(Minghui.org) Mám 63 rokov. Predtým než som začala praktizovať Falun Dafa, trpela som herniou platničky a gynekologickými problémami, vrátane dvoch nádorov maternice, ktoré mi spôsobovali krvácanie a nízky krvný tlak. Trpela som závratmi a mohla som pracovať len pol dňa. Svokrovci nám pomáhali postarať sa o syna a môj manžel bol neustále v depresii. V našej rodine bolo len málo radosti.
Keď som v roku 1996 začala praktizovať Falun Dafa, všetky moje zdravotné problémy zmizli, čo nám ušetrilo značnú sumu na výdavkoch na liečbu. Bola som šťastná a plná energie a vynikala som vo všetkých svojich pracovných úlohách, vďaka čomu som mnohokrát získala ocenenie vynikajúcej zamestnankyne. Zvládala som takmer všetky domáce práce. Manželova depresia sa zmiernila a náš domov sa naplnil šťastím a teplom.
Falun Dafa mi dal nový život a cítim sa nesmierne vďačná Majstrovi Li za jeho súcitnú záchranu. Odkedy som začala praktizovať Falun Dafa, aj keď naša rodina čelila mnohým ťažkým situáciám, veci sa nakoniec vždy obrátili na dobré. Dovoľte mi uviesť príklad.
Môj syn bol vždy rozumný a dobre vychovaný a v škole patril k najlepším študentom. Hoci sám Falun Dafa nepraktizuje, vie, že Dafa je dobrý a verí v princípy Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti. Niekedy, keď som mu prala oblečenie, vo vreckách som mu nachádzala lístočky s pripomienkami, ktoré ho povzbudzovali, aby bol dobrým človekom a riadil sa princípmi. Mnohokrát si prečítal aj Čuan Falun.
Keď ČKS (Čínska komunistická strana) začala s celonárodným potláčaním Falun Dafa, čelila som prenasledovaniu. Môj syn stál v tomto ťažkom období pri mne. Keď mu volali naši príbuzní a naliehali na neho, aby ma presvedčil, aby som sa vzdala Falun Dafa, s istotou povedal: „Je to viera mojej mamy. Nebudem jej v tom brániť.“
Niekedy nám rozprával o svojej škole: „Naša trieda bola uznaná za ‚vynikajúcu triedu‘, ale nikto nechce pomáhať nosiť vodu. Všetci sa ponáhľajú domov a nikto nezavrie okná ani nezhasne svetlo.“
Povedala som mu: „Ty to ale dokážeš. Je to pre teba jednoduché.“
„Áno, aj to robím, ale spolužiaci mi hovoria, že som blázon,“ povedal potichu.
Povzbudila som ho: „Neboj sa. Nevnímaj to ako niečo zlé, keď ťa nazvú ‚bláznom‘, keď robíš niečo dobré.“
Môj syn bol neskôr prijatý na prestížnu univerzitu, vyštudoval a nastúpil do práce. Prekypoval nadšením a mal ambiciózne sny o dosiahnutí svojich profesionálnych cieľov. Realita, s ktorou sa však stretol v spoločnosti, bola v úplnom rozpore s jeho snami. V medziľudských vzťahoch bolo veľa skazenosti. Vedúci si nevážili tých, ktorí boli skutočne schopní, zatiaľ čo tí so známosťami boli chválení.
Tvárou v tvár takejto situácii a krutej realite syn upadal do depresie a smútku. Žil sám a len zriedkavo sa s nami rozprával. Keď už nedokázal čeliť realite, vypol si telefón a zmizol.
Vždy bol pýchou našej rodiny. Jeho náhle zmiznutie nás zasiahlo akoby sa zrútili nebesia a obaja sme sa s manželom cítili stratení a zničení. Kde hľadať nášho syna v tom obrovskom mori ľudí?
Upokojila som sa a spomenula som si na to, čo povedal Majster:
„Nepovedal som, že keď jeden človek praktizuje, prinesie to prospech celej rodine?“ (Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Austrálii)
Rozhodli sme sa počkať.
Ráno na tretí deň po synovom zmiznutí som videla scénu, v ktorej ustupovali vlny oceánu a mnoho ľudí bolo odplavených bez stopy. Môj syn bol jedným z nich. A práve vtedy ho veľká ruka vytiahla na breh. Hlavou mi prebehla myšlienka: „Majster mu pomohol.“
Zobudila som manžela, opísala som mu, čo som videla a povedala som mu: „Majster zachránil nášho syna. Rýchlo. Choď sa pozrieť do jeho bytu!“ Manžel si zavolal taxík a šiel. Náš syn bol skutočne späť vo svojom byte. Neskôr mi manžel povedal, čo sa stalo, keď tam vošiel.
Zaklopal na dvere, no nikto mu neotváral. Keď si sám otvoril, uvidel na stolíku prázdnu fľašu od vína, ale náš syn pije len zriedka. Jeho spálňa bola prázdna, a tak manžel skontroloval kúpeľňu. Náš syn sedel na podlahe len v spodnej bielizni s bradou na hrudi. Manžel ho stále volal po mene, ale nereagoval a bol veľmi studený. Musel tam takto sedieť už dlho. Potom manžel uvidel vedľa neho žiletku, od strachu zalapal po dychu a snažil sa ho čo najskôr prebudiť.
Keď syn prišiel k nám domov, povedal: „Mami, mrzí ma, že som ťa tak vyľakal.“ Keď som sa ho snažila utešiť, povedal: „Je naozaj ťažké byť dobrým človekom v tejto skazenej spoločnosti. Chceš, aby som bol dobrým človekom, ale mňa to nikam nedostane. Vedúci uprednostňujú len tých, ktorí im lichotia a dávajú im dary a peniaze. Ja to nemôžem a ani nechcem robiť. Takže aj keď mám veľmi dobré odborné schopnosti, odsunuli ma na okraj spoločnosti. Pochybujem, že sa v tejto spoločnosti oplatí byť dobrým človekom.“
Syn žil štyri roky mimo domova, zatiaľ čo navštevoval univerzitu. Bol šokovaný morálnym úpadkom v dnešnej Číne. Začal pochybovať o zmysle života a všetkého okolo seba, upadol do depresie a stratil sa. Stratil pocit šťastia, ktorý mu v mladosti prinášalo to, že bol dobrým človekom, a dokonca začal veriť v ateizmus.
Žiaľ, môj syn nebol jediný, ktorý sa takto cíti v dnešnej Číne, v tejto krajine, kde je všetko o chamtivosti a vlastných záujmoch. Napríklad hovoriť jedno, ale robiť druhé, klamať nadriadených a zároveň podvádzať verejnosť. Ľudia zabúdajú, že nebo sa pozerá, a že dobro a zlo budú nevyhnutne odmenené alebo potrestané.
Veľa som sa so svojím synom rozprávala a uisťovala ho, že nie je nič zlé na tom, keď je človek dobrý a láskavý: „Spoločenské normy v Číne sú teraz úplne skazené a prehnité. My ako jednotlivci túto skutočnosť nemôžeme zmeniť, ale môžeme zmeniť samých seba a snažiť sa byť dobrými ľuďmi.
„Tí, ktorí zdanlivo niečo získali korupciou, nie sú skutočne ‚úspešní‘ a mnohí vysokopostavení úradníci, ktorí prenasledovali praktizujúcich Falun Dafa, už skončili z toho či onoho dôvodu vo väzení. Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú jedinými kritériami na meranie toho, čo je vo vesmíre dobré alebo zlé, takže sa musíme snažiť byť pravdivými, láskavými, tolerantnými a zodpovednými ľuďmi.“
Po niekoľkých úprimných rozhovoroch, spolu so štúdiom Fa a počúvaním príbehov o tradičnej kultúre Číny inšpirovanej nebesami, môj syn otvoril svoje srdce a znovu sa spojil so svojím pravým ja. Začal mať jasnú myseľ a bol odhodlaný byť dobrým človekom. Teraz je plný energie a vždy je dobre naladený.
Naša rodina sledovala na Silvestra predstavenie Shen Yun na NTDTV. „Je to naozaj úžasné!“ zvolal môj syn. Ešte v ten istý večer napísal slávnostné vyhlásenie, v ktorom sa ospravedlnil za všetko, čo povedal alebo urobil, a bolo to neúctivé voči Majstrovi, a požiadal o odpustenie.
S Majstrovým vedením si našiel inú vhodnú prácu, oženil sa a teraz majú s manželkou chlapčeka. Je veľmi šťastný a snaží sa byť dobrým človekom. Vo svojom povolaní sa naďalej zdokonaľuje a darí sa mu dobre.
Keby som nepraktizovala Falun Dafa a nerozumela univerzálnym princípom Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť, možno by som bola v pokušení súhlasiť so synovým zmäteným myslením a povedať mu, aby nebol taký dobrosrdečný, že by mal byť „chytrý“: naučiť sa byť taktný, vedieť, ako veci vhodne riešiť, ísť s prúdom a naučiť sa, čo majú jeho šéfovia radi, aby mohol získať nejaké výhody. Mohla som tak svojmu synovi zničiť budúcnosť.
Mnohí mladí ľudia v dnešnej Číne sú stratení, ale myslia si, že sa im darí. Keď sa stane nešťastie, namiesto toho, aby sa zamysleli nad vlastným konaním, považujú ho za náhodné. Ateizmus, ktorý ČKS vštepila ľuďom do mysle, zničil štyri generácie Číňanov.
V tomto najkritickejšom okamihu histórie prišiel súcitný Majster Falun Dafa, aby ponúkol ľudstvu spásu! Sme hlboko vďační za bezhraničnú milosť Falun Dafa a Majstra. Naša rodina bola zachránená pred nešťastím. Cítime večnú vďačnosť!
