(Minghui.org) Narodila som sa v zime roku 1966. Kvôli mojej nevhodnej polohe to bol pre moju matku ťažký pôrod. Pokožku som mala tmavofialovú, a ani niekoľko hodín po narodení som ešte neplakala. Keďže moja mama mala predo mnou už osem detí a naša rodina bola veľmi chudobná, bolo im jedno, ak by som neprežila.
Potom nás navštívila suseda, ktorá sa ma snažila zachrániť tým, že ma polievala ľadovou vodou. O dvadsať minút neskôr som sa konečne prvýkrát rozplakala. Na druhý deň sa farba mojej pokožky zmenila na normálnu.
Keď som bola tínedžerka, zistili mi vážne ochorenie srdca. Po svadbe sa u mňa objavilo ešte viac ochorení, vrátane cysty na obličkách, hernie bedrovej platničky, žalúdočných problémov, artritídy, neuralgie trojklanného nervu, zmrznutého ramena, pankreatitídy a gynekologických ochorení.
Štyri mesiace po tom, ako som sa v roku 2014 začala venovať Falun Dafa, som sa zo všetkých chorôb úplne zotavila. Viac ako 100 učiteľov v škole, kde som pracovala, bolo ohromených mojím rýchlym uzdravením. Aj tajomník oddelenia mi ukázal palec hore, keď ma uvidel na schodoch.
Uvedomila som si, že zakladateľ Falun Dafa, Majster Li Hongzhi, na mňa po celý čas dával pozor. Mala som veľké šťastie, že som prežila už pri narodení vďaka Majstrovej ochrane. A konečne som pochopila, prečo som sa narodila v takej zvláštnej polohe – pravdepodobne som prišla sediac na lotosovom kvete.
„Ste tá najlepšia učiteľka“
Snažila som sa správať podľa princípov Dafa: Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť. Do práce som chodila skôr, aby som upratala kanceláriu a pripravila teplú vodu pre kolegov. Všetci boli dojatí a hovorili, že nikto sa k nim nespráva tak láskavo ako ja.
Teraz mám 59 rokov a stále som vedúcou triednou učiteľkou, pravdepodobne najstaršou na škole. V roku 2020 sme mali v prvej triede chlapca, ktorý robil neustále problémy. Vypínal napríklad obrazovky počítača, bil ostatných žiakov alebo dokonca učiteľov, či pobiehal po triede. Triedna učiteľka bola mladá absolventka vysokej školy, ktorá nemala žiadne skúsenosti s riešením takýchto situácií. Ostatní rodičia dôrazne žiadali, aby škola našla schopnejšieho triedneho, ale nikto nebol ochotný túto prácu prijať.
Nakoniec vedenie školy prišlo za mnou. Spomenula som si na Majstrovo učenie:
„Odkedy študujú Falun Dafa, títo robotníci prichádzajú do práce skoro a odchádzajú domov neskoro. Pracujú veľmi svedomito a budú robiť na akejkoľvek úlohe, ktorú im dá šéf. Takisto už nesúťažia o osobný zisk.“
(Štvrtá lekcia, Zhuan Falun).
Pomyslela som si: Som praktizujúca Dafa a mala by som plniť úlohy, ktoré mi zadá môj nadriadený. Súhlasila som teda, že prijmem túto triedu a budem aj ich učiteľkou čínštiny.
Naďalej som sa riadila princípmi Dafa a so súcitom som sa starala o študentov. Vedenie školy aj rodičia chválili moju prácu. Aj ten problémový žiak sa už správal omnoho lepšie. Krátko pred Dňom učiteľov mi jeho mama chcela dať drahý darček, aby mi vyjadrila svoje uznanie. Darček som láskavo odmietla a povedala som jej, že som len robila len to, čo som ako učiteľka mala. Povedala mi, že vďaka tomu, ako som sa zachovala, si ma teraz váži ešte viac. Nielen ona, ale aj iní rodičia sa mi snažili dať darčeky alebo dokonca peniaze, no ja som im všetko vrátila.
Využila som príležitosť a vysvetlila rodičom, že som praktizujúca Falun Dafa a Majster Li Hongzhi nás učil, aby sme boli láskavými ľuďmi. Povedali, že v dnešnej spoločnosti je ťažké nájsť dobrého učiteľa, ako som ja. „Mali by ste sa poďakovať Majstrovi Li. Všetko, čo som spravila, som dokázala vďaka jeho učeniu,“ povedala som na to.
Vďaka dobrým výsledkom študentov sa odmena pre triedneho učiteľa tejto triedy zvýšila z 300 na 600 jüanov. Učiteľ matematiky potom vyhľadal riaditeľa a požiadal, aby sa mohol stať triednym učiteľom. Ja som mu túto pozíciu prenechala a pokračovala som vo vyučovaní čínštiny. Potom čo učiteľ matematiky prevzal vedenie, mal často konflikty s rodičmi a nakoniec túto triedu prestal učiť. Vedenie školy za mnou opäť prišlo a požiadalo ma, aby som sa stala triednou. Súhlasila som, že tú prácu prijmem na obdobie jedného roka.
Keď som sa na druhý deň ráno vrátila do triedy, žiaci ma odmenili búrlivým potleskom a všetci ma prišli objať. Videla som, že si môj návrat vážia. Aj riaditeľ povedal, že ho dojalo, keď videl tú scénu.
So žiakmi a ich rodičmi som mala dobrý vzťah. Stala som sa ich obľúbenou „babkou triednou“. Keď sa moje ročné obdobie skončilo, mnohí rodičia mi napísali, aby mi vyjadrili svoje uznanie. Ďakovali mi za moju trpezlivosť a za to, že som sa ku každému žiakovi správala rovnako. Želali mi veľa zdravia a šťastný život s rodinou. Tiež ma prosili, aby som sa so žiakmi odfotila na pamiatku. Ďalší rodič mi povedal: „Ste najlepšia učiteľka, akú som kedy stretol. Vážim si vás ako vlastnú matku, pretože si to zaslúžite!“
Počas letných prázdnin ma vyhľadali dvaja rodičia a podarovali mi kukuricu a zemiaky, ktoré si sami vypestovali. Pochopili, že ako učiteľka dary neprijímam, ale chceli mi ich dať čisto ako kamarátke. Dojatá ich úprimnosťou som tieto dary prijala. Keď sa začal jesenný semester, kúpila som týmto dvom študentom kvalitné batohy. Ich rodičia boli dojatí a povedali mi: „Takú dobrú učiteľku ako vy by sme len tak nenašli!“
Medzitým, keď ostatní videli, aké ťažké bolo vychádzať s niektorými rodičmi a žiakmi, znova nikto nechcel byť tento rok triednym. Riaditeľ školy ma požiadal, aby som bola triednou učiteľkou aj po tretí raz. Poskytol mi aj kanceláriu v blízkosti triedy a našiel mi aj asistentku. Súhlasila som a vzala som aj vyučovanie niekoľkých hodín, hoci riaditeľ povedal, že nemusím. Vedenie školy bolo veľmi dojaté a pochválilo ma.
Keď som vyučovala na hodinách, často som zdôrazňovala tradičné hodnoty a učila som žiakov, že je dôležité byť láskavý, tolerantný a vďačný. Zdalo sa, že všetci študenti ma majú radi. Naučili sa pozerať do svojho vnútra, keď vznikli konflikty a neukazovať prstom na iných. Pochopili tiež, že znášať straty nie je zlé.
Mnohí učitelia bojovali o hodiny po vyučovaní vzhľadom na vyššiu odmenu za túto prácu. Ja som za ňu nikdy nebojovala, pretože som tento čas zvyčajne využívala na štúdium Fa. Učitelia ma spočiatku nechápali, ale postupne ma začali chápať a naopak obdivovať.
Zmeny v Jingyi
Študentov z neúplnej rodiny je zvyčajne ťažšie učiť. Preto som venovala osobitnú pozornosť tomu, aby som takýmto študentom dávala ešte viac starostlivosti. Nižšie by som sa rada podelila o príbeh jednej takejto žiačky.
Jingyi mala dva roky, keď sa jej rodičia rozviedli. Spolu s jej nevlastnou sestrou ju vychovávala stará mama z otcovej strany. Ich otec bol nezodpovedný človek s veľmi zlými mravmi, ktorý dokonca slovne urážal vlastnú matku. Rodinné prostredie malo na Jingyi veľmi negatívny vplyv. V piatej triede začala chodiť na rande a naučila sa nosiť mejkap. Tiež si zafarbila vlasy na červeno, v triede nosila slnečné okuliare a hovorila vulgárne.
Jingyi často po obede robila na lavici neporiadok a odmietala ho upratať. Zo začiatku som za ňu po vyučovaní upratovala stôl. Nechala mi odkaz: „Umrieš, ak sa budeš dotýkať mojich vecí!“ Mňa sa to nedotklo a naďalej som jej stôl upratovala. Onedlho mi nechala ďalší lístok a zopakovala na ňom tie isté slová.
Jedného dňa sa počas vyučovania hrala s plastelínou a ja som jej ju zabavila. Vyhnala ma na chodbu, ukazovala mi na nos a mimoriadne vulgárne mi nadávala. Veľmi som sa snažila ovládať svoj hnev a pripomenula som si Majstrovo učenie: „...ako praktizujúci by človek nemal odpovedať úderom na úder a urážkou na urážku, ale by sa mal držať vysokého štandardu“ (Štvrtá lekcia, Zhuan Falun)
Keď sme sa obe upokojili, znova som sa s ňou porozprávala. Povedala som jej, že hnevať sa nie je dobré pre jej zdravie a ovplyvňuje to aj jej imidž; verím, že je dobré dieťa a nechcela mi nadávať. Bola prekvapená mojimi slovami, pretože bola pripravená na to, ako ju potrestám ako ostatní učitelia. Videla som, že sa jej to dotklo. Odvtedy som sa tejto žiačke venovala viac a občas som jej priniesla aj chutné jedlo. Postupne mi otvorila svoje srdce a už len zriedkavo nadávala. Teraz so mnou dokonca úprimne rada trávi čas.
Jingyi mi nedávno nechala na svojom stole odkaz: „Pani učiteľka, nemusíte mi upratovať stôl.“ Nielenže si sama upratala svoj stôl, ale našla dokonca spôsob, ako upratať aj iné miesta v triede. Viem, že práve sila Dafa pomohla tejto žiačke zmeniť sa. Majster použil túto príležitosť aj na zlepšenie môjho xinxingu. Vďaka Jingyiiným zmenám ostatní učitelia na škole lepšie chápali fakty o Dafa a o tom, akí sme ľudia ako praktizujúci Dafa.
Pred očami mám množstvo živých príbehov, ale nemôžem ich všetky vyrozprávať. V hĺbke viem, že bez očistenia mojej duše pomocou Dafa by som nebola tým, kým som dnes. Viem tiež, že som ešte ďaleko od úplného prispôsobenia sa Dafa a stále mám veľa pripútaností, ktoré musím odstrániť. Som však odhodlaná dobre kráčať po ceste, splniť svoje poslanie pomáhať Majstrovi pri náprave Fa a vrátiť sa s Majstrom do môjho nebeského domova.
Ďakujem vám, Majster Li, za záchranu môjho života! Heshi.
(Vybrané príspevky pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2025 na stránke Minghui.org)
