(Minghui.org) Taiwanský zákonodarca Hsu Chih-chieh usporiadal 15. júla 2024 spoločnú taiwansko-japonskú tlačovú konferenciu o legislatíve na boj proti násilnému odoberaniu orgánov. Výbor pre ľudské práva Legislatívneho jüanu pozval na tlačovú konferenciu bývalého lekára z Číny, Zheng Zhi-ho, aby vystúpil s prejavom. Zheng Zhi bol stážistom na oddelení urológie vo Všeobecnej armádnej nemocnici v Shenyangu, keď sa zúčastnil na odberoch orgánov za živa, ktorých sa dopúšťa Čínska komunistická strana (ČKS). Vyjadril svoju nádej, že o zverstvách, ktorých bol svedkom, bude môcť povedať širšej verejnosti.
Okrem taiwanských zákonodarcov Hsu Chih-chieh a Chen Zhao-zi, vyjadrili podporu legislatíve o odbere orgánov aj zástupcovia Taiwanskej lekárskej asociácie a Taiwanskej asociácie právnikov. Na podujatí sa zúčastnil aj Hiroaki Maruyama, predseda japonskej organizácie „Stop lekárskej genocíde – Spoločnosť pre štúdium transplantácie orgánov v Číne“ (SMG Network).
Zheng Zhi bol stážistom na oddelení urológie vo Všeobecnej armádnej nemocnici v Shenyangu, keď ho v roku 1994 spolu s ďalšími tromi vojenskými lekármi, hlavnou sestrou a zdravotnou sestrou požiadali, aby sa zúčastnil na tajnej vojenskej misii. Dostal príkaz odobrať orgány príslušníkovi armády, ktorý mal menej ako 18 rokov.
Zheng Zhi povedal, že ruky, nohy a krk mladého vojaka boli zviazané tenkými povrazmi a neďaleko stáli vojaci so samopalmi. Po tom, ako hlavná sestra rozrezala šaty na dezinfekciu, vojenský lekár pacienta priamo vypitval, a to bez použitia anestézie. Urobil veľký rez spod xifoidálneho výbežku (pod hrudnou kosťou) a prerezal priamo pupok. Črevá boli odstránené.
Lekári boli vtedy rozdelení do dvoch skupín, pričom každá z nich odstraňovala jednu obličku. Vojenský lekár nariadil Zheng Zhiovi, aby rozrezal tepnu a žilu, no keď to urobil, vytryskla krv. Spomínal si: „Okamžite som vedel, že je stále nažive, pretože v brušnej dutine tiekla krv.“
Potom mu vojenský lekár prikázal odstrániť očnú buľvu, ale po tom, ako mladíkovi sňal obväz omotaný okolo tváre, povedal: „Videl som, že oči mladého vojaka sa pozerajú priamo na mňa a jeho viečka sa stále pohybujú. Povedal som si, že toto naozaj nemôžem urobiť. Naozaj som to nemohol urobiť. Druhý vojenský lekár okamžite vzal hemostatické kliešte a stlačil [mladému dôstojníkovi] čelo a potom mu pravou rukou priamo vybral očnú buľvu,“ povedal Zheng Zhi; následne sa rozplakal.
„Po tom všetkom, čo som prežil, som bol na pokraji zrútenia. Už som to naozaj nemohol vydržať. Rýchlo som požiadal riaditeľa o dovolenku, aby som mohol ísť domov. Bol to pre mňa veľký šok. Mladý vojak mal necelých 18 rokov, bol takmer tak starý ako ja... tak pulzujúci životom. Avšak neodvážil som sa to nikomu povedať. Dôstojník ma varoval, že ak to niekomu poviem, môj život bude v ohrození.“
V roku 2005 ho počas čínskeho Nového roka navštívil blízky dôverník člena Stáleho výboru politbyra ČKS, ktorý mal dobré vzťahy s rodinou Zheng Zhiho a povedal: „V suteréne zadnej záhrady Úradu verejnej bezpečnosti vo Wuhane v provincii Hubei je veľa praktizujúcich Falun Gongu, vrátane neplnoletých detí.“
Vybrať si medzi dobrom a zlom
Zheng Zhi povedal: „Odoberanie orgánov je zločin, ktorého sa už mnoho rokov dopúšťajú nemocnice od severu po juh Číny. V skutočnosti to už nie je žiadne tajomstvo. Pretože či už ide o medzinárodné správy, alebo lekárske záznamy o transplantáciách orgánov vykonaných nemocnicami, je možné vidieť, že veľkému počtu ľudí boli orgány odobraté.“
Povedal, že nechce, aby tisíce rodín čelili takémuto nebezpečenstvu a nechce, aby sa tento zločin odoberania orgánov zaživa ešte niekomu stal. Povedal: „Dnes som sa tu postavil ako svedok, aby som vypovedal. Všetkým ľuďom na svete by som povedal, že toto je voľba medzi dobrom a zlom. Tvárou v tvár tejto skutočnosti je to posledná výzva svedomiu každého človeka. Dúfam, že aj tí, ktorí to nechápu a boja sa, dokážu pozbierať odvahu a postavia sa tvárou v tvár faktom.“
Koncom roka 2005 odcestoval Zheng Zhi cez Vietnam do Thajska, kde požiadal o ochranu u Organizácie Spojených národov. Nakoniec prišiel do Kanady.
Huang Shu-ling, profesor na dôchodku zo Všeobecného vzdelávacieho centra Národnej lekárskej akadémie obrany (na Taiwane), povedal: „Študenti, ktorých sme učili, boli vojenskí lekári z Číny. Dvaja z nich sa prihlásili, aby sa podelili o svoje príbehy, ktoré boli skutočne šokujúce.“
