(Minghui.org) Môj starší švagor je v rodine všeobecne uznávaný ako altruistický, láskavý, tolerantný a zodpovedný človek. Bol to však práve tento švagor, ktorý vo mne vyvolal pocit nenávisti kvôli jednému incidentu.
V roku 2023 bola moja svokra hospitalizovaná. Vzhľadom na svoj pokročilý vek sa o seba nedokázala postarať a potrebovala nepretržitú pomoc. Kvôli tomu tento švagor prevzal viac nočných zmien, zatiaľ čo ostatní súrodenci ho nahrádzali, keď sme mali čas. Nočné zmeny boli náročné a ktokoľvek prišiel ráno do nemocnice, aby ho nahradil, nabádal ho, aby išiel domov a odpočinul si.
Jedného rána, keď som prišla do nemocnice, som ho vyzvala, aby išiel domov, pretože celú noc si nemohol dobre odpočinúť. Povedal mi, že jeho mama práve absolvovala akupunktúru a chcel na ňu ešte chvíľu dávať pozor. Trvala som na tom, aby išiel domov a oddýchol si. Vtom sa na mňa môj zvyčajne láskavý vyrútil so slovami: „Kto je unavený? Ja nie! Vždy, keď prídete, všetci sa ma snažíte odtiaľto vyhnať. Nemáte ma radi a nechcete ma vidieť.“
Rýchlo som sa mu to snažila vysvetliť: „Ide o nedorozumenie. Záleží nám na tebe a myslíme si, že musíš byť unavený z toho, ako si sa celú noc staral o mamu. Chceme len, aby si si oddýchol a zrelaxoval.“
Na moje prekvapenie ho to len viac rozčúlilo a trval na svojom: „Nie som unavený! Najmä vy dvaja [ja a môj manžel], zakaždým keď prídete vyháňate ma skôr, než som pripravený odísť. Viem, že ti na mne záleží, ale nemôžeš sa ku mne takto správať. Nenútim vás, aby ste sem chodili. V budúcnosti príď, ak budeš chcieť, ale ak nie, o mamu sa postarám sám!“ Zabuchol dvere a odišiel.
Stála som tam ako prikovaná. Trvalo mi dlho, kým som sa spamätala zo šoku. Zaplavovali ma pocity krivdy, hnevu, nespravodlivosti a pýchy. Cítila som, ako mi vrie krv, tvár mi sčervenala a prehĺtala som slzy hnevu.
Pomaly som sa spamätala a spýtala som sa samej seba: „Praktizuješ Falun Dafa už viac ako 20 rokov. Prečo sa tak ľahko necháš otriasť nejakou skúškou?“ Keď som nad tým uvažovala, upokojila som sa a pripomenula som si, že toto je príležitosť praktizovať znášanlivosť. V duchu som si opakovane recitovala: „Keď je to ťažké vydržať, môžeš to vydržať. Keď je to nemožné spraviť, môžeš to spraviť.“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun) Postupne sa mi uľavilo a pokračovala som v starostlivosti o svokru.
Krátko nato prišiel na návštevu k svokre môj druhý švagor s manželkou. Hneď ako vošli, tento švagor sa spýtal: „Išiel [jeho brat] domov?“ Usmiala som sa, ale vo vnútri sa spustila búrka emócií, keď som im povedala, čo sa práve stalo. Manželia si vymenili pohľady, utešovali ma a povedali mi, aby som to nebrala osobne. V tej chvíli som sa cítila ešte viac udusene a znovu sa vo mne prebudili hnev a sťažnosti, ktoré pred chvíľou rozpustilo tých pár riadkov z Zhuan Faluna.
Večer som doma manželovi vyrozprávala všetko, čo sa stalo počas dňa. Na moje prekvapenie sa spýtal: „Určite si nič nepreháňala? Je už veľmi unavený, prečo z toho robíš takú veľkú vec?“ Stála som tam s otvorenými ústami. Nedostalo sa mi útechy, v ktorú som dúfala. Zrazu som mala pocit, že ma švagor šikanuje a manžel ma obviňuje, že robím rozruch. Keď som sa zamyslela nad dlhoročnou duchovnou a materiálnou podporou, ktorú som poskytovala svojim svokrovcom, oveľa väčšiu ako vlastným rodičom, začala som celú ich rodinu označovať za „nevďačnú“. Bolo to, akoby moje telo vyčerpávali obrovský hnev a sťažnosti.
Študovala som Fa a vysielala spravodlivé myšlienky a keď sa veľká časť tohto hnevu rozplynula, upokojila som sa.
Môj švagor sa naďalej staral o svoju matku. Každých pár dní som ju navštívila, aby som ju skontrolovala a nakúpila veci dennej potreby. Vždy, keď som švagra videla, zdvorilo som sa s ním rozprávala. Myslela som si, že som sa zbavila hnevu a nenávisti, a už som sa o tom incidente nezmieňovala svojim príbuzným ani priateľom. V skutočnosti to však úplne nezmizlo. Vždy, keď som cítila krivdu alebo som počula čo i len trocha nepríjemný tón, opäť sa objavil hnev. Napriek tomu, že som neustále študovala Fa a vysielala spravodlivé myšlienky, a hoci som poznala dôležité poslanie praktizujúcich Dafa, tento pocit hnevu stále pretrvával.
Keď sa blížil sviatok Čínskeho nového roka, manžel mi navrhol, aby sme išli k jeho rodičom variť a upratovať. Súhlasila som, ale vo vnútri som namietala. Počas cesty v aute som premýšľala o všetkých krivdách z minulosti, ktoré mi boli spôsobené. Keď sme tam prišli a zatvorila som dvere auta, privrela som si do nich prst. Prešla mnou ostrá bolesť, a keď som zvolala: „Falun Dafa je dobrý,“ vytiahla som prst, no uvidela som, že necht na prstenníku mi sčernel. Bolesť nahradila môj hnev a zrazu sa mi vyjasnila myseľ. Mýlila som sa a nemala by som sa už sťažovať!
Pokračovala som v štúdiu Fa, aby som odstránila tento hnev. Vysielala som spravodlivé myšlienky, aby sa pominul a počúvala som ostatných praktizujúcich zdieľať ich skúsenosti ako sa zbaviť hnevu. Prečo táto pripútanosť zotrvávala tak dlho? Skutočne som sa musela upokojiť a hľadať hlbšie vo svojom vnútri.
Zistila som, že keď som sa snažila odstrániť hnev, riešila som to len povrchne a nešla som do hĺbky. Majster povedal: „Pre kultivujúceho je pozeranie sa dovnútra čarovným nástrojom.“ (Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii vo Washingtone 2009) Takže som sa začala pozerať hlboko dovnútra.
Môj manžel ma rozmaznával, moje deti ma milovali a žili sme pohodlný život. To viedlo k tomu, že som navonok pôsobila skromne a pokorne, ale v hĺbke duše som bola arogantná a panovačná, neschopná zniesť kritiku. Nevedomky som prejavovala pocit nadradenosti vo svojich slovách a činoch. Podporovalo to silnú túžbu predvádzať sa a vyhľadávať komplimenty a obdiv, čo zasa vyvolávalo pocit pohŕdania ostatnými. Pri pozeraní dovnútra som zistila, že vždy, keď sa prejavili tieto pripútanosti, objavil sa hnev. Tieto názory živili hnev. Ako som sa mohla zlepšiť, keď ma zaťažovalo toľko pripútaností? Ako som mohla ľuďom objasniť pravdu?
Majster nás požiadal pozerať sa dovnútra, keď čelíme ťažkostiam
Keď som v nemocničnej izbe požiadala švagra, aby išiel domov a oddýchol si, chcela som mu tým úprimne pomôcť. Urobila som to však panovačným tónom, ovplyvneným kultúrou Čínskej komunistickej strany (ČKS), podľa ktorej by ženy mali byť silné a rozkazovačné. Keby som použila jemný a pokorný tón, aký sa od tradičných žien očakáva, nemohol by sa na mňa tak nahnevať.
Môj švagor bol kedysi praktizujúcim Dafa, ale neskôr sa obrátil k budhizmu, pretože sa bál prenasledovania zo strany ČKS. Pozerala som sa na neho zvrchu, pretože sa vzdal Dafa, ako aj pre jeho impulzívne a márnotratné zvyky a pre jeho nedostatočnú hygienu. Aj keď som sa tvárila, že mi na ňom záleží, v hĺbke duše som mala povýšenecký postoj, kvôli ktorému môj záujem o neho nebol úprimný. Takže sa mohol naozaj cítiť nepríjemne. Keď som sa nad tým zamyslela, uvedomila som si, že som k nemu nebola skutočne láskavá! Takže keď sa na mňa zrazu vyrútil, moja pýcha a pocit nespravodlivosti sa zrazili s mojím silným sebavedomím. Hoci som zadržiavala svoj hnev a nehádala sa, dokázala som to potlačiť len so slzami.
Môj švagor sa roky staral o svoju matku, nikdy sa v noci nevyzliekol a poriadne sa nevyspal. Štyri roky spal na gauči v jej blízkosti, bez akejkoľvek sťažnosti alebo nevôle a vydržal to, čo by mnohí iní nedokázali. Počas tohtoročného sviatku Čínskeho nového roka, jednu noc pred hospitalizáciou jeho matky, mala doma horúčku. Zostala som hore celú noc, aby som sa o ňu postarala. Môj švagor neustále rozprával ostatným členom rodiny: „Celú noc nespala. Celú noc nespala!“ Jeho tón bol plný starostlivosti a obáv o mňa. Za tie roky prežil nespočetné množstvo bezsenných nocí, no ani raz sa nesťažoval!
Majster použil môjho manžela, priateľov a iných praktizujúcich, aby mi pomohli zlepšiť sa, ale ja som sa stále sústreďovala na chyby môjho švagra bez toho, aby som brala do úvahy, čím by mohol prechádzať on. Keď taký dobrý švagor stratil na mňa nervy, malo to odhaliť a pomôcť mi odstrániť moje skryté pripútanosti a zároveň mi to pripomenúť, aby som sa pozerala dovnútra. Nástrojom na vykorenenie týchto pripútaností je hľadať, kde sa mýlim a viac premýšľať o tom, ako sa cítia iní.
Od tej chvíle sa môj niekoľko mesiacov trvajúci hnev voči švagrovi úplne vytratil. Keď si spomeniem na tie bolestné spomienky, mám pocit, akoby zavial jemný jarný vánok a ja som skutočne zažila radosť z toho, že ma Fa povznáša!
Som hlboko vďačná nášmu súcitnému a veľkému Majstrovi za jeho spásu!
