si mylne myslel, že keď sa nahnevám, som mocný, že ľudia ustúpia a budú ma rešpektovať, keď sa rozčúlim; pritom som sa prakticky vôbec neovládal. Jediné, čo ma brzdilo v tom, aby som si častejšie nevylieval hnev, bol strach z toho, že ma otec potrestá, a tiež strach, že stratím tvár pred kamarátmi.

Vyrastal som v prostredí internetu a hrania videohier, čo mi tiež nepomáhalo, ale naopak ešte viac prehlbovalo túto nevraživosť. Mnohí protagonisti vo filmoch a videohrách sú v súčasnosti vykresľovaní ako dobre situovaní a slobodomyseľní ľudia – vždy si robia, čo chcú, povedia prvú vec, ktorá im napadne, a všetky svoje problémy riešia päsťami. Pri mnohých príležitostiach som si želal, aby som sa mohol zo svojich problémov jednoducho vymaniť úderom ako oni. Na druhej strane, pokiaľ ide o sociálne médiá, zahalení anonymitou sa mnohí ľudia vyjadrujú nechutne a nezodpovedne v snahe vyprovokovať konflikty a ublížiť iným. Keď som videl komentáre, s ktorými som nesúhlasil, ľahko som sa nahneval. Moje emócie boli ako na horskej dráhe a na zničenie celého dňa mi stačilo natrafiť na niečo na internete. Slová a činy iných ľudí diktovali, ako sa cítim a čo si myslím.

Kvôli takejto silnej nevraživosti, posilnenej silnými ľudskými predstavami, som svojím nevyspytateľným postojom viackrát rozplakal niektorých svojich učiteľov. Jedna z maminých kolegýň jej povedala, že nie som normálny. Táto poznámka mojej mame dlhší čas robila starosti, pretože nevedela, ako si so mnou poradiť. Otec ma z času na čas zbil palicou. Mladší brat si ma príliš nevážil a veľmi ma nepočúval. Niektorí moji priatelia často váhali, či so mnou hrať stolové hry, pretože sa báli, že keď sa mi nebude dariť, opäť vybuchnem. Napodiv ma často žiadali, aby som im skontroloval školské práce, či v nich nie sú chyby, keďže videli, že vždy dokážem nájsť aj tú najmenšiu chybičku a často som bol plný kritiky. Často som voči nim všetkým, k maminej spolupracovníčke, k členom mojej rodiny a k mojim priateľom, pociťoval nevraživosť. Nechcel som sa pozrieť do svojho vnútra a zistiť, že mali pravdu.

Samozrejme, moje zdravie nebolo vôbec dobré a často som nemohol zaspať. Vždy, keď som si ľahol do postele a držal som v sebe hnev, spal som dlhšie a budil som sa vyčerpaný – v tie dni sa mi nechcelo nič robiť. Pri pohľade na moje staré fotografie z tých čias jeden z mojich priateľov povedal, že som vyzeral „mizerne a staro“; všetci sa zhodli, že teraz vyzerám oveľa lepšie.

Ako sa učím brať ohľad najprv na iných

Moja mama začala praktizovať Falun Dafa a často mi rozprávala príbehy o tom, ako iní praktizujúci z rôznych prostredí začali praktizovať a zmenili sa na lepších ľudí. Keď som sa dozvedel, že v Dafa sa kultivujú aj ľudia s vedeckou kariérou, a že v knihe Zhuan Falun je mnoho neslýchaných vedeckých princípov, začal som byť zvedavý. Požičal som si od mamy Zhuan Falun a začal som ho čítať. Moje prvé čítanie trvalo rok. Bol som však ohromený všetkými princípmi, ktoré mi kniha odhalila, a tak som sa rozhodol, že sa chcem stať kultivujúcim.

Pomaly som sa naučil ovládať svoj hnev a pri akejkoľvek činnosti klásť iných ľudí na prvé miesto. V minulosti som mnohých ľudí rozplakal tým, že som hovoril príliš priame a hrozné veci, niekedy som používal tie najagresívnejšie slová aké som poznal, a myslel som si, že som len hovoril pravdu.

Majster Li, zakladateľ Falun Dafa, však učil:

„Pri kultivácii Zhen-Shan-Ren škola Tao kladie dôraz na kultiváciu Zhen. Škola Tao preto verí na kultiváciu Zhen, ktorou vychováva povahu; človek by mal hovoriť pravdu, robiť veci pravdivo, stať sa pravdivým človekom, vrátiť sa k svojmu pôvodnému, pravému ja a napokon sa pomocou kultivácie stať opravdivým človekom. Zahŕňa však aj Ren a Shan, ale s dôrazom na kultiváciu Zhen.“ (Prvá lekcia, Zhuan Falun)

Tao zdôrazňuje kultiváciu Zhen (Pravdivosti), ale Zhen musí zahŕňať aj Shan a Ren (Súcit a Znášanlivosť). Ako by mohol Tao hovoriť zlé veci, aby rozplakal iných ľudí? Uvedomil som si, že som nebol pravdivý ani len voči sebe. Keby som naozaj myslel na potreby druhých ľudí predtým, ako otvorím ústa, zvážil by som účinok svojich slov. Premýšľal by som o tom, či ostatní dokážu prijať to, čo hovorím. Chcel som sa len pomstiť iným ľuďom a ublížiť im, aby som uspokojil svoj momentálny hnev. Môj zámer bol zlý. Neskôr som sa stal zdržanlivejším a opatrnejším v tom, čo poviem.

Princípy Fa mám uplatňovať na seba

Jedného dňa v roku 2022 som hral šach so svojím vtedajším spolubývajúcim. Keď som ho počas hry dostal do ťažkej situácie, povedal, že to bolo len preto, že som predtým zmenil ťah, na čo si ani teraz nepamätám. Keď som sa ho spýtal, ktorý ťah som počas jedného z ťahov zmenil, povedal, že si to nepamätá, ale je si celkom istý, že som to urobil, prstom obišiel polovicu šachovnice a tvrdil, že „to bolo niekde v tejto oblasti“. Trochu viac som naňho zatlačil, aby svoje tvrdenie vysvetlil, on sa rozohnil a povedal, že už so mnou nechce hrať, že som vyhral, a okamžite odišiel do svojej izby, čo ma trochu podráždilo. Ale necítil som sa kvôli tomu zle.

V izbe mi hlavu zaplnili nahnevané hlasy a ja som si pripomenul, že som praktizujúci, a že by som nad sebou nemal strácať kontrolu. Snažil som sa myslieť na dobré vlastnosti svojho spolubývajúceho, ale zostal som prázdny, nedokázal som si vôbec na nič spomenúť. Zrazu som počul, ako sa na mňa cez telefón sťažuje svojej mame a obviňuje ma, že som podvodník a zbabelec, lebo som sa nepriznal k podvodu. Okamžite som vybuchol, začal som zo svojej izby hlasno kričať a pýtal som sa ho, prečo ma obviňuje z niečoho, na čo si vôbec nepamätá. Samozrejme, bránil sa nejakými slovami a odmietol vyjsť zo svojej izby, aby sa mi postavil tvárou v tvár. Bolo to presne tak, ako povedal Majster:

Napríklad, hneď ako človek príde na pracovisko, začuje dvoch ľudí, ako o ňom hovoria zlé veci, dostatočne zlé na to, aby ho nahnevali. Avšak povedali sme, že ako praktizujúci by človek nemal odpovedať úderom na úder a urážkou na urážku, ale by sa mal držať vysokého štandardu. A tak si myslí, že Učiteľ povedal, že ako praktizujúci by sme nemali byť rovnakí ako ostatní ľudia a musíme sa držať vyššieho štandardu. Nebude sa hádať s týmito dvoma ľuďmi. Ale zvyčajne, keď nastane problém, ak vás nepodráždi psychicky, tak sa nepočíta, je zbytočný a neumožní vám zlepšiť sa. Takže sa cez to nevie dostať a trápi ho to. Je možné, že jeho myseľ je tým opantaná a stále sa chce obzrieť, aby sa pozrel tým dvom ľuďom do tváre. Hneď ako sa obzrie, vidí tých dvoch ľudí so zlovestnými výrazmi v tvárach, ako sa rozčuľujú. V tej chvíli to už nedokáže ďalej zniesť, vzplanie v ňom hnev a možno s nimi začne hneď bojovať.“ (Štvrtá lekcia, Zhuan Falun)

V tú noc som nemohol spať. V hlave sa mi vynárali všelijaké zlé myšlienky a uvažoval som, ako môže byť človek taký nerozumný a sebecký. Keď som sa rozhodol čítať Zhuan Falun, Majster ma osvietil:

Táto konkrétna otázka sa ma netýka, keďže ja vyučujem Fa praktizujúcim a nehovorím ľahkovážne bežným ľuďom, ako žiť svoj život.“ (Siedma lekcia, Zhuan Falun)

V tej chvíli som si uvedomil, že som praktizujúci, a že princípy Fa mám uplatňovať na seba a nie na môjho priateľa, ktorému som zazlieval jeho správanie. Keby som nebol praktizujúcim Falun Dafa, na základe toho, aký som bol v minulosti, by som sa správal oveľa horšie ako on. Aj to, ako sa správajú iní ľudia, je ich vlastná vec a oni vo svojom konaní nasledujú svoje vlastné princípy. To, či sa držím princípov Fa a či im skutočne verím alebo nie, je moja vlastná nezávislá voľba a nezávisí na správaní iných.

V tej chvíli som v srdci pocítil hlbokú úľavu, akoby sa mi fyzicky nejako uľavilo. Pocítil som tiež radosť a vďačnosť za to, že som praktizujúcim, že som sa mohol oslobodiť od nenávisti a tohto myšlienkového rámca bežných ľudí, ktorý ich núti trpieť, pričom sa upínajú len na to, čo je správne a čo nie v konkrétnych situáciách. Keby som sa neučil princípom Fa, ešte nejaký čas by som sa hádal so svojím spolubývajúcim a držal by som v sebe hlbokú nevraživosť, možno navždy. 

Zaujímavé je, že na druhý deň ráno ma spolubývajúci pozdravil, akoby sa nič nestalo. Potom povedal, že si niečo uvedomil: že so mnou vôbec nemal hrať šach. Na čo som sa usmial a nič som nepovedal, pretože som len cítil radosť z toho, že som praktizujúci.

To je moje chápanie na súčasnej úrovni. Prosím, láskavo poukážte na čokoľvek, čo nie je v súlade s Fa.

 

(Vybrané príspevky pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa na stránke Minghui.org)