(Minghui.org) Som mladý praktizujúci Falun Dafa. V posledných rokoch som sa stretol s mnohými náročnými situáciami. Cítil som sa v nich beznádejne, akoby neexistoval spôsob, ako sa pohnúť vpred. Zistil som však, že pokiaľ som sa riadil požiadavkami Majstra a urobil som čo i len jediný krok vpred, objavila sa nová cesta, hoci sa počas tohto procesu stále objavovali pochybnosti a obavy.
Zdanlivo beznádejné
Pred niekoľkými rokmi som bol zatknutý a zadržaný za praktizovanie Dafa a môj dom bol prehľadaný. Prepustili ma na kauciu, pretože väznica ma odmietla prijať. Po návrate domov som upadol do hlbokého strachu, pretože prepustenie na kauciu neznamenalo koniec prípadu. Polícia by ma mohla ďalej prenasledovať, čo by nakoniec mohlo vyústiť do súdneho pojednávania.
Prišlo mi veľmi ťažké upokojiť sa. Napriek tomu, že som Fa študoval usilovnejšie, cítil som, že mi niečo blokuje myseľ. Ťažko som prijímal to, čo som práve čítal, a keď som knihu zavrel, nedokázal som si na jej obsah ani spomenúť. Navyše som cítil neznesiteľný chlad, akoby som bol celý deň a noc v mrazničke. Zdalo sa, že ma úplne obklopuje neviditeľná bolesť.
Nevedel som, ako urobiť prielom. Váhal som, či podniknúť právne kroky proti prenasledovaniu, ktorému som čelil, a obával som sa, že život mimo domova zo mňa urobí hľadanú osobu. Nakoniec som sa rozhodol opustiť domov a ukryť sa, keď ma polícia predvolala na výsluch.
S pomocou ďalších praktizujúcich som sa čoskoro usadil. Veľa času som venoval štúdiu Fa a vysielaniu spravodlivých myšlienok, ale stále som cítil beznádej. Všetky túžby, ktoré som mal v bežnej spoločnosti, sa zo dňa na deň vytratili. Bez ohľadu na to, ako usilovne som študoval Fa alebo vysielal spravodlivé myšlienky, nedokázal som upokojiť svoju myseľ. Nebol som si istý, čo mám robiť ďalej.
Jedného dňa som študoval „Čo je učeník Dafa“ z Vyučovania Fa na konferenciách – XI. časť. Majster povedal: „Čím beznádejnejšie veci vyzerajú, tým je pravdepodobnejšie, že nádej je priamo pred vašimi očami.“
Rozplakal som sa. Cítil som, že Majster je v tej chvíli so mnou a rozumie mojim myšlienkam.
Hoci bolo ťažké upokojiť svoju myseľ, aj tak som celý deň študoval Fa a vysielal spravodlivé myšlienky. Keď sa na to pozriem spätne, bol to neuveriteľný zážitok. Napriek tomu, že som sa počas dňa pri štúdiu Fa ťažko sústredil a cítil som sa hrozne po fyzickej stránke, v noci, keď som zaspal, sa princípy Fa rozvíjali v mojich snoch a snívalo sa mi, že stúpam.
Na moje prekvapenie som po prebudení zistil, že je ťažké pochopiť princípy Fa, ktoré som videl vo sne. Živo som si však pamätal pocit vnútorného šťastia a vzrušenia, ktorý som zažíval. Čoskoro potom zmizli látky, ktoré mi bránili prijať Fa alebo sa upokojiť. Zmizla aj intenzívna bolesť, ktorú som pociťoval, keď som počas meditácie sedel v lotosovej pozícii. Stav mojej mysle sa začal rozširovať a pocit beznádeje ma opustil. To mi pomohlo uvedomiť si, že to, čo sa zdalo ako bezvýchodisková situácia, bola len ilúzia.
Používanie zákona proti prenasledovaniu
Po roku som sa vrátil domov a myslel som si, že keďže som bol rok preč, polícia možno môj prípad uzavrela a už po mne nebude pátrať. Moje meno však bolo na online zozname hľadaných osôb, kvôli čomu som bol zmätený. Počas štúdia Fa som zažil niekoľko okamihov osvietenia a uvedomil som si, že je čas vrátiť sa domov. Prečo som teda bol stále na zozname hľadaných osôb? Nedokázal som to pochopiť a začal som sa cítiť deprimovaný. Keďže polícia ma neustále chodila obťažovať, opäť som čelil tej istej dileme, ktorej som čelil pred rokom. Mal by som opäť odísť z domu, alebo zostať a podniknúť kroky proti prenasledovaniu?
Po dôkladnom zvážení sme sa s rodinou rozhodli, že by som sa mal tomuto problému postaviť, a nie sa mu vyhýbať. Podali sme sťažnosť na policajtov zapojených do môjho prípadu za nezákonné konanie. Žiadali sme, aby môj prípad zamietli a moje meno vymazali zo zoznamu hľadaných osôb.
Pred odoslaním sťažnosti som mal množstvo obáv a strachu, akoby nejaké zlé sily predvídali moje rozhodnutie z iných dimenzií. Večer pred jej odoslaním ma doma opäť prišla obťažovať polícia. Táto situácia priniesla obrovský tlak na mňa aj na moju rodinu a naplnila moju myseľ desivými myšlienkami. Mal by som pokračovať? Je táto cesta pre nás správna? Zvládne moja rodina tlak, ktorý by mohol v budúcnosti vzniknúť v súvislosti s odvolaním sa na vyššie orgány? Tieto otázky sa mi v tú noc neustále preháňali hlavou.
Neskôr mi mysľou prebehli tieto slová: „Nesnaž sa to cítiť!“ Uvedomil som si, že by som sa nemal nechať ovplyvniť strachom, ktorý mi bol vnútený, bez ohľadu na to, aký silný bol. Namiesto toho by som mal robiť to, čo považujem za správne. S podporou svojej rodiny som sa pustil do toho a sťažnosť som poslal poštou.
Keďže sme po uplynutí lehoty nedostali odpoveď na sťažnosť, moja rodina sa obrátila na rôzne oddelenia, aby ju preverili. Počas tohto obdobia miestne policajné oddelenie vyslalo policajtov, aby nás opäť obťažovali. Moja rodina potom priniesla všetky dokumenty na osobné stretnutie s nimi, aby sme im objasnili fakty a odhalili nezákonné správanie týchto policajtov. Polícia mojej rodine vysvetlila, že len plní príkazy zhora.
Po tejto skúsenosti sa môj strach výrazne zmenšil. Podali sme ďalšie sťažnosti na odvolací úrad a oddelenie správnych sporov proti polícii za to, že bez príkazu na domovú prehliadku prehľadala môj dom, nezákonne mi zhabala osobný majetok a za vyhrážky, zastrašovanie a obťažovanie, ktoré sme s rodinou zažili doma aj po telefóne.
Keď nás policajti opäť prišli obťažovať, žiadali sme, aby ukázali svoje doklady. Hneď ako to počuli, otočili sa a odišli. Už sa nevrátili.
Takmer rok sme pokračovali vo využívaní právnych kanálov, aby sme sa postavili na odpor proti prenasledovaniu. Hoci sme nedosiahli cieľ, ktorým bolo zamietnutie môjho prípadu, mnohé moje pripútanosti boli oslabené. Uvedomil som si, že takzvané prenasledovanie sa v podstate už rozpadlo. Teraz využívame túto príležitosť na to, aby sme čelili prenasledovaniu a objasnili skutočnosti osobám v orgánoch činných v trestnom konaní a v súdnom systéme. Keď pochopia, že porušujú zákon a mohli by sa zodpovedať za naše prenasledovanie, prestanú sa podieľať na prenasledovaní pod zámienkou „plnenia príkazov“.
Tlačenie materiálov o Dafa doma
Kvôli prenasledovaniu som viac ako rok zostal doma a študoval som Fa, pričom som sa nezúčastňoval žiadnych aktivít na záchranu ľudí. Keď som videl iných praktizujúcich, ako chodia von hovoriť s ľuďmi o Dafa a rozdávajú informačné materiály, pocítil som hlbokú závisť. Vtedy som si uvedomil, aké vzácne bolo uvoľnené kultivačné prostredie pred prenasledovaním a akú cennú príležitosť na záchranu ľudí máme teraz. Uvedomil som si, že by som mal vykročiť napred a robiť to, čo mám robiť.
Všimol som si, že v mojej oblasti už mnoho rokov nikto vo veľkom nešíril materiály a existovalo len veľmi málo miest, kde sa vyrábali materiály na objasňovanie pravdy. Niektorí praktizujúci chceli rozdávať materiály, ale nevedeli, ako ich získať. To ma viedlo k tomu, že som uvažoval o zriadení miesta na výrobu materiálov, ale stále som mal obavy. Môj prípad ešte nebol zamietnutý, takže som si kládol otázku, či je rozumné, aby som to robil práve teraz. Okrem toho, kvôli prenasledovaniu bolo moje vybavenie buď skonfiškované, alebo stratené. Nebol som si istý, ako a kde kúpiť nové vybavenie na tlač materiálov.
Cítil som sa ako Šákjamúniho učeník, ktorý sa ho neustále pýtal, či je vhodné vyčistiť vaňu, pretože som sa v srdci opakovane pýtal Majstra, či to, čo robím, je správne.
Vďaka štúdiu Fa som si uvedomil, že by som to mal urobiť, ale nebol som si istý, ako získať vybavenie a materiály na tlač. Okrem toho, podporili by ma členovia mojej rodiny? Na moje prekvapenie sa ozvali niektorí praktizujúci a pomohli mi zaobstarať všetko potrebné na tlač materiálov a svoju podporu mi vyjadrila aj moja rodina. Úžasné je, že od prvotnej myšlienky zriadiť miesto na výrobu materiálov po jeho plné sprevádzkovanie uplynul len jeden týždeň.
Jeden praktizujúci sa so mnou dohodol, že popoludní mi dodá nejaké materiály. V to ráno ma však prišli obťažovať zamestnanci z bytového úradu. Povedali, že ak chcem praktizovať Dafa, bude lepšie, ak to budem robiť doma, a nie chodiť von roznášať materiály. Bolo nemožné, aby bytový úrad vedel, čo sa chystáme robiť. Z bezpečnostných dôvodov vedel podrobnosti len praktizujúci, ktorý mi doručil vybavenie, a vždy sme dbali na bezpečnosť telefónu. Trochu som sa obával tejto situácie.
Opýtal som sa člena rodiny, ktorý tiež praktizuje, či máme chvíľu počkať a zariadenie zatiaľ vrátiť, alebo si vziať odklad a rozmyslieť si to neskôr. Môj príbuzný mi rázne povedal, že keďže sme si už zariadenie kúpili, nebudeme ho vracať. Uvedomil som si, že musím odstrániť akékoľvek zasahovanie z iných dimenzií a robiť len to, čo chcem. Neskôr som pochopil, že to bolo zlo z iných dimenzií, ktoré vycítilo môj strach a pokúsilo sa ma zastaviť vytváraním ilúzií.
Tlačiareň začala fungovať bez problémov, ale v tom čase u mňa pretrvával pocit strachu. Neodvážil som sa nechať vytlačené materiály doma a po každom použití som tlačiareň rýchlo schoval. Postupne sa táto látka strachu začala zmenšovať. Hoci som zariadenie po použití z bezpečnostných dôvodov stále odkladal, moje myslenie prešlo výraznou zmenou. Miesto výroby materiálov fungovalo bez problémov a nikto nás už neprišiel obťažovať.
Keď som sa poučil z minulých skúseností prenasledovania, uvedomil som si, že by som nemal poľaviť v štúdiu Fa alebo vo vysielaní spravodlivých myšlienok, keď sa venujem práci Dafa. Okrem toho je pre mňa dôležité udržiavať spravodlivé myšlienky pri rozdávaní materiálov a byť opatrní v blízkosti monitorovacích kamier, aby sme mohli efektívnejšie vykonávať našu prácu.
Prekonanie beznádeje a nezmyselnosti
Niekoľko rokov som trávil väčšinu času sám v jednej izbe. Niekedy som celé týždne neprehovoril ani slovo. Pamätám si, že keď sa prenasledovanie začalo, zostal som doma a nedokázal som vyjsť von. Miera utrpenia, ktorú som v tom čase prežíval, sa nedá opísať slovami. Kedykoľvek som mal čas, opakovane som recitoval Zhuan Falun a postupne som si na tento stav zvykol.
Čas som trávil pri tlačiarni, kde som sa sústredil na tlač, viazanie a balenie materiálov a deň čo deň som opakoval to isté. Jedného dňa som však zrazu o všetko stratil záujem. Zistil som, že mi chýba motivácia na čokoľvek. Vedel som, že s mojou kultiváciou nie je niečo v poriadku. Jednoducho sa mi nechcelo nič robiť a nedokázal som vstať z postele a robiť cvičenia. Po tom, čo som sa deň alebo dva cítil skleslo, som sa vzchopil a pokračoval som. Tento stav však pretrvával aj naďalej.
Majster povedal:
„Čím beznádejnejšie veci vyzerajú, tým je pravdepodobnejšie, že nádej je priamo pred vašimi očami. Najmä počas obdobia, keď cítite nezmyselnosť, možno si v skutočnosti ustanovujete svoju mocnú cnosť.“ („Čo je učeník Dafa“, Vyučovanie Fa na konferenciách – XI. časť)
V minulosti som sa sústredil na prvú časť vety. Nedávno som si však všimol „pocit nezmyselnosti“, ktorý spomenul Majster. Už necítim beznádej a zdá sa, že som sa zbavil vecí, ktoré som stratil kvôli prenasledovaniu. Teraz musím premýšľať o tom, ako prekonať „pocit nezmyselnosti“ a ako si udržať rovnaký stav usilovnosti v kultivácii, aký som mal na začiatku, aby som splnil Majstrove požiadavky. To sú výzvy, ktoré musím riešiť a splniť.
Keď premýšľam o svojej kultivačnej ceste za posledných niekoľko rokov, najviac cítim, že cesta kultivujúceho je usporiadaná Majstrom. Bez ohľadu na to, ako bolestivé alebo beznádejné sa veci mohli v tom čase zdať, všetko to bola len ilúzia.
Ďakujem vám, Majster! Ďakujem vám, spolupraktizujúci!
