(Minghui.org) V roku 2011 moja mama spadla, keď bola sama doma, a poranila si zadnú časť hlavy. Lekári povedali, že utrpela život ohrozujúce krvácanie. Po núdzovej operácii upadla do vegetatívneho stavu. O desať dní neskôr mi lekár poradil, aby som ju vzala domov, s tým, že to ušetrí náklady na hospitalizáciu. Neskôr som si uvedomila, že vtedy neočakával, že bude ešte dlho žiť, a obával sa, že jej prípad poškodí jeho povesť.
Moja mama začala praktizovať Falun Dafa okolo roku 1995, keď som bola ešte malá, a ja som ju nasledovala v kultivácii. Vždy sa snažila robiť tri veci čo najlepšie, ale nedokázala sa zbaviť mnohých ľudských názorov a pripútaností – najmä hlbokej emocionálnej závislosti na mne, po smrti môjho otca.
Keď som ju priviezla z nemocnice domov, každý deň som jej púšťala prednášky Majstra a povzbudzovala som členov rodiny, aby vyslovovali jej meno. Asi o mesiac neskôr náhle otvorila oči. Hoci nemohla hovoriť kvôli sondám na kŕmenie, podala som jej pero a papier. Trasúcou rukou napísala: „Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť.“ Všetci prítomní boli dojatí k slzám a úprimne ďakovali Majstrovi za jej záchranu.
Jej stav sa začal zlepšovať a čoskoro už nepotrebovala sondy a katétre, avšak jej vedomie zostalo nestabilné – zriedka ma spoznávala a často hľadela do stropu s prázdnym pohľadom. Jej ľavá strana tela bola ochrnutá a zostala pripútaná na lôžko. Od jej úrazu uplynulo už pätnásť rokov. Každý deň jej púšťam videá s prednáškami Majstra. Musela ich vidieť už asi tisíckrát.
V priebehu rokov som sa z mladej ženy stala ženou stredného veku. Rozhodla som sa odísť z práce, aby som sa mohla starať o svoju mamu na plný úväzok. Najala som aj opatrovateľov, ktorí mi pomáhali. Posledných desať rokov sme spolu so mojím manželom (ktorý tiež praktizuje Falun Dafa) prevzali na seba väčšinu povinností spojených s opatrovaním. Naučila som sa ju kŕmiť, kúpať a otáčať ju. Tiež sa jej prihováram. Niektoré noci som musela vstávať až sedemnásťkrát, pričom som strávila štyri až päť hodín tým, že som jej pomáhala s hygienou a nosila ju hore a dole po schodoch. Často sa hovorí, že žiadne dieťa nedokáže zostať oddané počas dlhej choroby, ale Falun Dafa nás učí ctiť si svojich rodičov a ja som ostala verná tejto ceste.
Niektorí sa možno pýtajú, ako mohla praktizujúca Falun Dafa skončiť takto. Zvážte však toto – prežila 15 rokov potom, čo zlyhali všetky lekárske liečby. Zriedka užívala lieky, prežila dve veľké epidémie a nemala ani jednu preležaninu. Jej život je svedectvom zázračnej povahy Dafa. Každý deň, ktorý prežíva, je mocným príkladom veľkoleposti Dafa.
Od konca minulého roka sa stav mojej matky zhoršil. V dôsledku dlhodobej nehybnosti mala pravdepodobne vyvrtnuté alebo zlomené stehno, a ortopedická nemocnica povedala, že nemôžu nič urobiť. Zakaždým, keď som jej menila plienku, plakala od bolesti.
Jedného dňa, keď som vošla do jej izby, aby som ju nakŕmila, videla som ju ležať bledú a so zavretými očami. Jej pokožka bola studená, hoci jej hruď bola ešte teplá. Na môj hlas vôbec nereagovala. Pomyslela som si: Možno nakoniec odchádza. Vo veku 70 rokov a po 15 rokoch utrpenia je to možno jej oslobodenie.
Keď som ju umývala, potichu som si pripomínala: Nechaj to tak. Už sa nedá zachrániť. Nechaj to tak...
V tom som v mysli počula hlas – majestátny a pevný, naplnený spravodlivou silou. Bol to Majster a povedal pevným hlasom:
„Ja som sa jej nevzdal – ako sa jej môžeš vzdať ty?“
V tom okamihu matka otvorila oči. Jej líca sčervenali a plakala od neznesiteľnej bolesti v nohách.
Cítila som sa ohromená. Pokľakla som, hlboko zahanbená, a ďakovala som Majstrovi za jeho bezhraničný súcit. Ako som mohla uvažovať o tom, že sa vzdám svojej vlastnej matky – spolupraktizujúcej – aby som sa vyhla utrpeniu a hľadala pohodlie?
Keď som na druhý deň meditovala, mala som víziu, ako kľačím a klaniam sa pred veľkou sochou Majstra. Cítila som sa, ako keby som sa bránila alebo prosila o odpustenie. Zvolala som: „Je mi to ľúto. Je to pre mňa veľmi ťažké. Naozaj mi je to ľúto.“ Majster mi s nekonečným súcitom odpovedal: „Viem. Všetko viem.“ Po tvári mi stekali slzy.
Jedného dňa som svojím nebeským okom videla, že praktizujúci Falun Dafa v ľudskom svete boli ponorení v temnej kaluži odpadových vôd. Telá mali špinavé a ich kosti boli čierne ako uhoľ. Keď som sa pozrela na seba, uvedomila som si, že som rovnako tmavá a mastná ako tuš. Ale potom som uvidela, ako Majster vložil ruku do temnej hmoty, vytiahol nás von a očistil nás tak, že sme žiarili jasným svetlom.
Moja matka sa mnohokrát vrátila z pokraja smrti. Aj ja som prežila dva infarkty. Bol to Majster, kto znášal naše utrpenie a opakovane nás zachraňoval. Nikdy sa nás nevzdal.
Prišli sme na tento svet z vysokých úrovní s prísľubom, že si budeme navzájom pripomínať, aby sme nezablúdili v tejto ľudskej ríši. Máme nesmierne šťastie, že sme získali Fa a nasledujeme cestu späť do nebies, ktorú pre nás usporiadal Majster. Ak v tomto živote dosiahneme dokonalosť, všetko bude zachránené a budeme môcť naveky súčasne existovať s Dafa.
Chcela som zdieľať túto skúsenosť, aby som odhalila a odstránila svoje sebectvo a ľudské pripútanosti. Verím, že Majster používa môj príbeh, aby odovzdal posolstvo všetkým praktizujúcim. Tiež cítim, že je to Majstrov spôsob, ako prostredníctvom mojich slov povedať ostatným praktizujúcim: Nevzdávajte sa! Majster sa nás nevzdal a ani my by sme sa nemali vzdať samých seba!
