(Minghui.org) Keď som jedného rána prepisovala Zhuan Falun, pocítila som smäd. Vstala som a napila sa trocha vody. Potom som v zásuvke našla sušené jujuby a zopár som ich zjedla. Chvíľu som zas pokračovala v prepisovaní, ale potom som sa cítila unavená a ospalá, a tak som si zdriemla.
Počas spánku som mala živý sen. Videla som Majstra, ako sedí za veľkým stolom s knihou v ruke a pozorne číta. Stála som na druhom konci stola, jedla som a v ruke som držala nápoj. Vtedy som omylom pustila zlatú knihu Dafa na zem obálkou nadol. Bola som šokovaná a rozrušená a zo strachu, že ma Majster skritizuje, som si rýchlo kľakla a knihu som opatrne zdvihla.
Potichu som sa pozrela na Majstra a zistila som, že Majster stále pozorne číta. Nedvihol ani hlavu, akoby sa nič nestalo. Zrazu som počula, ako malý reproduktor na parapete okna začal hrať hlasnú a chytľavú skladbu. Pomyslela som si: „To nie je správne. Nebude to rušiť Majstra pri čítaní?“
Znovu som sa pozrela na Majstra, ale zdalo sa, že Majster nič nepočul a nijako sa ho to nedotklo, akoby veci okolo neho neexistovali a ďalej vážne čítal.
Keď som sa prebudila, bola som šokovaná, pretože Majster ma učil, ako vážne študovať Fa. Praktizujem už 18 rokov, ale niekedy mám stále problém študovať Fa s plným sústredením. Uvedomila som si, že nie som dosť pozorná a často som namiesto toho hľadala pohodlie.
Raz som si dala za úlohu nerobiť nič iné, len dve hodiny vážne študovať Fa. Odolala som nutkaniu dať si občerstvenie. Keď sa mi to podarilo, počula som zlatý zvon z inej dimenzie a pochopila som, že ma Majster povzbudzuje k usilovnosti.
Uvedomila som si, že som ako učeníčka Dafa prišla na zem, aby som niesla a plnila veľké poslanie zachraňovania ľudí, a že by som sa nemala usilovať o pohodlný život ako bežní ľudia. Ako praktizujúci by sme mali nasledovať Majstrove slová:
„ ...znášanie utrpenia ako radosť brať.“
(Zoceľovať vôľu, Hong Yin)
Odvtedy som už zvyčajne cez deň nespala. Keď som bola naozaj unavená, zdriemla som si pri stole. Raz, keď som opäť odpočívala, snívalo sa mi, že idem veľmi rýchlo na elektrickom aute, ale tesne pred dosiahnutím cieľa sa batéria auta vybila a ja som musela nájsť miesto, kde ju nabijem. Rozhodla som sa, že vo svojej kultivácii nepoľavím. Vážne som študovala Fa a často som videla prejavy Fa.
Môj manžel raz skritizoval mňa a rodinu mojej mamy, čo ma vyviedlo z rovnováhy a podnietilo ma to k tomu, aby som sa mu pokúsila dohovoriť. Keď som sa však ozvala, buchol do stola a kričal. Vystupňovalo sa to až do použitia ostrejších slov. Jeho správanie ma hlboko nahnevalo a cítila som sa urazená. Rodina mojej matky sa oňho starala a prejavovala mu láskavosť, takže som nechápala, o čom hovorí a pociťovala som nutkanie konfrontovať ho.
Potom som si pripomenula: „Nie, som praktizujúca, ktorá sa riadi princípmi Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti, a nič sa nedeje náhodne. Musím sa riadiť Majstrovým učením, zlepšovať si charakter a pozerať sa do svojho vnútra. Bez ohľadu na to, či sa cítim zranená alebo ukrivdená, nesmiem ho obviňovať. Musí to byť niečo vo mne, čo treba zlepšiť.“
Upokojila som sa a pozrela som sa do vnútra. Uvedomila som si, že prechovávam silné ego a mám túžbu sa potvrdiť. Chýbala mi pokora a často som v sebe niesla súťaživosť a zášť. Keď som si uvedomila tieto ľudské predstavy, vedela som, že ich musím čo najskôr odstrániť.
Manželovi som povedala: „Je to moja chyba. Nemala som sa s tebou hádať. Ako dlho budem ešte mať tieto svetské pripútanosti? Čo najskôr ich odstránim.“
Tým, že som si priznala chybu a prestala sa hádať, manželovo nepriateľské správanie sa náhle zmiernilo. Tváril sa dojato a mlčal. Odvtedy sa podobné konflikty opakovali už len málokedy.
Som hlboko vďačná za Majstrovo súcitné vedenie. Pripomínajme si prosím navzájom, aby sme nikdy nepoľavili v našej kultivačnej ceste.
