(Minghui.org) Vyrastal som na čínskom vidieku, kde boli ľudia jednoduchí a čestní, a aj ja sám som bol rovnaký. Bol som rozumný, milý, poslušný a zdvorilý. V našom veľkom rodinnom klane som bol známy ako dobré dieťa. Samozrejme, spolu s tým prichádzal aj ďalší aspekt – bol som taký zvyknutý počúvať chválu, takže som si vypestoval pripútanosť k sláve a súťaživosti. Keď sme mali skúšky, vždy som chcel dostať tú najlepšiu známku.
V šestnástich rokoch som odišiel zo školy, keďže otec mi už nechcel platiť školné. Šiel som robiť príležitostné práce do prosperujúcej obchodnej štvrte do mesta. Mesto bolo veľmi odlišné a komplikované. Videl som, ako ľudia intrigujú, aby získali prevahu, sú zákerní a pokryteckí, dokonca sa uchyľujú k podrazom kvôli malichernému osobnému prospechu.
Podľa môjho otvoreného a úprimného výrazu tváre ľudia vedeli, že pochádzam z vidieka, a často ma preto šikanovali. Mnohí ľudia, ktorých som stretol, boli pokryteckí. Spoločenské normy boli úplne iné ako tam, odkiaľ som prišiel. V meste závideli tým, ktorí boli považovaní za inteligentných a sofistikovaných a predpokladalo sa, že rozumejú tomu, čo sa deje. Ľudia k sebe neboli otvorení – mohli o vás povedať niečo pekné do očí, ale vo vnútri vás preklínať. Mohli ste sa spokojne rozprávať v malej skupinke, počúvať lichotivé poznámky, ale len čo jedna osoba odišla, ostatní ju ohovárali a hovorili o nej rôzne škandalózne veci.
Spôsob, akým sa ľudia v meste správali, rozbil môj dovtedajší pohľad na život a prinútil ma spochybniť hodnoty, s ktorými som vyrastal – napríklad pokojne sa nad sebou zamyslieť a nikdy neohovárať druhých za ich chrbtom. Ani v mojom rodnom meste som nikdy nemal rád, keď ženy klebetili.
Spočiatku bolo veľmi ťažké prispôsobiť sa tomuto novému prostrediu a často som sa ocital v rozpore s ostatnými. Bol som medzi nimi, ale zároveň som mal pocit, že som od nich ďaleko.
Falun Dafa som začal praktizovať koncom roka 1998, krátko po mojom príchode do mesta. Každý deň som študoval Fa a robil cvičenia. Cítil som sa vnútorne veľmi šťastný, bez ohľadu na nezdravú atmosféru okolo mňa. To všetko sa však zmenilo po 20. júli 1999, keď Čínska komunistická strana začala s celoštátnym potláčaním tejto praxe. Veci sa v okamihu obrátili naruby a ja som stratil kultivačné prostredie, ktoré som si tak vážil.
Začal som zarábať dosť na to, aby som mohol vo voľnom čase pokračovať vo vzdelávaní, takže život sa pre mňa stal naozaj rušným. Postupne som začal poľavovať v kultivácii a vytvoril som si viac pripútaností.
Už som nechcel, aby ma šikanovali a pozerali sa na mňa zvrchu, takže moja súťaživosť začala silnieť. Začal som sa tiež učiť, ako byť sofistikovaný v jednaní s ľuďmi, ktorí sa mi zdali komplikovaní a ťažko pochopiteľní. Zdalo sa, že všetci sa držia v strehu a zároveň sa zdajú byť neistí – život je takto ťažký a únavný pre každého. Do svojho života som vpúšťal aj špinavé veci, pretože som nechcel byť porazený.
O niekoľko rokov neskôr som si založil vlastnú firmu a každý deň som obchodoval. Moja myseľ bola neustále plná zložitých vecí. Naučil som sa podnikať ako všetci ostatní a darilo sa mi v tom, ale trápilo ma svedomie a veľmi mi chýbal môj jednoduchý život na vidieku.
Majster povedal:
„Na každej jednej vašej myšlienke a každom jednom čine môže Majster vidieť, aké je vaše srdce. Najmenej rád mám tých, čo iba rozprávajú, ale nekonajú. Nemám rád ani tých, čo sú prešibaní. Mám rád tých, čo sú čestní a jednoduchí, úprimní a s oboma nohami na zemi. Takisto dúfam, že po toľkých rokoch kultivovania všetci dokážete pozitívne rásť v múdrosti a nenaučíte sa príliš veľa z toho, ako riešiť svetské záležitosti a ako sa správať ako ľudská bytosť vedúca svetský život.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii v New Yorku 2010“)
Cítil som, že Majster hovorí o mne. Nepodarilo sa mi „pozitívne rásť v múdrosti“, no naučil som sa veľa o tom, ako byť prešibaný vo „svetských záležitostiach“. Napriek tomu som chcel byť takým učeníkom Dafa, akého má Majster rád, ktorý je „čestný a jednoduchý, úprimný a oboma nohami na zemi“. Ale to sa ľahšie povie, ako uskutoční. Ako sa hovorí: „Je ľahké prejsť z chudoby do bohatstva, ale ťažké prejsť z bohatstva do chudoby“ a „Je ľahšie robiť zlé veci ako dobré“. Bol som však rozhodnutý byť jednoduchým učeníkom Dafa, ktorý stojí oboma nohami na zemi, ako to od nás Majster očakáva.
Po čase som si všimol, že môj mozog zrazu nebol taký bystrý ako predtým. Reagoval som pomalšie, akoby bola časť môjho mozgu odrazu zablokovaná a nefungovala.
Majster povedal:
„Mozog človeka pracuje medzi bežnými ľuďmi naozaj bystro. Aby človek nič nestratil, je jeho myslenie v tomto smere mimoriadne rýchle a jeho pamäť je bystrá. Hovorím, že používanie mozgu týmto spôsobom nie je dobré, pretože budeš vytvárať karmu. Keď je tvoj mozog príliš vyvinutý týmto spôsobom, zasahuje to do tvojej kultivácie. Takže čo by sa malo urobiť? Použijeme prístup, keď najskôr obmedzíme túto časť tvojho mozgu. Inými slovami, najskôr ju zamkneme, upravíme ju, nahradíme ju časťou tvojich myšlienok, ktoré môžu rozmýšľať ako kultivujúci, a necháme rozvinúť túto časť tvojho myslenia. Tá prefíkaná časť je potom upravená a my postupne obmedzenia uvoľníme. V tom bode sa budete schopní náležite správať.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii vo Švajčiarsku“)
Pochopil som, že Majster mi pomáha tým, že obmedzuje a upravuje nezdravú časť môjho mozgu.
Počas tohto obdobia som sa tiež stal veľmi citlivým a poznal som emócie druhých, len čo sa ku mne priblížili. To však naozaj zasahovalo do mojej kultivácie, pretože ma často rozrušovali emócie iných ľudí a bolo veľmi ťažké zostať tým neovplyvnený. Preto som požiadal Majstra, aby ma od týchto vecí ochránil. Potom som už nedokázal vnímať, čo sa deje v mysliach iných ľudí a môj kultivačný stav sa stal oveľa pokojnejším.
Spomienky dokážu byť záťažou
Raz som sa videl letieť do neba, ale k nohám som mal priviazané dva veľké závažia, ktoré ma ťahali dole. Pozrel som sa bližšie a uvidel som, že tieto závažia sú plné spomienok. Uvedomil som si, že aj spomienky môžu byť bremenom a môžu nám brániť vo vzostupe na vyššie úrovne. Preto som stratil záujem o fotenie a všetky fotografie, ktoré som v minulosti nafotil, som si uložil na disk a vymazal z telefónu. Vraciam sa k nim len vtedy, keď to potrebujem. Prestal som si prezerať staré fotografie, či spomínať na minulé zážitky a pocítil som, že moje dimenzionálne pole je oveľa čistejšie.
Aj dimenzia môjho mozgu sa stala oveľa čistejšou. Postavil som za seba stenu, ktorá ma oddeľuje od toho, čo sa stalo v minulosti. Môj mozog je často v stave prázdnoty, nič v ňom nie je. A túto čistotu mysle si veľmi užívam. Nechcem do nej vkladať nič, len vyhadzovať to, čo tam už je.
Moja pamäť sa tak ale stala dosť chudobnou, pretože nič neukladá, nič sa v nej neuchováva. Skontroloval som miesto, kde boli uložené moje spomienky a uvidel som, že tam už nič nezostalo, len prázdna továrenská dielňa. Moje spomienky sa kedysi ukladali prostredníctvom niečoho ako filmové plátna, ktoré sú teraz tiež prázdne.
Majster tiež povedal:
„Ako to vidím ja, ľudský mozog vo forme tejto fyzickej dimenzie je len spracovávajúca továreň.“ (Deviata lekcia, Čuan Falun)
Mozog, ktorý som videl, je skutočne spracúvajúca továreň s mnohými dielňami, ktoré vyrábajú rôzne veci. Keď prídu suroviny, majú ísť do rôznych dielní. Ale ľudia majú dnes tendenciu nahádzať všetky suroviny do prvej dielne, ktorá je najzložitejšia a najšpinavšia zo všetkých. Výsledkom je, že aj z tých najlepších surovín, ktoré skončia v tejto dielni, sa vykľuje niečo veľmi zložité, veľmi špinavé a veľmi zákerné. Uvedomil som si, že dôvod, prečo sa môj mozog stal prázdnym a pokojným, je ten, že Majster uzavrel túto pokazenú dielňu na úpravu.
Predpokladajme napríklad, že existuje desať dielní, zoradených od najhorších, najtemnejších a najšpinavších až po tie, ktoré sú lepšie a ešte lepšie. Posledná z desiatich bude najjednoduchšia, najčistejšia, najracionálnejšia a najschopnejšia prispôsobovať sa Fa. Dôvod, prečo sú zoradené v tomto poradí je ten, že najhoršia dielňa v mozgu dnešných ľudí je najväčšia a najrozvinutejšia a suroviny idú po príchode priamo do tejto dielne.
Majster povedal vo „Vyučovaní Fa v hlavnom meste USA“:
„Ale nech je človek akokoľvek múdry či prešibaný, napokon všetko skončí rovnako. Zoberme si ako príklad niekoho, kto je veľmi hlúpy. Môžete považovať nejakého človeka za hlúpeho a naivného, a iného za veľmi prešibaného. Avšak bez ohľadu na to, ako žijete svoj život, výsledok je rovnaký. Určite sa nezmení len preto, že človek je prešibaný, ani sa nezmení kvôli tomu, že je naivný. Všetko, čo prešibanosť môže spôsobiť je, že sa stanete horším človekom, a zatiaľ čo vytvárate karmu, klesnete nadol. Ako sa vy a vaše okolie stanete napätejšími a podráždenejšími, mysle ľudí okolo sa stanú ešte komplikovanejšími, a potom ich komplikované myslenie spätne spôsobí, že sa ešte viac pokazíte.“ („Vyučovanie Fa v hlavnom meste USA“)
Zo štúdia učení Dafa všetci chápeme princíp Fa, že ak ťa raz kopnem, dám ti kúsok de (cnosti); ak ma kopneš späť, kúsok tvojej de mi bude hodený späť, takže ani jeden z nás nič nezískal ani nestratil. Napriek tomu nás oboch raz kopli a bolo to dosť bolestivé. Aký to má zmysel? Nie je to hlúposť? Keď teda ľudia robia zlé veci, sú hlúpi a nič tým nezískajú, okrem ďalšej karmy.
Chcem sa vrátiť k svojej vrodenej nevinnosti, ale ako to vyzerá? To naozaj neviem. Keď sa pozriem na malé deti, ktoré majú len pár rokov, pozerajú na mňa čistými a nevinnými veľkými očami. Zdá sa mi, že sú veľmi jednoduché, úprimné a priame, bez akýchkoľvek komplikovaných myšlienok a správania, ktoré majú dospelí, a napriek tomu si často myslíme, že sú hlúpe.
Ľudia môžu povedať: „Nie si ty sám hlúpy, keď takto uvažuješ? Ani nerozumieš, čo tým druhí myslia.“ Možno majú pravdu na základe svojho spôsobu myslenia, ale ja som sa rozhodol nemyslieť komplikovane. Podľa mňa to, ako sa ja správam ku vám, nemá nič spoločné s tým, ako sa vy správate ku mne. To, ako sa ku mne správaš, odráža tvoj vlastný xinxing; to, ako sa ja správam k tebe, je zas odrazom môjho xinxingu. Súcit Bohov a Budhov je nemenný a oni nemenia to, ako sa správajú k ľuďom, bez ohľadu na to, ako sa k nim správajú ľudia.
Bez ohľadu na to, akí zdegenerovaní sa ľudia stanú, alebo ako kruto na nás niektorí ľudia útočia, Majster nám vo svojom nedávnom článku „Prebuďte sa“ povedal, ako sa máme správať:
„Byť schopný pozerať sa na všetkých s milosrdenstvom a mať ku všetkým v srdci lásku naozaj nie je niečím, čo by priemerný človek mohol spraviť. Ešte ťažšie je mať milosrdenstvo so všetkými živými bytosťami pri všetkom, čo robíte. Ale to je niečo, čo učeníci Dafa musia byť schopní spraviť!“ („Prebuďte sa“)
Majster nám hovorí, že v dnešnom komplikovanom prostredí sa musíme správať na základe svojej budhovskej prirodzenosti, nie ľudskej mysle; pri náprave Fa ľudského sveta sa správame ako Bohovia a Budhovia.
Uvedené je len moje osobné pochopenie na mojej súčasnej úrovni. Prosím, láskavo upozornite na čokoľvek nevhodné. Ďakujem.
