(Minghui.org) Čas na kultivačnú prax v období nápravy Fa sa končí, ale praktizujúci Falun Dafa v Číne sú stále vystavení zúrivému prenasledovaniu zo strany Čínskej komunistickej strany (ČKS). To im bráni v úsilí o záchranu ľudí.
Otázkou je, ako odmietnuť prenasledovanie. Na základe svojich osobných skúseností a vďaka tomu, že som bol svedkom spravodlivých myšlienok a činov iných praktizujúcich, som si uvedomil, že rozhodujúce sú naše myšlienky. Dôsledky nesebeckej a sebeckej myšlienky sa môžu líšiť ako nebo a zem.
Spravodlivá myšlienka neguje usporiadanie starých síl
Pred desiatimi rokmi mi zavolali a oznámili mi, že moja manželka a viac ako desať ďalších praktizujúcich Falun Dafa v jej študijnej skupine Fa boli nezákonne zatknutí. Okamžite som odišiel z domu, aby som si overil situáciu. Keď som sa vrátil, uvidel som, že môj dom je obkľúčený políciou.
Vedel som, že polícia je tam kvôli mne, pretože som bol predtým nezákonne odsúdený na 12 rokov väzenia, ale bol som prepustený zo „zdravotných dôvodov“ po tom, čo som rok držal hladovku. Niekto mi pred niekoľkými dňami poslal správu, že Úrad 610 rozhodol, že som sa dostatočne zotavil a stanovil dátum, kedy ma majú odviesť do väzenia. Cítil som teda, že sa musím ukryť. Zatiaľ čo praktizujúci v celom meste pracovali na záchrane uväznených praktizujúcich vrátane mojej manželky, ja som bol len pozorovateľom, ktorý sa obával o svoju bezpečnosť.
Úrady sa nám vyhýbali a snažili sa nás zdržiavať. Vytratili sa vždy, keď členovia našej rodiny išli na policajnú stanicu, alebo na oddelenie mestskej polície žiadať prepustenie mojej manželky, čím marili naše úsilie. Viacerí praktizujúci spolu uvažovali, ako postupovať a dohodli sa, že moja mama a dcéra (tiež praktizujúca) by mali dať ľuďom vedieť o svojej ťažkej situácii tým, že budú chodiť na verejné miesta, držať transparenty a rozdávať letáky, aby odhalili prenasledovanie.
Moja mama však žila s mojou mladšou sestrou, ktorej manžel nepraktizoval. Opakovane mojej sestre povedal: „Je v poriadku, že sprevádzaš svoju matku, keď chodí žiadať o prepustenie tety, ale nemôžeš priviesť políciu do nášho domu. Nemôžeš ovplyvniť budúcnosť nášho dieťaťa.“ Preto bolo pre mamu náročné vykročiť vpred.
Vedel som, že jediný spôsob, ako to môže mama urobiť, je presťahovať sa ku mne. Pred mojím domom však bolo nainštalovaných niekoľko monitorovacích kamier a v okolí hliadkovala polícia. Vedel som, že nemôžem uznať tieto falošné prejavy, ale váhal som, či mám konať, pretože som poľavil v kultivácii a vyvinul som si nemravné myšlienky voči jednej praktizujúcej. Obával som sa, že zlo využije medzeru v mojej kultivácii, aby ma prenasledovalo.
Prišla za mnou jedna praktizujúca a porozprávala mi o tom, ako štyri roky vytrvalo zachraňovala jedného praktizujúceho. Narazila pri tom na veľa ťažkostí. Zakaždým však dala na prvé miesto potreby toho praktizujúceho pred svojimi vlastnými a Majster jej pomohol ťažkosti rozpustiť. Nakoniec sa jej to podarilo a bola pritom svedkom mnohých zázrakov.
Keď praktizujúca odišla, zapálil som pred Majstrovým obrazom tyčinku a so slzami v očiach som povedal: „Majster! Nebol som hodný Vášho súcitného spasenia. Bol som taký sebecký. Som rozhodnutý vzdať sa seba samého a na prvé miesto postaviť záchranu vnímajúcich bytostí. Zajtra privediem svoju mamu k sebe domov a popriem všetky usporiadania starých síl.“ Keď som si vyvinul túto myšlienku, zrazu som pocítil, že skala, ktorá ma tak dlho ťažila na hlave, je preč, a moje srdce sa rozžiarilo, akoby sa otvorilo nejaké strešné okno.
Na druhý deň skoro ráno som šiel vyzdvihnúť mamu. Podelil som sa s ňou o svoje myšlienky, ale ona povedala: „Nemôžeš ísť domov. Počula som, že ťa ešte stále chcú zatknúť a tvoj dom monitorujú bezpečnostné kamery.“
Odpovedal som: „Nezabúdaj, že sme pod ochranou Majstra a On má posledné slovo! Pokiaľ budeme ohľaduplní k vnímajúcim bytostiam, nikto sa nám neodváži postaviť do cesty.“ Súhlasila. Je zvláštne, že celú cestu domov sme nevideli žiadnu políciu. Neskôr som sa dozvedel, že polícia tesne predtým odstránila bezpečnostné kamery.
Nasledujúci deň ráno som išiel s mamou a dcérou na trh, kde sme držali transparenty a rozdávali letáky. Pridalo sa k nám mnoho praktizujúcich a podporili toto úsilie. Mama a dcéra potom išli do obchodného centra a mnoho ľudí pochopilo pravdu o Dafa a o prenasledovaní. Niektorí ľudia navrhli: „Podajte sťažnosť na mestský úrad.“ Iní ronili slzy a ďalší im chceli dať peniaze.
O niekoľko dní neskôr to už úrady nevydržali a prepustili moju manželku. Plán Úradu 610 umiestniť ma do väzenia bol tiež zmarený. Už jedenásť rokov som podmienečne prepustený, v bezpečí domova.
Po vzdaní sa seba samého praktizujúci odstránil odsúdenie
Lin (pseudonym) si v minulosti najala právnika na obhajobu iného praktizujúceho, takže ten právnik mal kontaktné údaje na Lin. Keď bol právnik prenasledovaný, polícia z jeho mobilného telefónu získala jej meno, telefónne číslo a povolanie.
Jedného rána sa manžel Lin vrátil domov z nočnej zmeny, keď Lin na svojom počítači pripravovala súbory pre právnika. Len čo otvoril dvere, vtrhla do domu skupina policajtov. Lin nestihla vypnúť počítač predtým, ako ju policajti zadržali. Polícia strávila štyri hodiny vyberaním súborov z jej počítača a prehľadávaním jej domova. Odniesli počítač, tlačiareň a množstvo ďalších materiálov.
Z nezákonného zatknutia sa Lin dostala do depresie. Obávala sa, že polícia získala veľa informácií o iných praktizujúcich. Pod veľkým tlakom požiadala dozorcu v zadržiavacom centre, ktorý pochopil pravdu, aby jej pomohol poslať správu, v ktorej žiadala svoju rodinu, aby si najala konkrétneho právnika.
Dozorca ju však pokarhal: „Nemá zmysel najímať si právnika, váš prípad je príliš veľký. Pripravte sa na to, že najbližších desať rokov budete žiť vo väzení!“
Keď sa Lin pozrela do svojho vnútra v snahe nájsť svoj podiel na tom, čo sa stalo, uvedomila si, že bola taká zaneprázdnená prácou, že nestíhala študovať Fa. Zlo zároveň využilo jej pripútanosť k potvrdzovaniu seba samej. Pomyslela si: „Keďže som tu, zverím sa do rúk Majstra. V minulosti som hľadala príležitosti, aby som prenasledovateľom objasnila pravdu. Aj oni prišli na svet kvôli Fa, ale boli zmanipulovaní, aby robili zlé veci a stratili svoju budúcnosť. Teraz, keď som blízko a mám k nim prístup, nie je to príležitosť? Postarám sa o záchranu týchto úbohých bytostí!“
Od toho dňa bez ohľadu na to, či bola s dozorcami, väzňami alebo policajtmi, ktorí ju vypočúvali, využívala príležitosti, aby im objasnila pravdu. Z celého srdca si vážila túto príležitosť. Lin potom tiež zistila, že jej okolie sa upokojilo.
Do väznice ju prišlo vypočúvať niekoľko príslušníkov z národnej divízie oddelenia mestskej polície a z policajnej stanice. Vedúci skupiny začal výsluch slovami: „Vieme, že nám nepoviete nič, na čo sa vás opýtame, takže si dnes vypočujeme, čo nám poviete o Falun Gongu.“ Lin s nimi hovorila dve hodiny. Nikto ju neprerušoval, iba jej ďalej kládli otázky o Falun Gongu. Keď odchádzali, vedúci skupiny povedal: „Dávajte na seba pozor. Vrátime sa a ešte raz vás vypočujeme.“
Dozorca neskôr Lin povedal: „Váš prípad nevyzerá byť veľkým problémom, takže možno čoskoro pôjdete domov.“ Krátko nato jedna z väzenkýň, ktorá sa od Lin dozvedela pravdu, povedala: „Včera v noci som mala jasný sen. Prišiel Opičí kráľ a použil svoju zlatú palicu, aby ťa vyslobodil z väznice. Je možné, že ideš domov?“
Na druhý deň, v 37. deň jej väznenia, jej dozorcovia povedali, aby si zbalila veci. Bola prepustená!
Takýchto príkladov je veľmi veľa. Čítal som články so zdieľaním skúseností od praktizujúcich a aj osobne som s praktizujúcimi hovoril o našich skúsenostiach a videl som, že rôzne spôsoby myslenia praktizujúcich viedli k rôznym výsledkom. Praktizujúci, ktorí boli dokonca zapojení do toho istého projektu Dafa, ktorí boli prenasledovaní tými istými policajtmi, alebo ktorí rovnakým spôsobom kričali „Falun Dafa je dobrý!“, dosiahli rôzne výsledky. Niektorí boli zbití, zatiaľ čo iných dozorcovia povzbudzovali: „Len tak ďalej! Zakričte to hlasnejšie!“ Dokonca aj keď boli praktizujúci spoločne vzatí do policajnej väzby, niektorí boli rýchlo prepustení, zatiaľ čo iní boli odsúdení do väzenia.
Na základe môjho pochopenia princípov Fa som si uvedomil, že to, či dokážeme prelomiť usporiadanie starých síl, závisí od toho, či dokážeme uprostred prenasledovania nechať vystúpiť spravodlivú myšlienku nezištného uprednostňovania druhých.
Prišiel som do kontaktu s mnohými praktizujúcimi, ktorí sa vrátili domov z pracovných táborov a väzení a zistil som, že takmer všetci mali niečo spoločné: počas prenasledovania dlhodobo nedokázali študovať Fa a vytvorili si pripútanosti ako súťaživosť, hnev a strach z utrpenia, ktoré využívalo zlo.
Tí, ktorí odporovali ďalšiemu prenasledovaniu, sa väčšinou dokázali uprostred ťažkostí vzdať sami seba. Mysleli na Dafa, mysleli na ostatných praktizujúcich a mysleli na záchranu vnímajúcich bytostí. Boli to ich spravodlivé myšlienky, ktoré rozkladali zlo.
Je to spravodlivé osvietenie sa k nesebeckosti, ktoré musia praktizujúci Dafa dosiahnuť, aby sa stali súčasťou nového vesmíru.
