(Minghui.org) Keďže morálne normy v dnešnej spoločnosti stále klesajú, rozvody sú v posledných rokoch čoraz častejšie a ľudia sa väčšinou ani nečudujú, keď k nim dôjde. Niektorí si myslia, že ak spolu pár nedokáže vychádzať, mali by sa radšej rozísť, a mnohí považujú rozvod a nové manželstvo za možnosť, ktorú by jednotlivec mal mať k dispozícii, keďže ide o jeho „súkromný život“. Hlboko ma znepokojuje skutočnosť, že srdcia ľudí nie sú na správnom mieste. Manželstvo vnímajú ako tovar: ak sa im nepáči, jednoducho ho vrátia alebo vymenia. Mimomanželské vzťahy sa dokonca stali „módnymi“.
Som presvedčená, že ľudia, ktorí sa zapájajú do takéhoto správania, si možno neuvedomujú dôležitosť zachovania vernosti v manželstve, takže som napísala tento článok, aby som spolupraktizujúcim a ostatným čitateľom pripomenula vážnosť manželstva.
Čo sú skutočné požehnania?
Podľa tradičnej kultúry je šťastie založené na cnostiach človeka. Človek bude požehnaný, ak bude konať dobro a správať sa správne. Je kontraproduktívne, ak sa človek nezastaví pred ničím, aby uspokojil svoje sebecké túžby.
Ľudia v starovekej Číne verili, že existuje päť druhov požehnania: dlhý život, bohatstvo, zdravie a pokoj, dobré cnosti a dobrá smrť. Podľa mňa je najdôležitejšie štvrté požehnanie, dobré cnosti, pretože cnosti sú príčinou a základom požehnania a požehnanie je výsledkom a prejavom cností.
Päť požehnaní odráža hodnoty starých ľudí: Človek by sa mal uspokojiť s dobrým telesným a duševným zdravím, dostatkom jedla a oblečenia, dobrým charakterom, dlhým životom a dobrou smrťou a nemal by chamtivo túžiť po niečom viac, napríklad po láske alebo príťažlivom vzhľade, na ktorých dnes ľuďom tak veľmi záleží.
V porovnaní so starými ľuďmi majú dnes ľudia viac hmotných vecí, ale sú menej šťastní; majú nenásytné chúťky, ale nedokážu si užívať pokoj a pohodu. Niektoré známe osobnosti sa aj vo vysokom veku naháňajú za „láskou“; často sa zrazu hlboko zamilujú, a rovnako náhle potom upadnú do depresie. Takíto ľudia majú ďaleko od zažívania skutočného šťastia. Bolo zistené, že veľké percento ľudí, ktorí začali sa partnerským životom už v mladom veku, má väčšiu šancu, že sa zapletú do mimomanželských vzťahov, budú užívať drogy a trpieť depresiami, čo môže byť istá forma božieho trestu.
Ľudia v staroveku považovali manželstvo za predurčený vzťah a namiesto snahy o „lásku“ kládli dôraz na dohody rodičov a rady ostatných, ktorí im pomáhali s výberom partnera. Dnešní ľudia, ktorí manželstvo nepovažujú za niečo, čo je usporiadané bohmi, definujú šťastné manželstvo ako „dobrý pocit“ vo vzťahu a nájdenie „správnej osoby“. Je bežné, že ľudia majú viacero vzťahov, žijú spolu pred manželstvom, majú mimomanželské pomery, rozvádzajú sa a znovu sa sobášia, pričom partnera si hľadajú ako pri výbere tovaru. Niektoré teórie dokonca hovoria, že mať viacero vzťahov môže pomôcť zlepšiť schopnosť vybrať si „správneho“ partnera.
Niektoré štúdie zistili, že zmeny v mozgu po zamilovaní sú podobné zmenám, ktoré nastanú po užití drog. Ak tí, ktorí si užívajú pocit „byť zamilovaný“, prestanú cítiť toto vzrušenie, rozídu sa s danou osobou a prejdú k niekomu inému.
Mnohí ľudia, ktorí majú mimomanželské vzťahy, majú pocit, že našli liek na svoje „nešťastné manželstvo“, hoci v skutočnosti je to skôr podobné dávke anestetika. Vo väčšine prípadov „pravá láska“, o ktorej si myslia, že ju našli, dlho nevydrží. Keď počiatočné „šťastie“ vyprchá, bolesť je ešte horšia ako predtým.
Ako sa ľudia v starovekej Číne pozerali na vzťahy medzi mužmi a ženami
Hrozivé následky čo i len jednej nesprávnej myšlienky
V knihe Staroveký sprievodca morálnou výchovou sa v jednom príbehu hovorí o učencovi, ktorý si o sebe myslel, že je talentovaný spisovateľ, a všetci ho chválili. Jednej noci sa vrátil domov opitý a namýšľal si: „Ak zložím cisársku skúšku, vezmem si susedovu dcéru za konkubínu.“ Ešte v tú istú noc prišiel pisár, ktorého ducha si vzal Boh zeme a ukázal mu knižku, v ktorej bolo napísané učencovo meno. V knižke bol červeným atramentom napísaný odkaz, v ktorom stálo: „Hoci sú jeho myšlienky len nezmysly, pramenia z morálnych zlyhaní. Kvôli jeho zlým myšlienkam bude v istom okamihu potrestaný mrznutím a hladovaním na jeden deň.“ Neskôr tento učenec naozaj takmer zamrzol a zomrel hladom.
V inom príbehu v Starovekom sprievodcovi morálnou výchovou sa učenec Li vybral do hostinca, aby sa zúčastnil na cisárskej skúške. Majiteľ hostinca bol po jeho príchode mimoriadne nadšený a povedal, že noc predtým sa mu snívalo, že Boh zeme povedal: „Zajtra príde pán Li. Na cisárskej skúške sa umiestni na prvom mieste. Správaj sa k nemu dobre.“ Li sa veľmi potešil. Začal uvažovať o tom, že sa rozvedie so svojou chudobnou ženou a ožení sa s niekým lepším, keď sa stane úradníkom. Na druhý deň sa majiteľovi hostinca opäť prisnil Boh zeme, ktorý mu povedal: „Tento mladý učenec nemá dobré srdce. Uvažuje o tom, že opustí svoju ženu ešte skôr, ako získal úradnícky titul. Preto neuspeje na cisárskej skúške!“ Li sa po neúspešnej skúške skutočne vrátil v zúfalstve.
Svedomie človeka musí byť hodné neba i zeme. Ako hovorí staré príslovie: „Nemala by existovať záležitosť, o ktorej sa nedá povedať iným, ani myšlienka, ktorá sa nedá prezradiť nebu.“
Zmena vlastného osudu
V starobylej čínskej knihe Tai Shangovo pojednanie o konaní a komentár k odpovedi je príbeh o „premene nešťastia na požehnanie tým, že druhým poradíme, aby konali dobro“.
Ľahkovážnemu a márnotratnému mužovi, ktorý často navštevoval verejné domy, niekto na ulici podal knihu o morálke. Prečítal si ju a bol ohromený: „Správanie opísané v tejto knihe je rovnaké ako moje – akoby bola napísaná o mne. Aký som hlúpy! Svätí nám radia, aby sme nepáchali cudzoložstvo, ale ja som k tomu taký pripútaný a robil som veci, ktoré ma ničia!“
Ešte v ten deň išiel páliť kadidlo, kľakol si na kolená a modlil sa, sľubujúc, že sa už nikdy nedopustí cudzoložstva. Takisto sľúbil, že vytlačí a rozošle tisíc výtlačkov tej knihy, aby odčinil hriechy, ktorých sa dopustil. Svoj sľub splnil a skutočne pomohol zmeniť mnoho ľudí rôzneho veku. Pretože sa včas kajal a energicky nabádal ostatných, aby konali dobro, nielenže sa tešil dlhému životu, ale mal aj veľa dobrých vnúčat, ktoré boli obdarené bohatstvom.
V inom príbehu istému učencovi Boh zrušil jeho zásluhy kvôli tomu, že napísal rozvodový list pre niekoho iného. Spočiatku si neuvedomoval, v čom urobil chybu. Potom mu došlo, že to bolo preto, lebo sa príliš odchýlil od tradičných hodnôt. Pochopil, že rozvod sa odchyľuje od Božej vôle a nie je v súlade s tradíciou, a že aj tí, ktorí pomáhajú iným pri rozvode, sú odsúdení. Učenec potom dokázal presvedčiť tých dvoch, aby sa znovu zosobášili, a zabránil mnohým ďalším, aby sa rozviedli. Jeho politická kariéra potom prekvitala. Niet divu, že existuje staré čínske príslovie: „Radšej zbúrať desať chrámov, ako zničiť manželstvo.“ Dávni ľudia verili, že manželstvo je „spojenie nebom“ a že je to Božie usporiadanie, ktoré nemožno svojvoľne zničiť. Takéto príbehy vysvetľujú, ako fungujú nebeské odmeny a tresty pre ľudské bytosti.
Žiadostivosť je najhoršie zlo
Wenchang Wang, taoistický boh známy ako Boh kultúry a literatúry, povedal: „Nebesá často zosielajú nešťastia tým, ktorí sú žiadostiví a chamtiví, a odplata je veľmi rýchla. Niektorí hlupáci si to však neuvedomujú, akoby snívali, a nemajú zmysel pre strach; ak sa bez zábran oddávajú takémuto správaniu, budú kedykoľvek čeliť nešťastiam.“
Dnešný svet je v chaose, čierne a biele je prevrátené naruby a morálka je záležitosťou minulosti. Nie je nezvyčajné, že „elita“, ktorá môže byť šikovná a štýlová, má nevhodné sexuálne vzťahy, no pritom sa stále považuje za cnostnú. Ľudia so skutočným morálnym charakterom sa však nebudú oddávať žiadostivým myšlienkam. V romantických drámach sa hrdinovia môžu vo svojich úlohách javiť ako odvážni a spravodliví, ale potom sa zapletú do neetických vzťahov. Podľa mňa takíto protagonisti nie sú obdivuhodní hrdinovia, pretože žiadostivosť je vždy kľúčovým kritériom morálky.
Manželstvo v západnej kultúre a spoločnosti
Príbeh herečky
Herečka Vivien Leigh si okamžite obľúbila Laurenca Oliviera, keď sa prvýkrát stretli počas jej účinkovania vo filme Maska cnosti v Londýne v roku 1936, hoci obaja už mali manželstvo a dieťa. Začali si tajný románik, až kým sa každý z nich nerozviedol a v roku 1940 sa mohli vziať. No už o niekoľko rokov Leigh ochorela na chronickú tuberkulózu, pričom bojovala aj s bipolárnou poruchou a depresiami. Ich vzťah dosiahol svoj najhorší bod v roku 1958, po takmer 20 rokoch manželstva. Ešte pred ich oficiálnym rozvodom v roku 1960 však Olivier začal chodiť s o 22 rokov mladšou herečkou. Leigh zomrela na tuberkulózu v roku 1967.
V čínštine existuje príslovie „Krásne ženy vedú nešťastný život“. Zistila som, že je to skutočne mnohokrát tak. Krásne ženy priťahujú mnoho nápadníkov, vrátane mužov s biednym charakterom, ktorí sú ochotní vynaložiť veľké úsilie, aby si ich privlastnili. Muži s dobrým charakterom sa zdajú byť ochotnejší dôverovať osudu, sú štedrí a láskaví a vo všeobecnosti na ženy nestriehnu ako na korisť.
Pre krásne ženy je rovnako dôležité mať čistú myseľ, nenechať sa uniesť, dodržiavať morálne hodnoty a držať sa ďalej od tých, ktorí majú zlý charakter.
V budhizme sa traduje príbeh o kráľovi a jeho krásnej kráľovnej, ktorí boli veľmi zamilovaní. Po jej smrti povedal Bódhisattva zarmútenému kráľovi: „Pretože bola príliš samoľúba ohľadom svojej krásy a žila ľahkým a nečinným životom, teraz sa v tomto prostredí znovuzrodila ako chrobák hovnivál.“ Tento príbeh považujem za náznak toho, aké dôležité je byť vďačný, pokorný a správať sa slušne.
Kráľovné v pekle
Vo svojej básni Božská komédia Dante opisuje svoje vizionárske putovanie peklom, očistcom a nebom. V druhom kruhu pekla opisuje duše tých, ktorých premohla žiadostivosť. Títo telesní hriešnici sú potrestaní za to, že dovolili, aby ich túžby premohli rozum. Duše sú večne a bez prestávky zmietané prudkými, neúprosnými vetrami silných búrok.
Mnohé z duší v druhom kruhu pekla boli kráľovné rôznych národností, napríklad Semiramis, kráľovná Asýrie; Didóna, kráľovná Kartága; Kleopatra, kráľovná Egypta; Helena, kráľovná Sparty. Bol tam tiež Paris, ktorý sa zamiloval do Heleny a vzal ju do zajatia, čím sa začala desaťročná trójska vojna, a Trystan, ktorý sa zamiloval do vlastnej tety Etely. Vzhľadom na prítomnosť toľkých panovníkov medzi žiadostivými sa táto časť nazýva „sekciou kráľovien“.
Osobitne sa spomína pár Franziska a Paul, ktorý zomreli pre „lásku“. Franziskin otec jej dohodol sobáš so šľachticom, ktorý bol mrzák, škaredý a brutálny. Po svadbe sa zamilovala do svojho švagra Paula, ktorý bol mladý a pekný. Keď sa jej manžel dozvedel o ich vzťahu, zabil ich a kvôli zločinu cudzoložstva boli potrestaní v druhom stupni pekla.
Mnohí ľudia by mohli mať pocit, že Franziska bola nevinná, a že sa len usilovala o vlastné šťastie. Božie štandardy sú však iné: bez ohľadu na to, aké neuspokojivé je niečie manželstvo, nie je dovolené vyhľadávať mimomanželskú „lásku“. V nešťastnom manželstve môže človek splácať svoju karmu z minulých skutkov. Ak človek tento osud neprijme a snaží sa s ním bojovať, môže si vytvoriť ďalšiu karmu a po smrti skončiť v ešte hroznejšej situácii.
Dante sa pýta Franzisky, ako začala svoj vzťah s Paulom. Povedala, že spolu čítali v záhrade knihu Lancelot z jazera. V knihe sa Lancelot, ktorý bol prvým rytierom okrúhleho stola kráľa Artuša, zamiloval do kráľovnej Guinevery a počas záhradného stretnutia „padol do zajatia lásky“ a pobozkal ju. Pri čítaní tohto textu sa Franziska a Paul tiež začali bozkávať a odvtedy páchali veľký hriech.
Je manželstvo bez lásky nemorálne?
Možno ste už počuli výrok „Manželstvo bez lásky je nemorálne“ a ľudia si možno myslia, že je to ospravedlniteľný dôvod na honbu za láskou. V skutočnosti toto príslovie pochádza od Friedricha Engelsa, ktorý veril, že len manželstvo založené na láske je morálne. Je to teda len jeho výrok, nie nejaká špeciálna pravda.
V 7. kapitole knihy Ako prízrak komunizmu vládne nášmu svetu sa píše: „Sexuálny chaos je vrodenou vlastnosťou komunistickej ideológie. Traduje sa, že Marx znásilnil svoju slúžku; dieťa ktoré z toho vzišlo dal vychovať Engelsovi. Engels zas žil s dvojicou sestier. Lenin roky udržiaval mimomanželské vzťahy...“ „To, čo Marx a Engels propagovali, napriek tomu, že to podopierali frázami ako ‚sloboda‘, ‚oslobodenie‘ a ‚láska‘, nebolo v skutočnosti nič iné ako vzdanie sa osobnej morálnej zodpovednosti a odovzdanie sa túžbe.“
Šťastné manželstvo nie je také jednoduché, ako keď sa len dvaja ľudia milujú. Vydavateľstvá a televízne stanice však v snahe dosiahnuť vysokú sledovanosť propagujú príbehy o mimomanželských aférach. Zobrazujú myšlienku, že človek nájde „šťastie“, ak si nájde „toho pravého“. Podľa tradičných legiend je však život človeka už vopred usporiadaný a je kontraproduktívne hľadať požehnanie, ktoré človeku nie je súdené.
Moderné vplyvy
Keď som vyrastala, v televízii prevládali romantické filmy a vzdelávanie propagovalo hodnoty slávy a bohatstva. Ľudia si už nevážia morálku. Aj ja som si predtým myslela, že láska je najvyššou hodnotou, ktorá je nad manželstvom a morálkou.
V romantických filmoch sú všetci hlavní hrdinovia „krásni“ a „príťažliví“, takže ľudia si ľahko nechajú vymývať mozog týmto klamstvom a myslia si, že zachovanie manželstva je nemorálne a hlúpe.
Ľudia v starovekej Číne používali na opis šťastného manželstva frázu „rešpektujú sa navzájom ako hostia“, ja som však mala pocit, že starí ľudia boli nudní a stereotypní a nemali ľudské práva ani žiadnu slobodu. Odvtedy som si uvedomila, že hoci sú dnešní ľudia veľmi slobodní, od šťastia sú ešte ďalej. V skutočnosti sa teraz zdá, že morálna slušnosť nie je obmedzením, ale ochranou, podobne ako zábradlie na horskej diaľnici, ktoré chráni vozidlo pred prepadnutím cez okraj. Dávne princípy, ako napríklad „žiadny nezáväzný kontakt medzi mužmi a ženami“, v skutočnosti nikdy neprestali platiť a je dobré sa nimi čo najpresnejšie riadiť a postaviť si zábradlie, aby sme sa ochránili pred pádom.
Pred niekoľkými desaťročiami sa ľudia, ktorí sa správali nerozvážne, bez ohľadu na to, ako dobre vyzerali alebo akí boli talentovaní, považovali za „neskromných“. Ľudia, ktorí sa zúčastňovali na týchto nemorálnych romantických vzťahoch, boli odsudzovaní kvôli svojmu „zlému správaniu“.
Teraz sú ale terčom posmechu čestní ľudia. Pri hľadaní partnera si teraz ľudia cenia „šarm“ a „vášeň“, pričom si vyberajú chamtivých a sebeckých ľudí namiesto tých, ktorí sú čestní a skromní. Dokonca aj potom, čo sa niektorí ľudia zosobášia, ich srdcia zostávajú nepokojné a stále hľadajú vzrušujúceho milenca.
Tak ako filmy, aj moderná literatúra a umelecké diela zohrávajú dôležitú úlohu v dnešnom úpadku morálky. Vzrušujúce príbehy dávajú ľuďom pocit, že ich smäd bol uhasený, čím sa postupne stávajú závislými od tohto duševného ópia. Niektorí ľudia dokonca vnímajú život ako hru a naháňajú sa za týmito „krásnymi“ a „romantickými“ chvíľami, hoci môžu byť nereálne alebo neetické.
Zamyslenie sa nad sebou
Kedysi som snívala o veľkej láske. Chcela som zažiť „lásku“ a pocit, že som hlboko milovaná a oceňovaná. Bolo mi jedno, kto je tá druhá osoba. V skutočnosti mi nešlo o to, aby som milovala tú druhú osobu – milovala som sama seba. Naozaj som verila, že existuje niekto, kto ma bude milovať a nikdy na mňa nezabudne. Keď sa nad tým spätne zamyslím, boli to smiešne, narcistické a nezrelé sny.
Kedysi som si myslela, že moje manželstvo nie je založené na „hlbokej láske“, a myslela som si, že len páry, ktoré sú „hlboko zamilované“, majú dobré manželstvo. V skutočnosti som však videla príliš veľa párov, ktorých „vášnivá láska“ prešla od „milovania“ k „hádkam“, zatiaľ čo mnohé páry, ktoré sa zdali mať pokojný vzťah, boli šťastne zosobášené. Takmer som sa rozviedla so svojím manželom v snahe hľadať „vzrušenie“. Potom som si však uvedomila, že to nie je to, čo chcem. Začala som si vážiť svoje manželstvo a rešpektovať svojho manžela. Náš napätý vzťah sa zlepšil a začali sme spolu dobre vychádzať. Vyriešiť vzájomné krivdy a správať sa k sebe láskavo je najlepší spôsob, ako mať šťastné manželstvo. Človek nemôže pred problémom len tak utiecť a myslieť si: „Ten druhý nie je pre mňa ten ‚pravý‘.“
Niektoré páry, ktoré poznám, mali spočiatku sladký vzťah, ale časom sa začali navzájom nemať radi a bojovať. Myslím si, že sa to často stáva preto, lebo príliš túžia byť chválení a počúvať dobré slová a neznášajú, keď ten druhý poukazuje na ich nedostatky.
Niektorí ľudia tiež u partnera hľadajú „spoločné záujmy“. To však môže odhaliť ich pripútanosť ku komplimentom, prijatiu a žiadostivosti. Pod povrchom „pravej lásky“ sa skrýva ľudská slabosť. Aj keď majú ľudia pocit, že našli „spoločné záujmy“ v ušľachtilých témach, je to len ilúzia, ktorá zakrýva skryté silné túžby a ktorá sa rozplynie, keď sa odhalia všetky nedostatky.
Tí, ktorí sa zapájajú do mimomanželských vzťahov, si môžu myslieť, že sú príťažliví. Sú však len zaslepení svojím egom a opustili morálne zásady. Súvisí to aj s vymývaním mozgov romantickými drámami, ktoré zneužívajú ľudskú aroganciu a emócie.
Ľudia platia za svoje sebectvo
Nevera voči manželskému partnerovi často vedie k nešťastiu a poškodzuje viaceré rodiny. Tí, ktorí podvádzajú svojich manželov a znovu sa sobášia, majú potom často horšie manželstvá a znova sa dopúšťajú podvodu. Tí, ktorí majú mimomanželské aféry, majú zvyčajne nižšie morálne dno alebo nie sú ochotní vzdať sa svojich vlastných záujmov, keď sa vyskytnú konflikty. Naopak, nesebeckí ľudia sa menej sústreďujú na seba, ale predsa nachádzajú väčšie šťastie.
Sebecké srdce spôsobuje, že je človek nešťastný, nenaplnený, nespokojný, nahnevaný, závistlivý atď. Uprednostňovanie seba samého sa nie vždy premietne do toho, že človek urobí niečo skutočne dobré pre svoje blaho. Sme zodpovední za všetko, čo robíme, a musíme premýšľať o tom, či je naše konanie v súlade s nebeskými zásadami.
V niektorých drámach sú scény, kde sú ľudia vypočúvaní bytosťami z podsvetia. V tých prípadoch ľudia nedokážu poprieť svoju účasť na zle ani sa obhájiť, pretože všetko, čo urobili zle, je jasne ukázané.
Hoci nevidím iné dimenzie, čím viac o tom premýšľam, tým viac sa obávam. Keby som to všetko naozaj videla a vedela, v čo všetko sa tieto zlé myšlienky premenia, neľutovala by som ešte viac, že som taká neznalá nebeských zásad?
V jednej dráme sa učenec stretne so skupinou duchov a pýta sa ich, prečo nečinia pokánie a neoslobodia sa. Duchovia hovoria: „Človek musí robiť pokánie pred smrťou, po smrti to už nejde.“ Jeden z duchov nalieha na učenca: „My, hladní duchovia, sa ti nemáme ako odvďačiť za víno, ktoré si nám dal, preto by som ti chcel dať aspoň radu: ‚Musíš sa kajať, kým si nažive.‘“
Tu chcem úprimne poradiť svojim priateľom: Neignorujte problém žiadostivosti, dokonca ani žiadne nevhodné myšlienky. Bohovia vedia všetko. Nielenže by sme mali venovať pozornosť svojmu vlastnému správaniu, ale mali by sme sa čo najviac snažiť presvedčiť aj ostatných, aby si v tomto smere nevytvárali karmu.
Záver
Potreby ľudí sú obmedzené, ale naše túžby nemajú hraníc. Mali by sme sa naučiť byť spokojní s dostatkom jedla, teplým oblečením a dobrým zdravím, ako sa opisuje v „piatich požehnaniach“. Moderné koncepty tlačia ľudí do honby za „vzrušením“ lásky a fantázie. Morálka padá dolu vodou. V minulosti sa honba za vzrušením prejavovala v podobe závislosti od cigariet a alkoholu. V súčasnosti sa prejavuje v podobe závislosti od drog a sexuálnej promiskuity. Každá z týchto závislostí vás môže dostať do ťažkej depresie. Ľudia naplnení modernými konceptmi sa rútia po ceste nekonečnej chamtivosti a už dávno sa vzdialili od pokojnej a tichej mysle potrebnej pre šťastie.
Staršie generácie nám v tejto súvislosti zanechali množstvo príbehov o príčinách a následkoch, ktoré sú vždy dobrou pripomienkou na zabránenie tomu, aby sa svet ponoril do bezodnej túžby.
Správajte sa k svojim manželom a manželkám dobre a vážte si to, čo máte. Byť spokojný a vďačný a strážiť si dobrotu svojho srdca – to je vaše požehnanie.
