(Minghui.org) Keď sa v prvých rokoch prenasledovania blížil 25. apríl, Čínska komunistická strana (ČKS) nariadila všetkým pracoviskám v Číne: „Postarajte sa o vlastných ľudí a vlastné dvere“, čo znamenalo, že mali zabrániť ich zamestnancom, aby išli do Pekingu apelovať za Falun Dafa. V dôsledku toho bolo v apríli a máji zatknutých a zadržaných mnoho praktizujúcich v našom meste. Bola som v práci, keď do mojej kancelárie prišla miestna polícia a pokúsila sa ma prinútiť podpísať záručné vyhlásenie, že nepôjdem do Pekingu apelovať za Dafa. Keď som to odmietla, odviedli ma do zadržiavacieho centra.
V jednej cele bolo so mnou asi dvadsať ľudí, z toho asi desať praktizujúcich. Diskutovali sme o tom, ako oslávime 13. máj, Svetový deň Falun Dafa. V zadržiavacom centre boli kopy jednorazových paličiek, pretože väzenkyne boli nútené tieto paličky baliť do papiera. Našli sme žlté vrecko na paličky, očistili sme ho, sploštili a červenými gumičkami sme na vrecku vytvorili nápis „Pravdivosť Súcit Znášanlivosť“. Dokončenie nášho transparentu nám trvalo niekoľko nocí, ale dopadlo to výborne! Boli sme nadšené, že sme s takým obmedzeným materiálom v zadržiavacom centre dokázali aj tak vyrobiť dobrý transparent. Bol pre nás veľmi vzácny.
Keď sme väzenkyniam objasnili pravdu o prenasledovaní Falun Dafa, spolu s vedúcou našej cely pochopili skutočnú situáciu. Praktizujúce Falun Dafa nezištne pomáhali druhým. Vždy, keď sme dostali nejaké jedlo alebo iné veci od našich rodín, podelili sme sa o ne s nepraktizujúcimi. Všetci vedeli, že praktizujúci Falun Dafa sú dobrí ľudia. Na oplátku pomáhali aj ony nám. Atmosféra v zadržiavacom centre sa stala harmonickou. Keďže väčšina nových nemala pri príchode nič, praktizujúce sa s nimi podelili o svoje zásoby. Keď väzenkyne plakali, utešovali sme ich a rozprávali im o princípoch Falun Dafa.
Keď sme nemuseli pracovať, študovali sme Fa. Nepraktizujúce sa k nám tiež pridávali. Sedeli sme v radoch a jedna z nás nahlas čítala z knihy Čuan Falun. Bola to miniatúrna kniha, ktorú sa podarilo priniesť jednej z praktizujúcich. Zamestnanci väznice mohli na bezpečnostnej kamere vidieť len to, že sme ticho sedeli, a nevedeli, že počúvame, ako niekto číta knihu. Dozorkyne z nášho správania tiež vedeli, že praktizujúci Falun Dafa sú dobrí ľudia. Keď raz prišla nová osoba, dozorkyňa jej povedala: „Choď požiadať o pomoc praktizujúce Falun Dafa.“
Robili sme aj cvičenia a pridali sa k nám aj niektoré nepraktizujúce. Raz mi jedna žena z vidieka nadšene povedala: „Keď som robila cvičenia, videla som okolo seba mníchov.“ Povedala som jej, že musí mať veľký predurčený vzťah ku kultivácii. Povedala, že si o tom pozrie viac, keď ju prepustia.
Nepraktizujúce v našej cele sa tešili keď počuli, že plánujeme osláviť Svetový deň Falun Dafa a povedali, že sa tiež chcú zúčastniť. Vedúca našej cely takisto vyjadrila podporu. Ponechali sme si ovocie a občerstvenie na deň osláv. Večer 12. mája sme sa osprchovali, hoci voda bola studená, aby sme sa pripravili na ďalší deň.
Po raňajkách sme upratali stôl, rozložili ovocie a občerstvenie a na stenu sme vyvesili náš vzácny transparent s nápisom „Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť“.
Všetci, praktizujúce aj nepraktizujúce, sme stáli v radoch pred stolom. Atmosféra bola slávnostná a posvätná. Jedna praktizujúca spievala pieseň „Buď spasený“. Do očí sa nám tisli slzy. Nepraktizujúce sa zdali byť tiež dojaté.
Utrela som si slzy, vytiahla som pripravený text a pomaly som čítala každé slovo. Nepamätám si všetko, čo som napísala, ale pamätám si niekoľko viet: „V tento deň sa narodil náš veľký súcitný Majster. Stvoriteľ zostúpil do sveta smrteľníkov a priniesol ľudstvu svetlo a nádej. V tento deň zažiarilo na svete Budhovo svetlo! Vždy si budeme pripomínať a oslavovať tento výnimočný deň!“
Hoci sme boli zadržané, cítili sme, že sme obklopené hlbokým súcitom Budhu, rovnako ako naši spolupraktizujúci na celom svete.
Uplynulo viac ako dvadsať rokov. Keď sa blíži Svetový deň Falun Dafa, vždy si spomeniem na túto oslavu v zadržiavacom centre. Napriek prenasledovaniu sme kráčali po ceste pod Majstrovou ochranou. Žiadne slová nedokážu opísať našu vďačnosť za Majstrovu obetu a milosť. Slzy sa mi tisnú do očí vždy, keď počujem pieseň „Spievanie Majstrovi“.
„Kto by mohol poznať bolesť vo vašom srdci? Kto by mohol poznať vaše ťažkosti? Kto by mohol poznať vašu trpkú obeť? Kto by mohol poznať váhu vášho bremena?“
„Prišli sme pre vnímajúce bytosti. Bez strachu sme zostúpili do utrpenia, aby sme pomohli Učiteľovi napraviť Fa. To vy ste nás previedli cez nebezpečenstvo. Uprostred zúriacej búrky mocná cnosť Dafa žiari ešte jasnejšie.“
„Hlasy chvály sa rozliehajú vesmírom. Nebom a zemou sa rozliehajú predurčené vzťahy nespočetných vekov. To vy vediete vnímajúce bytosti do budúcnosti. Dafa bude navždy žiariť vo vesmíre.“
