(Minghui.org) Pri rozdávaní informačných materiálov o Dafa a o prenasledovaní som sa nedávno dostala do konfliktu s inou praktizujúcou. Keď som sa pozrela do svojho vnútra a zlepšila si xinxing, zažila som pozitívne zmeny po fyzickej aj mentálnej stránke. Chcela by som sa o túto skúsenosť podeliť s praktizujúcimi, aby sme sa mohli usilovne kultivovať a spoločne sa zlepšovať v našej kultivácii.
Jednej noci som išla rozdávať materiály do dediny s praktizujúcimi Amei a Bingom. Amei a ja sme rozdávali materiály spolu po jednej trase, zatiaľ čo Bing rozdával sám po inej trase. Po skončení sme pokračovali v rozdávaní v inej dedine. Pocítila som bolesť v bedrách a nohy ma boleli tak veľmi, že som mala ťažkosti s chôdzou. Zostávalo ešte viac ako 10 domov a Amei mi povedala: „Bing sa možno už vrátil, lebo keď sme sa stretli, mal už len šesť brožúr.“
Pomyslela som si, že keďže Amei je staršia ako ja, je štíhla a malá a doma má ešte veľa práce na poli, mala by som zvyšné materiály rozdať sama. Tak som jej povedala: „Daj mi zvyšné materiály a počkaj tu pre prípad, že by sa Bing vrátil. Týmto spôsobom nebudeme plytvať zdrojmi.“ Amei povedala: „Bude to rýchlejšie, ak to urobíme spolu. Alebo mi nechaj zvyšné výtlačky, lebo chodím rýchlejšie ako ty.“ Odpovedala som: „Radšej mi ich daj. Môžeš tu na mňa počkať a zároveň si oddýchnuť.“
Keď som to dokončila a vrátila sa, Amei netrpezlivo povedala: „Zostalo len pár domov. Prečo ti to trvalo tak dlho? Vieš, ako sa cítim? Keby som odišla, bála by som sa, že ma nenájdeš, keď sa vrátiš, tak som zostala a musela som čakať tak dlho. Počula som štekať psov a myslela som si, že sa niečo stalo. Neustále som na teba myslela. Veľmi ma to nahnevalo.“ Vysvetlila som jej: „Tie zvyšné domy boli od seba dosť vzdialené. Chodenie do každého domu si vyžadovalo dlhú zachádzku. Preto som sa vrátila tak neskoro.“ Myslela som si, že po mojom vysvetlení sa upokojí, no ešte viac sa rozzúrila a povedala: „Navrhla som, aby sme to robili spolu, ale ty si to odmietla. Nenechala si ma ani ísť samu. Chodím rýchlejšie ako ty, ale ty si trvala na tom, že pôjdeš sama.“
Amei bola čoraz viac rozrušená. Vyzerala, ako keby mala vybuchnúť. Keď som ju počúvala, začala som sa hnevať aj ja. Pomyslela som si: „Ako to myslíš? Nerobila som to pre tvoje dobro? Nevážiš si moje dobré úmysly?“ Amei pokračovala: „Vieš, ako som sa cítila? Radšej by som to urobila sama, ako čakať na teba. Vieš, aké to bolo čakať tak dlho a nevidieť ťa vrátiť sa?“
Jej neúnavné sťažnosti mi zraňovali srdce. Cítila som sa ukrivdene. Zároveň ma ešte viac boleli bedrá, takže každý krok bol veľmi ťažký. Táto dvojitá bolesť mi vháňala slzy do očí. „Tvoj charakter je taký, že nepočúvaš slová iných ľudí a tvrdohlavo trváš na svojom vlastnom názore až do konca.“ Jej slová boli ako guľky vystrelené z pištole. Každá veta zasiahla moje krehké srdce, ktoré sa cítilo veľmi ukrivdene. Srdce ma bolelo, ako keby ho bodala ihla, a ja som to už nevydržala.
Zrazu sa mi v mysli zjavil Majstrov Fa:
„Znášanlivosť je kľúčom k zlepšovaniu charakteru. Vydržať s hnevom, pocitom krivdy alebo slzami je znášanlivosťou svetského človeka, ktorý je pripútaný k svojim starostiam. Vydržať úplne bez hnevu alebo pocitu krivdy je znášanlivosťou praktizujúceho.“ („Čo je Znášanlivosť (Ren)?“, Základy pre ďalší pokrok)
Majstrov Fa bol ako kladivo, ktoré mi udrelo do hlavy. V tej chvíli som sa spýtala samej seba: „Čo to robím? Som praktizujúca Dafa? Ako som sa kultivovala za posledných 20 rokov? Je toto znášanlivosť kultivujúceho? Nedokážem zniesť ani takú malú vec?“ Opakovane som sa pýtala samej seba a porovnávala som sa s Fa. Zaplavila ma hlboká ľútosť a moje rozbúrené srdce sa postupne upokojilo.
Keď som kráčala, premýšľala som o tom, prečo som nenávidela sťažovanie mojej spolupraktizujúcej a prečo som nemyslela na Amei: „Je veľmi neskoro, uprostred noci. 60-ročná žena musela znášať severné chladné vetry skorej jari a obávať sa o svoju spolupraktizujúcu po dni tvrdej, vyčerpávajúcej práce. Musela sa veľmi báť. Amei má veľmi dobré srdce – ako to môže byť jej vina? Prečo neviem oceniť nezištnú obeť spolupraktizujúcej?“
Náhle som pochopila a pozrela som sa do seba. Zistila som, že som bola pripútaná k tomu, aby mi nikto nehovoril, čo mám robiť, k svojej reputácii a bola som netrpezlivá. Musím to brať ako príležitosť, ktorú mi Amei dala, aby mi pomohla zlepšiť si xinxing. Musím sa zbaviť všetkých svojich pripútaností a skutočne sa kultivovať. Musím dobre spolupracovať s ostatnými praktikujúcimi a zachrániť viac vnímajúcich bytostí.
V tom momente som pocítila, akoby mi z oboch strán bedier vytiahli veľa vláknitých vecí. Moje bedrá sa náhle uvoľnili a nohy ma už tak neboleli. Poďakovala som Majstrovi za jeho súcitnú spásu a zároveň aj Amei za to, že mi poskytla túto príležitosť zlepšiť si xinxing.
Kráčala som pomalým krokom, usmiala som sa a povedala som Amei: „Tvoja kritika mi naozaj pomohla zlepšiť si xinxing. Naozaj mi to prospelo.“ Ona odpovedala: „Dala som ti cnosť.“ Povedala som: „Boky ma už nebolia a pri chôdzi mám pocit, akoby ma niesol vánok. Veľmi príjemné.“ Keď sme prechádzali okolo Bingovho domu, videli zasvietené svetlá a obe sme sa šťastne zasmiali. Pozerať sa dovnútra je naozaj dobré.
Vyššie uvedené je moje pochopenie na základe mojej obmedzenej kultivačnej úrovne.
