(Minghui.org) Moja teta má 52 rokov. Je útla a trochu netrpezlivá. Keďže je najmladšia v rodine, všetci ju počúvali, vrátane starších bratov a sestier. Keď sa vydala, všetci z jej najbližšej rodiny ju tiež počúvali. Ja som od nej mladšia len o päť rokov a sme dobré priateľky. Vždy sa o mňa dobre starala, sme si veľmi blízke a často som sa na ňu spoliehala.
Odkedy sa kultivujem v Dafa, vďaka princípom Fa chápem, že sa musím vzdať pripútaností ako sú sláva, bohatstvo a sentimentalita. Preto som sa postupne zbavovala svojej závislosti od tety a tiež sentimentality voči nej. Ešte pred mojou kultiváciou som často počúvala jej návrhy, nasledovala jej myslenie a súhlasila som s jej nápadmi, ako veci riešiť. Po začatí kultivácie som sa ňou postupne prestala nechať ovplyvňovať a na rozlišovanie medzi správnym a nesprávnym používam princípy Fa. Myslela som si, že som sa zbavila aj svojej sentimentality voči nej.
V novembri som prišla o prácu a teta mi ponúkla, že môžem pracovať pre ňu v bistre, kde pracuje ona.
Prvý deň v práci mi vysvetlila pracovný postup - čo mám robiť ako prvé, v akom čase variť, v akom čase pripravovať zeleninu, v akom čase smažiť a v akom čase podávať jedlo. Po prvom dni práce sa mi všetko zdalo v poriadku. Všetko som si pamätala.
Na druhý deň ráno mali zamestnanci raňajky a potom sme upratali a začali sa pripravovať na obed. Keď som vyberala a umývala zeleninu, teta povedala: „Pracuješ príliš pomaly, takto to nepôjde!“ Keď som počula jej slová, zrýchlila som. Keď som o 9:40 zapla parný varič na prípravu ryže, povedala, že je príliš skoro a požiadala ma, aby som počkala ešte päť minút. O 10:30 teta už varila, zatiaľ čo ja som robila polievku a pripravovala nádoby na jedlo. Teta bola nakoniec s varením hotová skôr ako ja. Zakričala na mňa, že som príliš pomalá.
Jej krik ma ohromil. Nikdy som ju nepočula hovoriť na mňa takýmto tónom a bolo pre mňa vtedy ťažké to prijať. Nedokázala som zostať pokojná a láskavá, ako by to mal zvládnuť kultivujúci. Snažila som sa upokojiť, ale ona sa na mňa stále sťažovala.
Bol to len druhý deň a stále som sa učila. Ako mohla byť taká nahnevaná a takto sa správať k nováčikovi? Práve keď som si to pomyslela, povedala znova: „Nedokážeš dobre urobiť takú jednoduchú prácu. Si naozaj neschopná.“ Snažila som sa nebrániť, poprosila som ju, aby sa nehnevala a povedala som, že to zvládnem lepšie. Stále bola nahnevaná a nechcela sa so mnou rozprávať.
Cítila som sa naozaj zle. Hoci teta má temperamentnú povahu, normálne by sa takto nerozčuľovala kvôli mojej pomalosti. Ako kultivujúca sa musím pozrieť do svojho vnútra a zistiť, aká pripútanosť zrazu spôsobila takúto situáciu. Druhý deň práce som strávila v šoku, snažila som sa však rozveseliť a usmievať sa na tetu.
Keď som sa večer vrátila domov, upokojila som sa a študovala som Fa. Pri pohľade do svojho vnútra som si uvedomila, že som nadobudla predstavu, že som sa už zbavila svojej pripútanosti k sentimentalite voči rodine. Teraz sa však zdalo, že v skutočnosti som to nespravila. Musím sa jej teda zbaviť. Majster mi pripravil túto príležitosť, aby som odstránila svoju pripútanosť k rodinným citom. Vedela som, že príležitosť musím využiť.
Keď som na tretí deň prišla do jedálne, videla som, že výraz mojej tety je stále veľmi vážny. Cítila som tlak. S úsmevom som ju pozdravila: „Dobré ráno!“ Ignorovala ma. Spýtala som sa: „Aké jedlo dnes budeme variť?“ Keď ma počula, vybuchla: „Nemôžeš si to rozmyslieť sama? Musíš sa ma na všetko pýtať? Prečo ma s tým otravuješ? Príprava jedla je tvoj problém, nepýtaj sa ma.“ Srdce sa mi opäť zachvelo. Vydržala som to a nepovedala som ani slovo. Výsledkom bolo, že som tretí deň strávila v agónii.
Keď som prišla domov, študovala som Fa a naďalej som sa pozerala do svojho vnútra.
Na štvrtý deň mi teta povedala, aby som zapla parák o 9:45. Ale o 9:40 zrazu zakričala: „Pozri, koľko je hodín, prečo si ešte nezapla parák?“ Povedala som: „Povedala si, že ho mám zapnúť o 9:45.“ Povedala: „Áno, povedala som to, ale prečo si tomu uverila?“ Nemala som slov. Odkedy som sa začala kultivovať v Dafa, snažila som sa v každodennom živote nasledovať princípy Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť. Nevedela som, ako reagovať na takéto nekonzistentné vyhlásenia, ale vedela som, že kľúčom je zlepšiť sa.
Teta varila s prísnou tvárou. V tom čase prišiel do jedálne vedúci a kráčal poza ňu. Keďže digestor bol veľmi hlučný, teta dobre nepočula. Povedala som: „Je tu vedúci.“ Nepočula jasne, čo som povedala a nahnevane sa ku mne otočila. Keď videla, že je to vedúci, okamžite sa usmiala. Keď som videla zmenu v jej výraze, pochopila som, že všetko jej správanie sa deje kvôli môjmu zlepšeniu.
Majster povedal: „Namiesto toho, aby ste boli naňho nahnevaný, mali by ste mu vo svojom srdci ďakovať a ďakovať mu úprimne.“ (Štvrtá lekcia, Zhuan Falun) Počas štvrtého dňa som bola uvoľnená.
V piaty deň sme mali po obede tri a pol hodinovú prestávku a upratovali sme. Keď som umývala riad, prišla za mnou teta a povedala: „Ja som už skončila s upratovaním pred domom, ale ty si ešte nedokončila umývanie riadu. Nemusíš variť, keď pôjdeš domov, ale ja musím variť pre svoju rodinu. Si taká pomalá. Keby mi to robil niekto iný, už by som ho vyhodila.“ Nedalo mi to a povedala som: „Môžeš ísť domov a ja dokončím zvyšok upratovania.“ Povedala: „Nie, keby ma vedúci videl odchádzať prvú, myslel by si, že šikanujem nováčikov a nútim ťa pracovať viac.“ Bežných ľudí ovláda myšlienková karma a nadobudnuté predstavy. Nie je prekvapujúce, že môžu povedať čokoľvek, keďže to nehovorí ich pravé vrodené ja.
Ak nie sme ovládaní emóciami, dokážeme jasne vidieť príčinu a účel všetkých vecí. Keď sa na mňa teta hnevala, bolo to namierené na emóciu, ktorej som sa nezbavila. Táto emócia pohla mojím srdcom a jej slová vo mne vyvolali negatívne veci. Objavili sa moje pripútanosti v podobe urazenosti, zranených pocitov a závisti.
Majster povedal: „Každá skúška alebo každá ťažkosť sa týka záležitosti stúpnutia alebo poklesu v kultivácii.“ (Šiesta lekcia, Zhuan Falun) Kultivácia je vážna. Piaty deň som strávila s veľkou úľavou.
Len čo som na šiesty deň ráno otvorila oči, moje srdce sa zrazu vrátilo do pokojného stavu. V práci bol postoj mojej tety lepší. Jej tón bol pokojný a komunikácia normálna. Pokojne som si na nej všímala zmeny. Povedala: „Zajtra si môžeš vziať deň voľna. Už týždeň neúnavne pracuješ. Ja si vezmem deň voľna na budúci týždeň.“ Videla som, že všetko sa vrátilo do normálu.
Táto xinxingová skúška trvala šesť dní. Počas týchto šiestich dní som zažila šok, utrpenie, úľavu a nakoniec som sa vrátila k pokojnej mysli. Týmto procesom ma viedli princípy Dafa. Pokojne som študovala Fa a môj stav mysle už nebol rozrušený. Až potom som to dokázala skutočne pochopiť a opustiť všetky tie pripútanosti. Ďakujem, Majster!
