(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, spolupraktizujúci!
Po narodení môjho syna som bol zaneprázdnený projektmi a prácou a zodpovednosť za starostlivosť o neho vždy niesli členovia mojej rodiny a ja som sa takmer vôbec nezapájal. Moja matka, ktorá je tiež praktizujúca, mi raz pripomenula, že bez ohľadu na to, ako veľmi som zaneprázdnený, mal by som sa na svojho syna aspoň každý deň pozrieť.
Ani som sa nenazdal a syn mal takmer dva roky. Jedného dňa sa ma spýtal: „Ocko, vieš kde som bol pred tým, ako som sem prišiel?“ „Kde si bol?“ opýtal som sa. Odpovedal: „V nebi.“ Zasmial som sa a pomyslel som si, že mu to musel povedať niekto z rodiny. Neskôr som sa dozvedel, že s ním nikdy o ničom takom nehovorili. A nikdy sa na túto otázku nepýtal svojej mamy ani starých rodičov. Ale vždy, keď ma uvidel, položil mi tú istú otázku.
Jedného dňa, keď mi znova položil tú otázku, som sa ho spýtal: „Čo si robil v nebi?“ Bez zaváhania odpovedal: „Hľadal som a hľadal, a potom som si vybral teba.“ Odpovedal som: „Gratulujem, vybral si si správne.“ Hneď sa opýtal: „Prečo?“ Jeho náhla otázka ma zaskočila. Bez toho, aby som vedel prečo, mi z úst jednoducho vyhŕkli slová: „Pretože otec ti môže pomôcť dostať sa na cestu kultivácie.“ Zdalo sa, že moja odpoveď sa v ňom spojila s nejakou spomienkou. Zamyslene sa na mňa pozrel.
Zvyčajne zaspávam hneď, ako mi hlava dopadne na vankúš, ale v tú noc som sa prehadzoval. Veta: „Pretože otec ti môže pomôcť dostať sa na cestu kultivácie,“ mi stále vírila v mysli. To, čo sa zdalo ako spontánna reakcia, mi pripadalo skôr ako myšlienka, ktorá mi bola vnuknutá. Uvedomil som si, že ma Majster osvietil. Môj syn sa narodil do rodiny praktizujúcich Falun Dafa – musel prísť kvôli Fa. Najbližší vzťah mal k mame a starým rodičom, pričom mňa takmer nevidel. No aj tak vravieval takéto veci len mne. Možno to je moja zodpovednosť.
Čoskoro som si upravil pracovný rozvrh a prešiel som na oddelenie, ktoré pripravovalo film. Hoci sa môj príjem znížil, mal som pravidelnejší rozvrh a mohol som tráviť čas so synom.
Vedenie môjho syna
V tom čase mal môj syn niečo vyše dvoch rokov. Od narodenia každý deň počúval Fa. Cítil som, že keďže má už dva roky, mal by začať študovať Fa sám, a tak som ho začal učiť recitovať Hong Yin a vysvetľoval som mu doslovný význam slov. Neskôr som zistil, že po dvoch dňoch čítania nahlas dokázal na tretí deň recitovať niektoré jeho časti. Povzbudil som ho, aby sa naučil naspamäť prvú báseň z Hong Yin, „Zoceľovať vôľu“. Keď si ju zapamätal, bol veľmi šťastný. Potom sa začal učiť naspamäť druhú báseň, tretiu a tak ďalej. Približne za rok dokázal recitovať všetky básne v Hong Yin.
Začal som svojho syna učiť aj Lunyu. Denne sme sa učili naspamäť jednu vetu, a ak bola veta príliš dlhá, naučili sme sa naspamäť jej polovicu. Fa sme sa učili naspamäť aj cestou do škôlky. Za necelý rok dokázal plynulo recitovať „Lunyu“.
Ďalšie napredovanie
Potom sme so synom strávili takmer dva roky štúdiom Zhuan Faluna od začiatku do konca. Keď mal môj syn šesť rokov a chystal sa nastúpiť do prvej triedy, rozhodol som sa, že ho začnem učiť Zhuan Falun naspamäť. Každý deň sme sa učili naspamäť jednu vetu a opakovali sme si, čo sme už naspamäť vedeli.
Počas prvých šiestich mesiacov memorovania prvej lekcie išlo všetko hladko. Ako však syn rástol, musel sa učiť viac a ja som postupne začal byť nepokojný. Stále som mal pocit, že nie je dosť času. Veta, ktorú som synovi hovoril najčastejšie, bola: „Ponáhľaj sa, nie je čas...“ V tom čase, len čo som prišiel z práce, som mal pocit, že tá skutočne náročná časť môjho dňa sa ešte len začína. Často som pociťoval tlak a úzkosť, obával som sa, že môj syn nestíha, a že nestihne urobiť, čo má. Aj keď sme úlohy dňa dokončili, niekedy to trvalo tak dlho, že to ovplyvnilo jeho spánok.
Vedel som, že táto situácia nie je dobrá. Vedel som aj to, že som sa na syna čoraz viac upínal. Mohol cítiť tlak, ktorý som naňho neúmyselne vyvíjal. Vždy bol veľmi poslušný a snažil sa čo najlepšie študovať Fa, robiť cvičenia a plniť každodenné úlohy. Stále som si však myslel, že keby sa dokázal len o trochu viac sústrediť a lepšie hospodáriť s časom, všetko by bolo perfektné.
Keď som videl jeho úsilie a to, ako nemá čas na oddych, veľmi ma to trápilo. Začal som v duchu zvažovať rôzne veci a snažil som sa prísť na to, ako by mohol získať čas pre seba. Učenie sa Fa a cvičenia rozhodne nemohol zanedbať, inak by uňho kultivácia postupne ochabla. Jeho štúdium tiež nemohlo zaostávať. Keďže vyrastá v západnej spoločnosti, angličtina je dôležitá a čínština je ešte dôležitejšia – ak sa ju nenaučí teraz, bude to mať ešte ťažšie, keď vyrastie. Keď bude chcieť v budúcnosti tancovať, ako by mohol nerozumieť hudbe a rytmu? Takže ani hodiny klavíra sa nedali vypustiť. Ale poznať hudbu bez fyzickej sily je tiež zbytočné, takže plávanie sa nemohlo zanedbať. Každodenné skákanie cez švihadlo mu pomáhalo vyrásť, takže ani to sa nemohlo vynechať. Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som mal pocit, že sa nedá nič vypustiť. Nakoniec som sa rozhodol zachovať súčasný stav.
Jedného dňa som pri počúvaní rádia Minghui počul zdieľanie 13-ročného praktizujúceho, ktorý sa počas letných prázdnin učil Fa naspamäť desať hodín denne a za jedno leto dokončil učenie sa Zhuan Faluna. Považoval som to za pozoruhodné. Pustil som to zdieľanie svojmu synovi a povedal som mu: „Blížia sa letné prázdniny. Nemusíš byť ako tento praktizujúci, ale čo keby sme dokončili učenie sa Prvej lekcie?“ Syn s radosťou súhlasil.
Aby počas letných prázdnin dokončil memorovanie Prvej lekcie, musel sa každý deň naučiť naspamäť pol strany textu, vrátane zopakovania predchádzajúceho obsahu, štúdia a memorovania Fa, čo mu zabralo sedem alebo osem hodín denne. Úplne som pritom zabudol, že má len niečo vyše šesť rokov. Jednoducho som ho povzbudzoval a hovoril som mu: „Dokážeš to.“ Pracoval veľmi usilovne a učil sa výborne, pričom si nikdy nemyslel, že moje požiadavky sú prehnané. Niekedy dokonca povedal: „Dnes sa naučím naspamäť ešte dve vety.“
Kým sa učil Fa naspamäť, sedel som s ním a pracoval som na svojich vlastných veciach. Niekedy som potreboval ísť do projektového tímu a dúfal som, že sa naučí naspamäť nový obsah skôr, ako odídem. Niekoľkokrát, keď si nedokázal zapamätať konkrétnu vetu, som sa veľmi nahneval a spýtal som sa: „Prečo si ju nedokážeš zapamätať? Prečo do toho nevložíš srdce?“
Môj prísny tón mu niekedy ublížil – cítil sa zranený a niekedy sa rozplakal. Keď som stratil nervy, vždy som to oľutoval. Cítil som, že som bol naňho príliš tvrdý. Keď sa to však zopakovalo, stále som mal problém ovládať svoje emócie a bol som znova príliš prísny. Počas celého leta som sa cítil úplne vyšťavený. Hoci som vedel, že je nesprávne strácať nervy, a že by som mal byť trpezlivejší, pokračoval som bez toho, aby som sa skutočne pozrel do svojho vnútra.
V posledný deň letných prázdnin nakoniec dokončil učenie sa Prvej lekcie. Bol veľmi šťastný. Čo sa týka mňa, cítil som len úľavu, že na druhý deň sa začína škola.
Nové prostredie a nové výzvy
Začala sa škola a bol to prvý deň môjho syna v druhej triede školy Minghui. Keďže bol jediným druhákom, chodil na hodiny s prvákmi. Netrvalo dlho a prišla skúška. Môj syn bol v škole každý deň veľmi šťastný, ale vždy sa našli rodičia, ktorí sa sťažovali, že šikanuje ich dieťa. Jeho spolužiaci sa mi často sťažovali, že s nimi hovorí hrubo, a podobne sa vyjadrovala aj jeho učiteľka. Istý čas, vždy keď som šiel po syna zo školy a videl som, že niekto ide priamo ku mne, bol som nervózny a myslel som si, že sa ide sťažovať.
Od svojich dvoch rokov, až do ukončenie prvej triedy syn navštevoval bežnú súkromnú školu. Učitelia a spolužiaci ho tam mali všetci radi a spolužiaci sa s ním radi hrali. Ako to, že sa za jedno leto tak zmenil? Najmä ak počas toho leta strávil väčšinu času memorovaním Fa.
O niekoľko dní neskôr si ma učiteľka zavolala do kabinetu a povedala mi, že na základe jej pozorovaní môj syn klamal. Učiteľkine slová ma veľmi zasiahli. Kde sa môj syn naučil klamať? Keď som vychádzal z učiteľkinho kabinetu, mal som ťažké srdce.
V ten deň, keď som vyzdvihol syna zo školy, mi jeho najlepší kamarát povedal, že ho môj syn udrel. Spýtal som sa syna: „Prečo si udrel svojho kamaráta?“ Odpovedal: „Neudrel som ho.“ To „neudrel“ ma úplne rozhnevalo. Spomenul som si, čo povedala učiteľka o tom, že môj syn klame. Nebolo toto klamstvo priamo do očí? Nahnevane som povedal: „Spýtam sa ťa ešte raz. Prečo si udrel svojho spolužiaka?“ Syn znova odpovedal: „Neudrel som ho.“
Bol som nahnevaný. Odišli sme z triedy a na kraji parkoviska som sa ho spýtal: „Ak si ho neudrel, ako ťa mohol krivo obviniť? Udrel si ho, alebo nie?“ Môj syn bol vystrašený a rozplakal sa. Stále však trval na tom, že nikoho neudrel.
V tú noc som ho ignoroval a zostal som vo svojej izbe. Cítil som sa skľúčene a premýšľal som, prečo sa po toľkých rokoch úsilia môj syn vyvíja takto. Aby som upokojil svoje uháňajúce myšlienky, sadol som si do meditačnej pozície, s prekríženými nohami a s rukami v jiejin. Hudba Dafa postupne spomaľovala moje cválajúce myšlienky. Dlho chýbajúci pokoj pomaly odplavoval únavu, zármutok, bezmocnosť a iné ľudské emócie.
Keď som sa upokojil, náhodne som otvoril Majstrovo učenie a uvidel som túto vetu:
„S takým obrovským Fa tu, Fa bude s vami, keď sú vaše myšlienky spravodlivé a toto je najväčšia záruka. Ale na druhej strane, keď sú vaše spravodlivé myšlienky nedostatočné a nie sú v súlade s Fa, odreže vás to od mocnej sily Fa a bude to vyzerať, akoby ste zostali sami a bez pomoci.“ („Vyučovanie Fa v Manhattane“, Vyučovanie Fa na konferenciách - X. časť)
„...sami a bez pomoci“ – presne tak som sa vtedy cítil. Po dlhý čas som sa zdal byť každý deň zaneprázdnený, ale moje štúdium Fa bolo povrchné a robenie vecí som považoval za kultiváciu.
Pri riešení problémov so synom som od neho len vyžadoval veci bez toho, aby som k nemu pristupoval so stavom kultivujúceho. Mohol môj syn cítiť, že kultivácia je pre mňa radostná záležitosť? Viedol som ho v kultivácii, alebo som ho od nej skôr odháňal?
Majster nám dal v knihe Zhuan Falun jasné usmernenie ohľadne výchovy detí:
„Mali by ste vychovávať deti rozumne, pretože iba tak ich môžete vychovávať naozaj dobre.“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun)
Rozhodol som sa zmeniť najprv seba, aby som pomohol svojmu synovi zbaviť sa nedostatkov, na ktoré upozorňovali jeho učiteľka a spolužiaci.
Zmeniť sám seba a rásť po boku syna
Na ďalší deň som po škole vzal syna do reštaurácie. Úprimne som mu povedal, že keď som deň predtým stratil nervy, nebolo to správanie hodné praktizujúceho, a ospravedlnil som sa mu. Povedal som mu, že kultivujúci musia byť čestní, a že Majster nemá rád deti, ktoré klamú, dokonca aj o tých najmenších veciach. Hovoril som veľmi jemne a on pozorne počúval.
Po večeri sme odišli s dobrou náladou. V chodbe reštaurácie stál ozdobený bonsaj a môj syn omylom prevrátil jednu sklenenú ozdobu a rozbil ju. Stál ako prikovaný a nevedel, čo má robiť. Nenahneval som sa, ani som mu nevynadal. Nechal som ho rozhodnúť sa, či sa chce personálu priznať, že to rozbil on, a povedal som mu: „Si malý praktizujúci. Verím, že sa rozhodneš správne.“ Môj syn sa na chvíľu zamyslel, potom ma vtiahol späť do reštaurácie a povedal personálu: „Rozbil som sklenenú ozdobu vonku.“ Zamestnanec láskavo odpovedal: „To je v poriadku. Viem, že si to neurobil naschvál.“ Nechal som im svoje telefónne číslo pre prípad, že by ma potrebovali kontaktovať.
Pri odchode z reštaurácie som si drepol na úroveň svojho syna a povedal som mu: „Si odvážny a čestný malý učeník.“ Šťastne sa usmial. V tej chvíli som si zrazu uvedomil, že to bolo Majstrovo múdre usporiadanie, ktoré mi dalo príležitosť naučiť syna, ako byť čestným človekom.
Tiež som pochopil, že jeho klamanie pramenilo z môjho príliš prísneho prístupu. Keby som s ním zaobchádzal s vľúdnosťou, nehovoril by hrubo s ostatnými deťmi v škole.
Učiteľ povedal:
„Zároveň, ak rodičia majú v určitých ohľadoch problémy, v dieťati sa to bude odrážať, aby sa to úmyselne ukázalo rodičom, učeníkom Dafa.“ (Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii v New Yorku 2004)
Ukázalo sa, že to nebolo tak, že by sa môj syn zmenil; bol mojím zrkadlom, ktoré mi odrážalo moje vlastné problémy. Problém bol výlučne vo mne.
O dva týždne neskôr, keď som opäť videl synovu učiteľku, s radosťou mi povedala: „Zixiang už neklame a v škole sa s kamarátmi rozpráva láskavo a trpezlivo. Ďakujem vám za spoluprácu.“ Bol som vďačný za Majstrovo vedenie a za láskavú starostlivosť učiteľky o môjho syna.
Neskôr som sa stretol s ďalšími rodičmi a tí mi ohľaduplne povedali: „Chlapci sú takí – robila neplechu. Váš syn je väčší ako ostatní, takže aj pri ľahkom postrčení ostatné deti spadnú. Nerobí to naschvál. Neberte si to k srdcu.“ Keď si spomeniem, ako horko sa môj syn v ten deň rozplakal, naplní ma to hlbokou ľútosťou. Nikdy mi však nezazlieval, že som ho nepochopil, a vždy ma víta so žiarivým úsmevom a jasnými, nevinnými očami.
Vďaka tejto skúsenosti som hlbšie pochopil príslovie: „podoba vecí sa rodí z mysle“. Naše okolie si v skutočnosti vytvárame sami – formuje ho náš vlastný xinxing.
Keď sa môj syn jedného dňa učil Fa naspamäť, učil som sa ho aj ja. Spýtal sa ma: „Ocko, ako to, že sa aj ty učíš Fa naspamäť?“ Odpovedal som: „Otec sa chce ‚porovnávať pri študovaní, porovnávať pri kultivácii‘.“ Bol veľmi šťastný.
Potom sme si navzájom kontrolovali, či v našej recitácii nie sú chyby. Keď došiel na miesta, ktoré mu robili ťažkosti pri memorovaní, často sa ukázalo, že sú to tie isté miesta, kde som robil chyby ja. Ukázalo sa, že náročné miesta, na ktoré môj syn narazil pri zapamätávaní Fa, neboli nevyhnutne spôsobené jeho nedostatočným sústredením.
Keď som sa učil Fa naspamäť slovo za slovom, cítil som, ako Majster čistí vrstvy kalných látok v mojej mysli a ako ma Dafa očisťuje. Myseľ sa prečistila a myslenie sa mi upokojilo. Netrpezlivosť, úzkosť a tlak, ktoré ma takmer rok dusili, zmizli. Postupne sme sa so synom vrátili k ľahkej a radostnej atmosfére, ktorú sme kedysi zažívali pri spoločnom štúdiu Fa.
Vďaka tomuto obdobiu memorovania Fa som objavil mnohé svoje pripútanosti. Už som nebol panovačným otcom. Už som synovi nasilu nehovoril, čo má alebo nemá robiť. Dovolil som mu robiť veci vlastným tempom a dovolil som mu robiť chyby. Zistil som, že je uvoľnenejší a vyrovnanejší ako predtým – a zároveň sa stal ešte usilovnejším a viac si vážil svoj čas. Keď som sa zbavil svojich pripútaností, môj syn sa tiež zmenil. Všetko to pramenilo z usilovného štúdia Fa môjho syna.
Opustenie ďalších pripútaností
Práve keď sme sa so synom vrátili k normálnej rutine štúdia Fa, učenia a života, nastali zmeny v mojej práci. Oslovili ma kameraman a režisér jedného filmu a chceli, aby som sa zúčastnil na natáčaní. Môj šéf mi povedal, že ma chcú naučiť zručnostiam pri natáčaní, čo bola vzácna príležitosť, ktorú bolo dobré využiť. Súhlasil som, ale v hĺbke duše som mal obavy o svojho syna. Bude sa aj naďalej učiť Fa, kým budem preč? Nepoľaví? Počas práce na natáčaní, vo chvíľach voľna, sa mi tieto obavy občas vynorili.
Jedného rána som sa od rodiny dozvedel o sne, ktorý mal môj syn predchádzajúcu noc. Keď zaspal, v rohu jeho izby sa zrazu objavila diera, ktorá vyžarovala biele svetlo. V jednom okamihu môjho syna toto biele svetlo vtiahlo a dostal sa do sveta zlatej nádhery. Uvidel nebeské víly, ktoré rozhadzovali kvety, a vrstvy a vrstvy Vadžrov a Budhov. Uvidel aj Majstra, ktorý mal na sebe žltú kašaju. Majster sa naňho láskavo usmial a povedal: „Dobre študuj Fa, dobre cvič, krásne tancuj, rýchlo vyrastaj a pridaj sa k Shen Yunu.“ Vedel som, že to je Majster, ktorý povzbudzuje môjho syna a osvecuje ma, že môj syn je pod Majstrovou ochranou, a že by som mal zanechať svoje starosti.
Počas šiestich mesiacov natáčania som toho veľa získal. V záverečný deň sme skončili prácu o siedmej ráno. Keď som vychádzal zo štúdia, necítil som žiadnu únavu. Keď som sa vracal domov, s vanúcim vetrom a slnečnými lúčmi v tvári, som si pomyslel: „Kultivácia je naozaj úžasná. Mať Majstra je naozaj úžasné!“
Záver
Jedného večera, keď sme dokončili memorovanie Fa a zavreli knihu, mi môj syn zrazu povedal: „Oci, nevybral som si nesprávne.“ Vedel som, že jeho slová boli povzbudením od Majstra.
Nevinnosť a láskavosť môjho syna mi ukázali stav, v akom má život byť. Zároveň je mojím zrkadlom, v ktorom sa odrážajú moje pripútanosti, a ktoré mi pomáha neustále sa naprávať podľa Fa a robiť veci lepšie. Zároveň tiež mohol vidieť nedokonalého otca, ktorý sa snaží zmeniť sa prostredníctvom kultivácie.
Cítim, že v kultivácii rastiem spolu so svojím synom. Keď hovoríme o vzdelávaní, vedenie môjho syna, aby kráčal po ceste kultivácie, je podľa mňa to najlepšie vzdelanie, aké mu môžem dať.
Ďakujem vám, Majster! Ďakujem, spolupraktizujúci!
Ak niečo v mojom zdieľaní nie je v súlade s Fa, láskavo ma opravte.
(Vybraný článok prezentovaný na Konferencii Fa v Kanade v roku 2025)
