(Minghui.org) Posledný rok alebo dva som bol v zvláštnom kultivačnom stave. Cítim silnú túžbu informovať ľudí o prenasledovaní Falun Dafa Čínskou komunistickou stranou a pomôcť zachrániť tých, ktorí sú prenasledovaním zasiahnutí. Zistil som však, že mi chýba súcit. Chýba mi pocit naliehavosti, aký som mal kedysi, a často ma trápia neláskavé myšlienkami voči známym, príbuzným alebo cudzím ľuďom.
Neviem, či som stále kvalifikovaný nazývať sa kultivujúcim. Je to spôsobené tým, že som bol príliš dlho prenasledovaný? Počas prenasledovania som bol vystavený zlu, musel som bojovať a čelil som mnohým nepríjemným veciam, ktorých cieľom sa zdalo byť moje zničenie.
Počas tohto obdobia som študoval Fa, ale mal som ťažkosti pochopiť jeho význam. Mnohokrát som sa učil Fa naspamäť, ale stále som nezískal žiadne pochopenie. Po cvičeniach som sa cítil unavený namiesto toho, aby som bol plný energie a ľahký. Pokúšal som sa objasňovať pravdu o prenasledovaní, ale bez ohľadu na to, čo som robil, negatívne myšlienky ma stále premáhali. Dokonca aj môj výraz tváre bol zatrpknutý; bol som taký zúfalý, že to ani neviem opísať slovami.
Až keď som si mnohokrát prečítal Majstrov článok „Prebuďte sa“ a zapamätal som si ho, skutočne som pochopil jeho význam. Cítil som, ako keby sa prelomili okovy mojich negatívnych myšlienok; vynorili sa pozitívne myšlienky a vrátila sa mi sebadôvera. Keď som premýšľal o svojej situácii za posledné dva roky, uvedomil som si, že najvýraznejším následkom toho, že som bol prenasledovaný, bola moja tendencia k negatívnemu mysleniu.
V skutočnosti bola táto tendencia hlboko zakorenená v mojej osobnosti už od detstva. Vytvárala okolo mňa negatívne pole – odmerané, tiché a plné zášti. Keď som však získal Dafa, táto negativita zmizla. Na jej mieste sa objavilo pokojné a radostné pole. V tom čase bolo moje srdce naplnené dobrými a čistými myšlienkami a všimol som si, že sa na každého usmievam. Majster nám pripomenul:
„Preto sa hovorí, že ak sa neustále kultivujete akoby ste práve začali, určite dosiahnete pravé ovocie.“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii metropolitnej oblasti New York 2009“, Vyučovanie Fa na konferenciách – IX. časť)
Potom mi napadla veľmi jasná myšlienka: mal by som od seba vyžadovať, aby som sa riadil štandardmi, ktoré má Dafa na xinxing, namiesto spoliehania sa na uvažovanie bežného človeka. Tento štandard by mal riadiť každú myšlienku, slovo a čin. Ako kultivujúci by sme sa mali snažiť nasledovať čoraz vyššie štandardy.
Preskúmal som pôvod svojich negatívnych myšlienok a uvedomil som si, že vyplývajú hlavne z môjho postoja k prenasledovateľom a mojim príbuzným.
Počas tvrdého prenasledovania, ktorému som čelil vo väzení, sa mi podarilo zostať relatívne láskavý a nepociťoval som žiadnu nenávisť. Keď ma však aj po niekoľkých rokoch stále prenasledovali úrady, kvôli čomu sa mi naďalej vynárali zážitky z minulosti, vynorila sa u mňa stará zášť a ovplyvnila každý aspekt mojej kultivácie.
Nedokázal som nájsť pokoj počas meditácie; nedokázal som sa upokojiť pri učení sa Fa naspamäť a dokonca aj pri interakcii s ostatnými bola moja myseľ zaplavená spomienkami. Neustále som videl obrazy a počul slová tých, ktorí ma prenasledovali počas ťažkých momentov; cítil som sa, akoby mi pred tvárou stále lietali meče a nože. Možno preto som sa po cvičení cítil taký vyčerpaný.
Preto od seba teraz vyžadujem, aby som vždy odmietol tieto negatívne myšlienky, hneď keď sa objavia: „Musím zostať pokojný a myslieť pozitívne. Bez ohľadu na to, akí zlí sú títo ľudia, sú tu kvôli Dafa. Sú to životy, ktoré Majster chce zachrániť. Nemôžem dovoliť, aby ma ovládli negatívne myšlienky a aby som týchto ľudí od seba odstrčil a spôsobil, že stratia šancu na spásu.“
Okrem toho som mal problémy s príbuznými, ktorí sú samozrejme oveľa lepší ako tí, ktorí sa podieľajú na prenasledovaní. Napriek tomu sa neviem zbaviť svojej nevôle voči nim. Ich nedostatky sú neznesiteľné, najmä keď ma odmietajú počúvať a dokonca pomáhajú tým, ktorí ma prenasledujú – keď sa ma snažia podviesť, aby som prezradil informácie a zrádzajú ma – to je to, čo je pre mňa najťažšie tolerovať. „Takých príbuzných je lepšie neuznávať za rodinu!“ Takýmto smerom sa uberajú moje myšlienky.
Kedykoľvek sa tieto negatívne myšlienky vynoria, zo všetkých síl sa ich snažím potlačiť: Moji príbuzní sú dobrí. Musím sa k nim správať súcitne. Prišli mi pomôcť a naozaj mi aj pomohli. Keď som bol v najťažšej situácii, neboli to práve členovia mojej rodiny a príbuzní, ktorí mi pomohli? Nie sú to praktizujúci Falun Dafa, takže od nich nemôžem očakávať príliš veľa. Čo som urobil, aby som im pomohol? Prečo by som sa mal sťažovať?
Ak ma nepočúvajú, znamená to len to, že som im nevysvetlil pravdu dostatočne jasne. Ako ich môžem obviňovať? Sú to moji príbuzní, ktorí so mnou zdieľali moje ťažkosti. Nemôžem si nechať žiadnu ľútosť! Keby nebolo týchto negatívnych myšlienok, niektorí z mojich príbuzných by mali potenciál praktizovať Dafa.
Keď to píšem, slzy mi stekajú po tvári pri pomyslení na členov mojej rodiny. Nespravodlivé prenasledovanie neskončilo a jedovatý vplyv „kultúry [Čínskej komunistickej] strany“ sa stále šíri. Uvedomil som si, že v sebe stále nesiem bremeno kultúry strany a mentalita konfliktu a nenávisti vo mne stále pretrváva. Hlboko ľutujem, ako som sa správal k svojej vlastnej rodine a škodu, ktorú som spôsobil.
Ak sa ani kultivujúci sa človek nedokáže oslobodiť od „kultúry strany“, potom úradníci a funkcionári, ktorí celé dni trávia ponorení v „kultúre strany“ vládnych agentúr, majú ešte menšiu šancu uniknúť. Hoci sa títo ľudia na povrchu môžu zdať šikovní a okúzľujúci, v skutočnosti sú poľutovaniahodní a úbohí.
Na čo sa mám sťažovať? K čomu cítiť nenávisť? Môžem sa ja, kultivujúci človek, správať ako oni? Tieto negatívne myšlienky postupne ustúpili a oslabli. Nechám ich zmiznúť bez stopy a v mojej mysli zostane len súcit a spása.
Jedného dňa, keď som čítal článok praktizujúceho, som sa nad sebou zamyslel a uvedomil som si, že napriek tomu, že praktizujem už mnoho rokov, stále mám v sebe čchi, ktorá patrí k základnej fáze kultivácie. Často som býval netrpezlivý a hneď som otváral ústa, a keď vzbĺkol môj hnev, ľahko ma ovládla moja čchi. Teraz sa vo všetkom, čo hovorím a robím, vedome snažím spomaliť a upokojiť, zmierniť tón a nenechať sa ovládnuť čchi.
Jedného dňa som zistil, že môj telefón je opäť monitorovaný. Pokúsil som sa konfrontovať prenasledovateľov nepriamo, ako to zvyknem robiť, ale boli o krok predo mnou. Cítil som, ako vo mne planie hnev, srdce mi bilo ako opreteky a začali sa vynárať negatívne myšlienky. Sadol som si a pripravil sa na konfrontáciu. V tom momente som si zrazu uvedomil, že by som sa mal spomaliť a upokojiť, a zistil som, že som bol opäť manipulovaný čchi.
Majster nám povedal:
„Možno jeho čchi premôže vašu! Medzi touto čchi a tamtou čchi nie je žiadne obmedzenie.“ (Siedma lekcia, Zhuan Falun)
Okamžite som pocítil úľavu a musel som sa zasmiať nad sebou samým. Prestal som bojovať a osoba, ktorá ma sledovala, okamžite zmizla. Môj telefón sa ihneď vrátil do normálneho stavu.
Všetko je naozaj len ilúzia! Potom som sa cítil osviežený a pokojný. V ten deň som sa správal inak ako zvyčajne. Moje vedomie malo nado mnou kontrolu a neposlúchal som svoje negatívne myšlienky.
V článku „Prebuďte sa“ Majster hovorí, že učeníci Dafa musia vo svojom každodennom správaní prejavovať milosrdenstvo a lásku kultivujúcich. Ako dlhoročný praktizujúci patrím medzi tých, od ktorých Majster vyžaduje, aby tieto štandardy okamžite splnili.
Chápem, že je to nevyhnutné. Som si tiež vedomý, že v súčasnosti nespĺňam Majstrove požiadavky, ale som odhodlaný dosiahnuť úroveň, ktorú mám dosiahnuť. Mojím konečným cieľom je vykultivovať sa na nesebeckú bytosť, ktorá žije výlučne pre druhých. Na zostávajúcej ceste nápravy Fa nesklamem Majstrovu láskavosť a nesklamem ani vnímajúce bytosti ani seba samého. Budem sa snažiť nasledovať štandardy Fa a prejsť poslednú časť svojej cesty dobre a správne.
