(Minghui.org) Falun Dafa je súčasťou nášho malého horského mestečka od roku 1996. Učenie Dafa rozjasnilo naše prostredie a zahrialo srdce každého z nás. Chcela by som sa podeliť o to, ako nás princípy Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti inšpirovali a ako sme s čistým srdcom vždy uprednostňovali dobro iných.
V marci 1996 sa u Minga objavila zvláštna choroba. Bol príliš chorý, aby mohol pracovať a jeho lekár nevedel zistiť, čo mu je. Lekár mu potom navrhol, aby praktizoval Falun Dafa.
Jeden praktizujúci žil asi 4 km od neho, a tak Ming spolu s manželkou chodili každý deň k nemu domov počúvať prednášky a učiť sa cvičenia. Mingova choroba čoskoro zmizla a manželia začali praktizovať Falun Dafa. Všetkým hovorili, že ich zdravotný stav sa zlepšil po tom, ako začali praktizovať. Ľudia chodili do ich domu počúvať Fa a učiť sa cvičenia. Keď začalo praktizovať viac ľudí, Mingova manželka sa dobrovoľne stala asistentkou študijného miesta Fa a pomáhala všetkým, ktorí sa prišli učiť. Bola srdečná a trpezlivá.
V roku 1996 som začala chodiť do Mingovho domu každý deň študovať učenie a robiť cvičenia. Niekedy tam bolo toľko ľudí, že niektorí z nás museli sedieť vonku. Atmosféra bola vždy pokojná a veľa sa obetovali, aby nám pomohli.
Falun Dafa sa rýchlo rozšíril do ďalších dedín ako lúč svetla a počet praktizujúcich sa zvýšil. Semienka Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti vyklíčili v srdciach všetkých ľudí. Cítili sme sa šťastní a naše životy boli naplnené, pretože sme pochopili zmysel života.
Tí, ktorí Falun Dafa nepraktizovali, vedeli, že praktizujúci sú dobrí ľudia. Boli tam napríklad dvaja bratia, ktorí boli obaja vodičmi nákladných áut. Každý z nich mal nehodu na inom mieste a ľudia, ktorých zrazili, boli obaja praktizujúci Falun Dafa. Hoci boli po nehodách vystrašení, praktizujúci si len očistili špinu z oblečenia a povedali im, aby pokojne odišli – nechceli žiadne odškodnenie.
Jednu zimu boli kvôli hustému snehu klzké cesty. Starší ľudia a deti sa často pošmykli a spadli. Miestni praktizujúci sa dobrovoľne prihlásili na odstraňovanie snehu z ciest. Keď okolo miest, ktoré praktizujúci práve čistili, prechádzali autá, mnohí vodiči ukazovali palec hore. Niektorí aj zastavili, aby sa poďakovali, alebo nahlas povedali: „Teraz tu máme dobrých ľudí.“ Jeden človek ich pochválil: „Ľudia, ktorí praktizujú Falun Dafa, sú pozorní. V tomto meste je veľa mladých a silných ľudí, ale zostali doma hrať mahjong alebo pozerať televíziu.“
V jeden večer sme spolu s niekoľkými praktizujúcimi upratovali sneh. Pozoroval nás pri tom policajt v policajnom aute. Nebola som vystrašená, pretože som vedela, že som neurobila nič zlé. Keď sme šli domov, policajné auto nás sledovalo so zhasnutými svetlami. Nakoniec zastavilo pred policajnou stanicou a svetlá sa rozsvietili. Policajt povedal: „Neviem, čo mám povedať. Ak poviem, že ste dobrý človek, potom nechápem, prečo vás ČKS chce zatknúť; ak poviem, že ste zlý, nebude to pravda, lebo to, čo ste robili, bolo naozaj dobré.“
Ling bývala tvrdá žena, ktorá by predtým dobrovoľne neutrpela žiadne straty. Avšak potom, ako začala praktizovať, sa často usmievala a pomáhala iným, kedykoľvek mohla. Nevedela čítať, ale dokázala plynulo prečítať Zhuan Falun. Teraz, keď má 70 rokov, pomáha so starostlivosťou o svoje vnúčatá a robí domáce práce.
Jej manžel zomrel, keď mala 60 rokov. Pred smrťou ich synovi povedal: „Mám 100 000 jüanov a odkážem ich tvojej matke.“ Nevesta však bola veľmi nahnevaná a často sa s ňou o tieto peniaze hádala. Ling jej ich teda nakoniec nechala. Cítila sa ale ukrivdená a často plakala, niekedy aj na manželovom hrobe.
Každý deň sa snažila študovať Fa a ostatným praktizujúcim povedala: „Majster nám povedal, aby sme hľadali vo svojom vnútri, takže to tak urobím.“ Jedného dňa sa cítila slabá a nebola schopná chodiť. „Akých pripútaností som sa nevzdala?“ spýtala sa samej seba. „Prechovávala som odpor k svojej neveste a k jej matke, a myslela som si, že ju nevychovala dobre.“ Keď identifikovala svoju pripútanosť a odstránila ju, už sa necítila tak zle. Tento príbeh potom často hovorievala, aby ľuďom ukázala, aký je Falun Dafa úžasný.
Wen nazbieral v horách tri veľké vrecia gaštanov. Pre 70-ročnú osobu to bola veľmi ťažká práca. Plánoval ich na ďalší deň predať. Na druhý deň ráno mu však všetky tri vrecia ukradli. Jeho manželka bola nahnevaná a nemohla prestať plakať. Keďže Wen poznal princíp straty a zisku, povedal svojej žene: „Nerob si starosti. Nevzali len gaštany, ale aj našu karmu. Možno je už čas, aby si sa zotavila.“ Jeho manželka predtým utrpela mŕtvicu a nemohla sa poriadne hýbať. O nejaký čas sa z mŕtvice zotavila.
Po začiatku prenasledovania Liu prestala praktizovať Falun Dafa. Začala sa venovať inej praxi. Krátko na to sa u nej objavil pásový opar a hľadala rôzne spôsoby liečby, ale bezvýsledne. Bolesť trvala dva roky. Samozvaný majster qigongu jej povedal, že ju posadli dva čierne hady a chcú ju zabiť. Snažil sa jej potom predať dva symboly, ktoré stáli stovky jüanov. Zrazu si spomenula na to, čo hovoril Majster Li o tom, že jedna spravodlivá myseľ dokáže potlačiť sto ziel. Symboly si nekúpila a šla rovno domov študovať Zhuan Falun. Za necelý týždeň jej pásový opar zmizol. Pokračovala v štúdiu Fa a stala sa vytrvalou praktizujúcou.
Wang sa pokúsila na trhu vyjednať si nižšiu cenu za naberačku na vodu. Predavač nechcel ustúpiť, takže zaplatila plnú cenu. Keď jej potom predavač vrátil drobné, dal jej viac ako mu zaplatila. Cestou domov si pomyslela: „Teraz mám naberačku na vodu zadarmo a zarobila som ešte niečo navyše.“ Keď kráčala ďalej, uvedomila si, že ako praktizujúca by nemala zneužívať iných. Keď sa vracala, napadla ju ďalšia myšlienka: „Ak mu vrátim peniaze, povie, že som blázon. Toľko som vyjednávala a teraz mu tie peniaze vrátim. Radšej pôjdem domov.“ Cestou domov si ale povedala: „Ak si tie peniaze vezmem, nie som pravá praktizujúca. Takto to nepôjde, peniaze idem vrátiť.“
Keď podávala predavačovi hotovosť navyše, povedala: „Keby som nepraktizovala Falun Dafa, neurobila by som to.“ Predavač a jeho žena zdvihli ruky a povedali: „Falun Dafa je dobrý!“ Wang bola prekvapená, ako takýto malý skutok láskavosti dokázal dať ľuďom najavo, akú silu má táto prax.
Zhang je sám. Jeho manželka sa s ním rozviedla a odišla s deťmi, pretože bol chudobný. Žil so svojou matkou, keďže jeho súrodenci sa o ňu nechceli starať. Nikdy sa nesťažoval a svoju mamu dobre opatroval, až kým vo svojich 90 rokoch nezomrela. Keď ho susedia prosili o pomoc na svojich farmách, nikdy nezjednával cenu a nesťažoval sa ani, ak nedostal zaplatené. Všetci vedeli, že je taký láskavý a tolerantný, pretože praktizuje Falun Dafa.
Zhao sa nikdy neoženil a podobne ako Zhang, aj on sa starostlivo staral o svoju mamu, až kým vo svojich 90 rokoch nezomrela. Nežiadal o dedičstvo väčšieho rodinného majetku, pretože bol jediný, kto sa o matku staral. Namiesto toho prenechal svoju pôdu a stromy bratom. Svoj čas trávil rozdávaním letákov Falun Dafa v okolitých mestách a chcel, aby sa ľudia dozvedeli viac o Falun Dafa.
Po spustení prenasledovania sa dvanásť praktizujúcich vydalo v decembri 1999 protestovať do Pekingu. Boli zatknutí a uväznení v zadržiavacom centre. Riaditeľ im nariadil, aby sa zoradili podľa výšky a drepli si do konského postoja, aby boli všetci rovnako vysokí. Dve mladé praktizujúce boli vysoké a mali problém drepnúť si dostatočne nízko. Dozorcovia a ostatní väzni ich striedavo bičovali remeňmi. Chrbty a zadok mali fialové, po tvárach im stekal pot, hoci bola zima a videla som, ako im z hláv stúpa para. Riaditeľ sa nás potom jedného po druhom opýtal: „Budete ešte pokračovať v cvičení? Chystáte sa znova do Pekingu?“ Ak niektorá praktizujúca odmietla odpovedať, znova ju zbili.
Riaditeľ sa jednej praktizujúcej opýtal: „Je Falun Dafa kult?“ Odpovedala: „Ak by to tak bolo, do Pekingu by sme nešli.“ Riaditeľ ju zbil opaskom a kopol ju topánkami. Modriny od silného kopania boli u nej viditeľné aj po troch mesiacoch.
Keď raz dozorca praktizujúcu bil, zrazu sa mu ruka zastavila vo vzduchu. Myslela som si, že konečne sa ozvalo jeho svedomie. Neskôr som počula, že dozorca nás prestal biť, pretože rukou nemohol hýbať a veľmi ho bolela hlava. Vedeli sme, že Majster nás chráni.
Vždy, keď si spomeniem na tieto zážitky, oči sa mi naplnia slzami. Všetci sme mali z praktizovania Falun Dafa úžitok, a keď nás vláda nechcela vypočuť a prinavrátiť praxi dobré meno, našli sme spôsoby, ako objasňovať pravdu. Vyvesovali sme transparenty a rolovacie bannery, rozdávali sme letáky a suveníry Falun Dafa, posielali sme listy, alebo sme hovorili s ľuďmi o faktoch, ktoré sa skrývajú za prenasledovaním.
Raz na oslavu Čínskeho nového roka usporiadali miestni úradníci predstavenie. Jeden z programov mal obsah, ktorý očierňoval Falun Dafa. Praktizujúci vyhľadali hercov a objasnili im pravdu. Program bol nakoniec zrušený a nikto sa tak nedopustil zločinov proti Falun Dafa.
Vedenie jednej školy vyvesilo na nástenku materiál, ktorý očierňoval Falun Dafa. Dvaja praktizujúci potom v noci preliezli cez stenu a odstránili ho, aby nikto nebol otrávený klamstvami ČKS.
Spočiatku nikto v našom meste nevedel, ako vyrábať informačné materiály Falun Dafa, takže sme sa spoliehali na praktizujúcich, ktorí žili ďaleko, že nám ich doručia. Potom sme sa ale rozhodli, že si ich vyrobíme sami. Praktizujúci, ktorý vedel písať kaligrafiu, napísal na farebný papier „Falun Dafa je dobrý“, „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“, „Falun Dafa je spravodlivá prax“, „Obnovte povesť Falun Dafa a Majstra“ a „Dobro bude odmenené a zlo potrestané“. Pracoval celú noc, ale stále nemohol pokryť dopyt. Potom naučil takto písať aj ďalšieho praktizujúceho. Celý jeho dom bol plný zvitkov – cítili sme, že slová žiaria spravodlivou energiou.
Zvitky sme vyvesili na ulici a na dvere úradných budov, škôl a policajných staníc. Keď nás objavili policajti, jeden z nich povedal: „Keby mi niekto povedal, že ste vyvesili tieto zvitky, neveril by som mu, pretože by som si myslel, že by ste to nevedeli tak krásne napísať. No ak ste to neurobili, potom neviem, kto by to napísal.“ To Majster nám pomohol napísať také krásne znaky plné energie. Mnohí ľudia pochopili pravdu vďaka tomu, že uvideli tieto zvitky vyvesené na stenách a elektrických stĺpoch.
Keď v roku 2003 vypukol SARS, nemohli sme vyrábať informačné materiály a cítili sme veľkú úzkosť. Han sa spojila s praktizujúcim, ktorý žil ďaleko a mohol nám poskytnúť informačné materiály. Zohnala taxík a chcela, aby som s ňou šla po materiály. Vodičova manželka bola náhodou praktizujúca a chcela ísť tiež s nami. Na ceste z mesta boli kontrolné stanovištia, takže sme vysielali spravodlivé myšlienky, aby polícia vypočúvala len vodiča, ktorý nebol praktizujúci. Do cieľa sme dorazili bezpečne a do auta sme naložili veľkú škatuľu materiálov. Cestou domov sa auto pokazilo, takže sme vystúpili a tlačili sme ho. Napadlo nám, že možno musíme materiály rozdať miestnym obyvateľom. Rozhodli sme sa, že materiály rozdáme cestou domov. Keď sme sa vrátili, už svitalo a materiály nám takmer došli.
Oznam na stránke Minghui.org nás potom podnietil k tomu, aby sme si materiály vyrábali vo vlastných domoch. Podarilo sa nám založiť naše lokálne miesto na výrobu materiálov. Niektorí praktizujúci vyrábali materiály, niektorí ich chodili roznášať a niektorí zostali doma, aby vysielali spravodlivé myšlienky, kým sa praktizujúci bezpečne vrátia. Praktizujúci, ktorí rozvážajú materiály na skútroch, majú okolo 50 alebo 60 rokov. V daždi alebo za slnečného počasia rozvážajú materiály aj do tých najodľahlejších kútov, po najhrboľatejších vidieckych cestách. Niekedy sa stalo, že v noci spadli zo skútrov, niekedy aj z veľkej výšky, ale nikoho to neodradilo.
Prešli viac ako dve desaťročia a my naďalej plníme svoje poslanie na svojich vlastných cestách. Sme síce obyčajní roľníci bez vyššieho vzdelania, ale to, čo robíme, je neobyčajné. Ďakujeme Majstrovi za jeho milosrdnú záchranu.
(Vybrané podanie pri príležitosti Svetového dňa Falun Dafa 2025)
