(Minghui.org) V roku 2006 som začala praktizovať Falun Dafa kvôli zdravotným problémom. Úprimne povedané, nepovažujem sa za usilovnú praktizujúcu, no Majster ma nikdy neopustil a po celý čas na mňa dohliadal.
Moja mama je učeníčka Dafa. Pred rokom 2006 som čítala knihy Dafa, ale v tom čase som nechcela praktizovať, pretože som túžila po svetských veciach a nechcela som žiť podľa princípov Dafa.
Jedného dňa v roku 2006 sa mi zrazu na nohách objavili veľké, červené, tvrdé a svrbivé hrče. Lekári mi diagnostikovali reumatizmus a predpísali mi lieky (Ibuprofen) a každodenné injekcie penicilínu. Denné injekcie boli nepríjemné, takže mi sestra priniesla penicilín s dlhodobým účinkom, ktorý som si pichala raz za mesiac. Suseda mi poradila, aby som jedla sušenú kožu dážďoviek s ryžovým vínom, a kolega mi priniesol tradičné čínske bylinné masti na vonkajšie použitie. Napriek všetkým liečbam sa môj stav každý deň zhoršoval. Bolelo ma celé telo a najhoršie bolo, keď som sa v noci otáčala v posteli. Nakoniec bolo ťažké chodiť do práce, takže som si musela vziať dovolenku a zotavovať sa doma.
Po odchode z práce som zavolala kamarátke, aby ma odviezla do provinčnej nemocnice, ale dva dni sa mi neozvala. „Prečo ísť do nemocnice, keď máš jednoduché riešenie priamo tu?“ usmiala sa moja mama a podala mi knihu Čuan Falun (II) .Vzala som knihu a začala som ju čítať zo zdvorilosti voči mame, a tiež, pretože som sa doma nudila. Osobitne ma zasiahla jedna veta a povedala som mame: „To, čo sa píše v knihe, je veľká pravda!“
V tú noc ma to ešte stále bolelo, keď som sa otáčala v posteli, ale bolesť už bola miernejšia. Premýšľala som: „Je to preto, že som čítala tú knihu?“ Ale nikomu som o tom nepovedala.
Na druhý deň som pokračovala v čítaní knihy ešte skôr, ako ma k tomu vyzvala moja mama. Na tretí deň mi zavolala kamarátka, aby mi pripomenula, že mám ísť do nemocnice. Povedala som jej, že nemusím.
Od tej chvíle som len čítala knihu a každý deň som užívala jednu tabletku Ibuprofénu. Môj stav sa každý deň zlepšoval a bolesť postupne ustupovala. Keď mi sestra pripomenula, aby som si dala injekciu s dlhodobo pôsobiacim penicilínom, povedala som jej: „Injekcia veľmi bolí. Nebudem ju brať.“ Moja mama sa ma spýtala, či je to kvôli bolesti alebo kvôli tomu, že som sa naučila Dafa. Odpovedala som: „Teraz sa cítim dobre. Už nepotrebujem injekcie.“ Tak som jednoducho prestala brať lieky, začala som sa učiť päť cvičení a každý deň som cvičila so svojou mamou. Môj stav sa naďalej veľmi zlepšoval, deň za dňom. Po dvoch týždňoch nemocenskej dovolenky som sa rozhodla vrátiť do práce.
Hoci ma pri chôdzi stále boleli kĺby, podarilo sa mi ovládať sa a chodiť normálne, takže nikto nezistil, že mi niečo je. O nejaký čas, keď som vyšla po schodoch v továrni, zistila som, že ma kĺby už vôbec nebolia. Úplne som sa uzdravila, a ani som si neuvedomila, kedy bolesť definitívne zmizla.
Kamarát mi raz povedal, že reumatizmus je celoživotné ochorenie, že v zamračených alebo daždivých dňoch budem pociťovať bolesti a že nebudem môcť zostať nikde, kde je klimatizácia. Varoval ma, aby som bola opatrná, pretože ochorenie sa môže kedykoľvek vrátiť. Ale v práci sme mali klimatizáciu všade. Keď som bola unavená z nočných zmien, spala som aj na podlahe. Ale reumatizmus sa už nikdy nevrátil. Cítila som, že moje telo je ľahké a bola som úplne zdravá. Môj život sa tiež neustále zlepšoval. Neskôr som stretla toho pravého a založili sme si šťastnú rodinu.
V práci mi Dafa otvoril múdrosť. Vedela som málo o strojoch v mojej továrni. Vďaka praktizovaniu Dafa som usilovne zdokonaľovala svoje odborné zručnosti. Keďže ma preložili do rôznych oddelení v továrni, často som mala príležitosť zlepšovať svoje odborné zručnosti a získať viac vedomostí.
Jednej noci došlo k poruche zariadenia a ostatní pracovníci si mysleli, že jeho oprava bude trvať dlho, ale ja som s jasnou mysľou prepracovala celý hardvérový systém. Zariadenie začalo opäť fungovať. Podobné situácie sa opakovali niekoľkokrát, takže moji nadriadení a kolegovia si mysleli, že sa v tom dobre vyznám. Bola som povýšená z pracovníčky na vedúcu tímu a potom na riaditeľku továrne. Moja práca napredovala dobre.
Napriek tomu v júli 2023 došlo v tomto hladko fungujúcom pracovnom prostredí k významným zmenám. Ekonomická situácia sa zhoršila, a preto prešla moja spoločnosť reštrukturalizáciou. V továrni bol nadbytok zamestnancov a objavili sa rôzne problémy. Zariadenia začali často zlyhávať z neznámych dôvodov, napríklad sa nečakane pretrhli hrubé káble, nové zariadenia sa pokazili a došlo k bizarným nehodám, ako napríklad vzájomné rušenie dvoch nesúvisiacich zariadení. Iné zariadenia sa často pokazili skôr, ako som stihla opraviť predchádzajúce. Každodenné riešenie týchto nehôd mi spôsobovalo extrémny stres.
Moja matka mi raz povedala: „Všetko, čo existuje, má dušu.“ To mi pripomenulo, aby som zariadeniam, oceľovým konštrukciám a továrni povedala: „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré.“ Potom sa počet nehôd začal znižovať.
Jedného dňa sa ma mama spýtala, či sa počet nehôd znížil. Spýtala som sa jej, ako to vie. Povedala, že pred pár dňami, keď vysielala spravodlivé myšlienky, sa jej zdalo, že vidí malý tmavý tieň, ktorý pripomínal mňa. Dnes, keď vysielala spravodlivé myšlienky, mala víziu normálneho človeka, o ktorom si myslela, že som to ja. Z pohľadu nepraktizujúcich sa zdalo, že nehody ubudli, pretože sme riešili problémy a vylepšovali vybavenie, ale ja som vedela, že skutočným dôvodom bolo to, že som im každý deň recitovala „Falun Dafa je dobrý“.
Zatiaľ čo som riešila problémy so zariadením, vyskytli sa aj rôzne problémy s ľuďmi. Vedenie mojej spoločnosti sa stalo prísnejším, takže všetci cítili čoraz väčší stres. V továrni sa tlačilo veľa ľudí, čo viedlo k nárastu konfliktov. Musela som sa starať o všetky emócie, ktoré tieto konflikty vyvolávali. Bola som frustrovaná z každodenného riešenia týchto chaotických problémov.
To, čo ma úplne zlomilo, bolo, keď sa jeden z mojich najschopnejších zástupcov rozhodol, že chce podať výpoveď. Bol kompetentný a pracovitý a zohrával kľúčovú úlohu ako môj pomocník, ale napriek všetkej mojej snahe som nedokázala zmeniť jeho rozhodnutie.
Bola som vyčerpaná, psychicky aj fyzicky. Okrem toho, že som bola denne vystavená negatívnym emóciám, cítila som sa zahltená neustálymi sťažnosťami, ktoré šírili klebetníci, čo ešte viac zhoršovalo situáciu. Môj zodpovedný a spoľahlivý zástupca sa začal správať malicherne a prejavoval mimoriadne negatívne emócie.
Cítila som úzkosť už pri pomyslení, že ráno pôjdem do práce. Úzkosť bola taká silná, že som ju vnímala ako niečo hmotné v iných dimenziách. Ovládala ma a cítila som úzkosť aj z tých najmenších vecí.
Majster povedal:
„...keď sa objavia problémy, pozeráte sa dovnútra.“ („Vyučovanie Zákona na stretnutí so študentami z Ázie a Tichomoria“, Vyučovanie Fa na konferenciách - VI. časť)
Keď som sa naďalej pozerala dovnútra, našla som mnoho svojich problémov. Potom, čo som v roku 2006 získala Fa, sa moje okolnosti výrazne zlepšili a vedela som, že to bolo vďaka praktizovaniu Falun Dafa. Verila som teda, že praktizovanie Dafa by malo zabezpečiť, že všetko pôjde hladko, a stala som sa posadnutá svojím šťastným životom. Zvykla som si na pohodlný život, takže keď sa šťastné dni zmenili, pocítila som nečakaný odpor.
Po prečítaní článku od spolupraktizujúceho o „Ceste na západ“ som si uvedomila, že Budha starostlivo usporiadal 81 skúšok, aby pomohol mníchovi Tangovi a jeho učeníkom kultivovať sa. Koľko úsilia pre nich Budha vynaložil! Uvedomila som si, že tie frustrujúce problémy, ktoré sa mi stali, boli usporiadané tak, aby mi pomohli pozdvihnúť sa. Ak človek neprejde žiadnou z „81 skúšok“, nemôže dosiahnuť dovŕšenie ako Budha. Ukázalo sa, že tí ľudia boli usporiadaní tak, aby pre mňa odohrali divadlo. Ale ja som sa tak hlboko stratila vo svojej úlohe, že som sa cítila vyčerpaná z ilúzií.
Zmenila som svoj postoj a začala som vnímať chodenie do práce ako duchovné putovanie, počas ktorého musím znášať ťažkosti a odpykať si karmu. Keď som sa stretla s konfliktmi a problémami, snažila som sa zostať pokojnou a vyhýbala som sa úzkosti. Odhalila som tiež veľa hlboko zakorenených pripútaností. Pokiaľ ide o pripútanosť k pohodliu, chcela som harmóniu a stabilitu na svojom pracovisku, pretože som nechcela zostať dlho v práci, aby som riešila konflikty a problémy. Pokiaľ ide o pripútanosť k sláve a peniazom, obávala som sa, že nehody v továrni by sa mohli stať dôkazom, že som v očiach svojich nadriadených neschopná. Nechcela som sa vzdať svojho zástupcu, pretože som sa bála, že budem musieť prevziať jeho ťažkú prácu, kvôli pripútanosti k závislosti. Sťažovala som sa a zvaľovala som zodpovednosť na ostatných kvôli pripútanosti k sťažnostiam. Pokiaľ ide o pripútanosť k vlastným záujmom, nedokázala som sa vžiť do situácie druhých a zvážiť, prečo konali tak, ako konali, ale myslela som si, že to, čo urobili, bolo nesprávne. Zistila som, že kvôli všetkým týmto pripútanostiam som nemohla dobre jesť ani spať.
Potom som začala meniť svoje správanie. Hoci moja práca v továrni bola stále zložitá a bola som preťažená, snažila som sa na všetko dohliadať sama, namiesto toho, aby som len prideľovala úlohy, a už som nebola taká prísna, keď ostatní nestihli úlohy dokončiť včas. Ak sa problém nedal hladko vyriešiť, s každým som spolupracovala. Takto sme často spoločne našli dobré riešenia. Hoci to bolo náročné a únavné, keď som si uvedomila, že znášaním ťažkostí odstraňujem karmu, dokázala som to brať pozitívne.
V skutočnosti máme Majstra a Fa, takže čo sa nedá vyriešiť? Úprimne som sa porozprávala so svojím zástupcom a povedala som mu, že ak si nájde vhodnejšiu prácu, nech odíde. Vedela som, že sa budem cítiť rovnako, či už zostane, alebo odíde. Takto sa veci vrátili do normálu. Po zmene môjho postoja a zbavení sa názorov som zbadala svetlo na konci tunela.
Keď spomínam na svoju hrboľatú cestu kultivácie, uvedomujem si, že všetko na tomto svete je iluzórne. Iba usilovnou kultiváciou nesklamem Majstrove súcitné vedenie.
Ak je v mojom článku niečo nevhodné, prosím, láskavo ma na to upozornite.
