(Minghui.org) Na jar 2024 sa na amerických univerzitách rozšírili pro-palestínske protesty. Tieto protesty spôsobili značné problémy, keďže obsadili budovy, prerušili výučbu, poškodili infraštruktúru a ohrozovali židovských študentov.
Po odstránení pro-palestínskej barikády v Hamilton Hall na Kolumbijskej univerzite newyorská polícia zistila, že protestujúci boli prekvapivo dobre vybavení priemyselnými reťazami, plynovými maskami, štupľami do uší, okuliarmi, kladivami, nožmi a lanami. Zistili tiež ale, že 25 % zo zatknutých osôb neboli študenti. Na Mestskej univerzite v New Yorku (City University of New York) až 60 % zatknutých protestujúcich neboli študenti.
Zásluhu za tieto protesty si pripísala koalícia aktivistických skupín Shut It Down for Palestine (SID4P), ktorá vyzvala svojich stúpencov na „mobilizáciu v lone šelmy“ a „bojovanie proti materiálnej podpore sionizmu a oslabenie globálneho imperializmu USA“.
Ďalšie vyšetrovanie však odhalilo, že mnohé z týchto zdanlivo občianskych skupín bolo financovaných tým istým sponzorom, Neville Roy Singhamom, americkým technologickým multimilionárom so sídlom v Šanghaji, ktorý má dlhú históriu spolupráce s Čínskou komunistickou stranou (ČKS).
V rokoch 2001 až 2008 pôsobil Singham ako konzultant spoločnosti Huawei, telekomunikačnej firmy, ktorá bola zaradená na čiernu listinu po celom svete pre obavy z jej prepojení so špionážou ČKS. V roku 2019 začal podnikať v oblasti poradenstva s čínskymi partnermi, ktorí sú aktívni v propagandistickom aparáte ČKS. V júli 2023 bol Singham videný na konferencii o strategickej komunikácii v Šanghaji, ktorú usporiadala ČKS. Neskôr v tom istom roku ho indické vyšetrovacie orgány predvolali na výsluch v súvislosti s NewsClick, indickým médiom, ktoré vlastní a ktoré bolo v roku 2021 vyšetrované pre podozrenie z propagácie ČKS za peniaze ČKS.
Skupina organizácií, ktoré Singham financoval, nazývaná „Singham Network“, podľa inštitútu Network Contagion Research Institute „od roku 2017 presúva nezverejnené finančné prostriedky a šíri agendu a naratívy podporované ČKS do Spojených štátov“. „Táto sieť zohráva čoraz významnejšiu úlohu v podnecovaní radikálnejšieho pro-palestínskeho aktivizmu,“ konštatoval ďalej inštitút a poukázal na silné finančné väzby Singhama s najmenej tromi zo siedmich skupín, ktoré tvoria SID4P.
V rámci svojej taktiky neobmedzenej vojny ČKS už dlho infiltruje rôzne aspekty americkej spoločnosti v snahe rozšíriť svoj vplyv a narušiť americký spôsob života. Robí tak pod rúškom množstva zdanlivo neškodných organizácií a jednotlivcov, ktorí sa zakorenili v štruktúre západnej spoločnosti. To nielen spôsobilo značné škody, ale viedlo aj k tomu, že sa mnohí ľudia stali nevedomými pešiakmi v rukách ČKS.
Jadro infiltrácie: Oddelenie jednotnej fronty
Od 30. rokov 20. storočia má ČKS oddelenie, ktoré je výslovne zodpovedné za presadzovanie jej vplyvu mimo vlastnej jurisdikcie. 5. januára 1939 Ústredný sekretariát ČKS oficiálne zriadil Oddelenie jednotnej fronty (OJF) ako súčasť strany. Toto oddelenie bolo zodpovedné za vytvorenie „jednotnej fronty“ operácií ČKS vo všetkých aspektoch čínskej spoločnosti – náboženských skupinách, etnických menšinách, politických stranách, podnikateľoch a literátoch, ktorí neboli členmi ČKS – ako aj v spoločnostiach v zahraničí.
Dôkazy o týchto operáciách sa nachádzajú v samotných cieľoch OJF. Pokiaľ ide o etnické a náboženské menšiny, OJF sa snaží udržiavať kontakty s predstaviteľmi etnických a náboženských menšín, „koordinovať príslušné oddelenia pri výchove a podpore kádrov v rámci etnických a náboženských menšín“ a „koordinovať príslušné oddelenia pri vykonávaní ,douzheng‘ proti skupine Dalajlámu a iným „nepriateľským“ silám v krajine a mimo nej, ktoré sa snažia rozdeliť vlasť“.
Douzheng, často prekladaný ako „boj“, je špecializovaný termín ČKS, ktorý znamená pokus o rozbitie organizácie, ktorú považuje za nepriateľa.
Pokiaľ ide o iné národy a oblasti, OJF sa zameriava na „zahájenie pracovných operácií, ktorých hlavnou prioritou je zjednotenie vlasti“, a na vytvorenie prokomunistických spojení v Hongkongu, Macau a na Taiwane, ktoré môžu napomôcť cieľom ČKS. Čínski emigranti v iných krajinách tiež patria do pôsobnosti OJF, ktoré je zodpovedné za komunikáciu medzi „zástupcami“ čínskych emigrantských skupín, monitorovanie „stavu“ emigrantských skupín a propagáciu prostredníctvom emigrantských skupín. Samostatným deklarovaným cieľom OJF je „zahájiť propagandistické operácie“ v rámci Číny aj mimo jej hraníc.
Odborníci na zahraničné vzťahy po celom svete označujú OJF za predĺženú ruku ČKS do iných krajín a potenciálny zdroj nebezpečenstva. „Čína využíva prácu ,jednotnej fronty‘ na ovládnutie a neutralizovanie zdrojov potenciálnej opozície voči politikám a autorite ČKS,“ uvádza Komisia pre preskúmanie hospodárskych a bezpečnostných vzťahov medzi USA a Čínou vo svojej správe pre Kongres z roku 2022.
„Dosah organizácií jednotnej fronty za hranice Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) – napríklad do zahraničných politických strán, diasporových komunít a nadnárodných korporácií – je exportom politického systému ČKS,“ uviedol Austrálsky inštitút strategickej politiky. „Narúša sociálnu súdržnosť, zhoršuje rasové napätie, ovplyvňuje politiku, poškodzuje integritu médií, uľahčuje špionáž a zvyšuje nekontrolovaný transfer technológií.“
Inštitút tiež poznamenal, že keďže ČKS využíva na vykonávanie svojich aktivít jednotnej fronty zdanlivo neškodné organizácie, jej vplyv je často „skrytý“ alebo „klamlivý“ a ťažko vysledovateľný. V tej istej správe z roku 2022 Komisia pre preskúmanie hospodárskych a bezpečnostných vzťahov medzi USA a Čínou odporúča Kongresu viesť „neutajený zoznam“ kontrolných orgánov ČKS, ktorý zahŕňa „organizácie pridružené k Oddeleniu jednotnej fronty“.
Sledovaním aktivít týchto prokomunistických skupín sa dá odhaliť niekoľko kľúčových stratégií OJF na narúšanie spoločností mimo Číny: financovanie destabilizujúcich skupín, manipulácia médií, špionáž a ovplyvňovanie členov hlavného prúdu spoločnosti (získavanie elít).
Financovanie sociálnych nepokojov
Už dávno pred vznikom Singham Network bola ČKS finančne prepojená so skupinami v Spojených štátoch, ktoré sa snažia vyvolávať sociálne nepokoje.
V roku 2020 organizovalo hnutie Black Lives Matter (BLM) protesty po celých USA pod zámienkou, že Afroameričania sú nespravodlivo vystavení policajnej brutalite. Hoci sa na prvý pohľad zdalo, že väčšina týchto protestov mala ušľachtilý cieľ, nezabránilo to tomu, aby sa značná časť z nich zvrhla do deštruktívnych akcií. Odhad Inštitútu poistných informácií stanovil celkovú výšku poistných škôd spôsobených protestmi na 1 až 2 miliardy dolárov, čím sa BLM stalo najdeštruktívnejším prípadom občianskych nepokojov v americkej histórii.
Jedna zo zakladateliek BLM, Alicia Garza, založila projekt s názvom Black Futures Lab na podporu týchto protestných akcií. Vyšetrovanie vykonané organizáciou Heritage Foundation zistilo, že na webovej stránke Black Futures Lab je uvedené, že všetky jej darcovské príspevky sú spracovávané prostredníctvom organizácie s názvom China Progressive Association (CPA).
Podľa štúdie Stanfordovej univerzity CPA „začala ako ľavicová organizácia podporujúca Čínsku ľudovú republiku, propagujúca povedomie o revolučnom myslení a právach pracujúcich v Číne a venujúca sa sebaurčeniu, kontrole komunity a ‚službe ľudu‘“. Na dosiahnutie svojich cieľov spolupracuje aj s „inými skupinami v USA, ktoré podporujú ČĽR“.
Bostonská pobočka CPA usporiadala slávnostné vyvesenie vlajky na počesť ČKS, na ktorom sa zúčastnili vysokopostavení predstavitelia ČKS. Štátom riadené médium ČKS, Čínsky denník (China Daily), pochválil pobočku CPA v San Franciscu za jej účasť na protestoch BLM.
Počas návštevy Xi Jinpinga v San Franciscu na samite APEC v novembri 2023 denník Washington Post zistil, že najmenej 35 prokomunistických čínskych diasporových skupín bolo zmobilizovaných, aby narúšali protesty antikomunistických skupín. Washington Post poznamenal, že proti antikomunistickým demonštrantom použili rôzne násilné taktiky, vrátane slzného spreja a fyzických útokov. Okrem toho okrádali antitikomunistických demonštrantov o osobné veci. Správy z WeChatu, ktoré získal Washington Post, potvrdili, že čínsky konzulát v Los Angeles poskytol týmto diasporovým skupinám finančné stimuly prostredníctvom toho, že im zaplatil hotely a stravu počas ich pobytu v San Franciscu.
Kupovanie amerických elít
Stopy činnosti OJF boli zaznamenané aj v jej podpore ľudí na kľúčových pozíciách v americkej spoločnosti. Skupiny podporujúce ČKS často poskytujú peniaze, alebo iné materiálne odmeny jednotlivcom za konanie v súlade so želaniami ČKS, čím efektívne vychovávajú svojich vlastných agentov v zahraničných spoločnostiach, ktorých činnosti sa zdajú byť nezávislé.
V roku 2024 v Kongrese svedčil Dr. Robert Atkinson, prezident think tanku z Washingtonu D.C., o rozšírenosti ovplyvňovania elít zo strany ČĽR a získavania ich na svoju stranu. Keď sa ho poslanec Andy Biggs opýtal, koho sa ČĽR snaží „získať“, Dr. Atkinson odpovedal: „Všetkých. Snažia sa získať takmer všetky elity.“
Vyšetrovanie Newsweeku z roku 2023 odhalilo niektoré z týchto aktivít prostredníctvom financovania kandidátov na verejné pozície v New Yorku cez organizácie napojené na OJF. V rokoch 1990 až 2023 bolo viac ako 1 milión dolárov vo forme príspevkov na kampaň newyorských politikov na federálnej, štátnej a mestskej úrovni vysledovaných k skupinám a jednotlivcom spojeným s OJF.
Poslankyňa Grace Mengová, jedna z hlavných postáv vyšetrovania, prijala od roku 2006 na svoje kampane príspevky od organizácií napojených na OJF v hodnote viac ako 270 000 dolárov. Konkrétne prijala tisíce dolárov v daroch od An Quanzhonga – čínskeho podnikateľa, ktorý bol odsúdený na 20 mesiacov za účasť na operácii Fox Hunt, taktike ČKS na prinútenie zahraničných disidentov k návratu do Číny. Na počesť tohto darcu vyhlásila vo svojom kongresovom obvode „Deň An Quanzhonga“.
Organizácia Henan Chinese Associates USA, pozostávajúca z cudzincov spojených s OJF, si tiež pripísala zásluhy za pomoc Mengovej pri získaní kresla v newyorskom zhromaždení v roku 2008.
Americká akademická obec tiež nie je imúnna voči vplyvu ČKS. V jednom z najznámejších prípadov bol v roku 2020 zatknutý harvardský nanovedec Dr. Charles Lieber za falošné tvrdenia federálnym orgánom o svojej účasti na programe ČKS Tisíc talentov (TT) a daňové podvody.
Dr. Lieber pôsobil ako hlavný vedecký pracovník svojej vlastnej výskumnej skupiny na Harvarde, ktorá v rokoch 2008 až 2019 získala 15 miliónov dolárov z federálnych fondov od rôznych amerických vládnych agentúr. Neskôr sa stal strategickým vedcom na čínskej Wuhanskej technologickej univerzite (WTU) a zmluvným účastníkom programu TT v rokoch 2012 až 2015.
TT je iniciatíva, ktorej cieľom je pritiahnuť zahraničných vedcov k práci pre ČKS a má priamu väzbu na OJF. „Asociácia ľudí, čo sa vrátili zo Západu (AVZ, 欧美同学会), pridružená k OJF, prevádzkuje oficiálnu asociáciu pre účastníkov programu TT,“ uviedol Austrálsky inštitút strategickej politiky.
V rámci svojej trojročnej zmluvy Dr. Lieber dostával „plat až 50 000 dolárov mesačne, príspevok na životné náklady až 150 000 dolárov a približne 1,5 milióna dolárov na výskum na WTU“, uvádza sa v správe ministerstva spravodlivosti. Toto zamestnanie zatajil pred Harvardskou univerzitou.
Keď Dr. Lieber v apríli 2018 poskytoval rozhovor úradníkom Ministerstva obrany, klamal a povedal, že nikdy nebol požiadaný o účasť v TT. V roku 2019 opäť „spôsobil“, že Harvard falošne informoval Národné inštitúty zdravia, že nie je a nikdy nebol členom TT. Obidve americké agentúry financovali výskum Dr. Liebera.
V roku 2023 bol odsúdený za falošné vyhlásenia pre federálne orgány, za utajenie čínskeho bankového účtu, ktorý používal na prijímanie platieb od TT, a za falšovanie daňových priznaní – celkovo za šesť trestných činov. Predseda súdu ho odsúdil na dvojdňovú väzbu, dva roky podmienečného prepustenia so šesťmesačným domácom väzením a pokutu a náhradu škody v celkovej výške 83 600 dolárov.
Aj po odpykaní trestu Dr. Lieber naďalej spolupracuje s čínskymi univerzitami a v súčasnosti je profesorom na škole Shenzhen International Graduate School v rámci Univerzity Tsinghua.
(Pokračovanie v 2. časti)
