(Minghui.org) Po rokoch kultivácie som si myslela, že som sa už zbavila svojej pripútanosti k emóciám. Rodinný sentiment je najťažšie odstrániteľný, no myslela som si, že som sa od neho už celkom odpútala.
Keď mi zomrel otec, vedela som, že smrť je nevyhnutnou súčasťou životného cyklu, takže som nebola príliš smutná. Bolo mi však ľúto, že som sa nekultivovala dostatočne a nedokázala som ho priviesť k praktizovaniu Falun Dafa. Inak som nad tým nerozmýšľala a mala som dojem, že v odpúšťaní citových pripútaností sa činím celkom dobre.
Šesť mesiacov po otcovom odchode však zomrel môj manžel, praktizujúci, na následky chorobovej karmy. Smútok ma premohol natoľko, že som bola paralyzovaná. Plakala som každý deň, nedokázala som sa sústrediť na štúdium Fa, a takmer som nespala. Veľa času som trávila na mobile, aby som zmiernila tú bolesť a osamelosť.
Nechcela som ani vyjsť von, pretože jeho tieň ma prenasledoval – pri potoku a v lese, kde sme spolu študovali Fa, pod mesačným svitom pri rozdávaní materiálov Dafa, aj na uliciach, kde ma viezol na motorke alebo v aute, keď sme ľuďom objasňovali pravdu o prenasledovaní.
Všetko mi to pripadalo ako včera. Teraz chodím sama po tých istých uliciach, kde každé auto patrí niekomu inému a žiaden z vodičov nie je môj manžel. Keď si na to spomeniem, tisnú sa mi do očí slzy.
Počas obdobia smútku som zostala doma a vyhýbala som sa chodeniu von. Často som myslela na časy, keď sme spolu študovali Fa, robili cvičenia a objasňovali pravdu. Vďaka nemu sa náš dom stal miestom výroby materiálov na objasňovanie pravdy o Dafa. Po jeho smrti toto miesto už neexistuje. Láme mi to srdce a bolí ma to.
Vedela som, že môj kultivačný stav nie je dobrý, keďže kultivujúci by nemali dovoliť, aby ich ovládali emócie. Snažila som sa vysielať spravodlivé myšlienky, študovala som Fa a robila som cvičenia, aby som sa napravila, ale výsledky boli len minimálne. Po dlhom pátraní vo svojej duši som našla pripútanosti, ktoré som ešte neodstránila. Objavila som hlavne závislosť, strach z ťažkostí, zatrpknutosť a niektoré ďalšie pripútanosti. Stále som mala možnosť zlepšiť sa, no môj manžel už bol preč.
Rozhodla som sa, že sa ešte raz naučím Zhuan Falun naspamäť. Počas štúdia som jedného dňa narazila na tento odsek.
Majster povedal:
„V kultivácii musíte prechádzať cez ťažkosti, aby sa preverilo, či sa dokážete vzdať a menej sa starať o rôzne druhy ľudského čchingu a túžob. Ak ste pripútaný k týmto veciam, neuspejete v kultivácii.“ (Štvrtá prednáška, Zhuan Falun)
Cítila som sa zahanbene, že som sa ani po toľkých rokoch kultivácie stále nevzdala citových pripútaností a stále mi bolo ťažké sa ich vzdať. Prečo bolo také namáhavé opustiť ich?
Pýtala som sa samej seba: „Môj manžel vydržal takmer desať rokov prenasledovania vo väzení a dozorcovia ho ‚netransformovali‘. Pevne veril v Dafa. Považovala som to za obdivuhodné. Prečo ale zomrel na chorobnú karmu, keď sa prostredie zlepšilo? Aký bol dôvod za tým? Nebola som za to ako praktizujúca a jeho manželka tiež zodpovedná?“
Trápila som sa nad týmito otázkami, ale nenašla som jasnú odpoveď a srdce som mala ako v ohni. Nekultivovala som sa dobre a nevedela som pomôcť svojmu manželovi na svojej úrovni chápania princípov Fa. Táto myšlienka mi priniesla veľkú bolesť.
Kým som sa učila naspamäť väčšinu Zhuan Falunu, odstránila som mnohé pripútanosti. Moja netrpezlivosť sa veľmi zmenšila, hlavné vedomie mi zosilnelo, zlepšila sa u mňa vytrvalosť a zmizla chuť na určité jedlá. Keď medzi praktizujúcimi vznikli konflikty, dokázala som sa na ne pozrieť na základe princípov Fa namiesto toho, aby som sa sústredila na povrchové správne alebo nesprávne. Učenie sa Fa bolo pre mňa skutočne prospešné.
Jedného dňa som si uvedomila, že koreňom môjho žialenia a bolesti bolo sebectvo! Kvôli odchodu môjho manžela som nemala nikoho, s kým by som študovala Fa alebo robila cvičenia, nemala som nikoho, kto by ma sprevádzal pri objasňovaní pravdy, a nemala som už tiež nikoho, s kým by som zdieľala svoj život.
Zvykla som si na život, v ktorom som robila veci s inou osobou. Všetko sa točilo okolo „ja, ja, ja!“ Trpela som, pretože ma nikto nemohol sprevádzať, cítila som sa osamelá, a preto som v sebe nosila toľko smútku!
Aké silné sebectvo! Záležalo mi len na vlastných pocitoch! Žialiť za niekým a byť sebecká boli určite dve spojené veci. Prečo mi to nenapadlo už skôr? Bola som vďačná za Majstrovo osvietenie a chcela som toto sebectvo odstrániť!
Vďaka štúdiu a memorovaniu Fa som získala rôzne pochopenia Fa na rôznych úrovniach. Už neprechovávam ťažké pocity voči tým, ktorých som kedysi nemala rada. Neodsudzujem praktizujúcich, ktorí majú odlišné názory, či neprestajne rozprávajú. Už viac nefňukám ani nešomrem. Počúvam a počkám, kým praktizujúci dohovorí, až potom sa pokojne podelím o svoje názory. Keď moje zdieľanie nie je dobre prijaté spolupraktizujúcimi, idem domov, vysielam pre nich spravodlivé myšlienky a prosím Majstra, aby posilnil ich spravodlivé myšlienky.
Pokiaľ ide o veci ako je jedlo a pitie, kto je dobrý alebo zlý, alebo kto sa kultivuje dobre alebo zle, sú pre mňa nepodstatné a nespôsobujú v mojom srdci žiadne otrasy. Chcem len dobre robiť tri veci a som vďačná Majstrovi za jeho ochranu a osvietenie.
Keď som si prehĺbila pochopenie toho, prečo som prišla na túto zem práve v tomto čase, a uvedomila som si, koľko času som už premárnila, bolesť a ľútosť v mojom srdci sa nedajú opísať slovami! Drahí praktizujúci, vezmite si ma ako varovný príklad a rýchlo sa zbavte všetkých pripútaností.
Prebúdzanie ľudí by malo byť našou najvyššou prioritou. Chcem dobre robiť tri veci a splniť svoje predhistorické sľuby, využiť čas, ktorý Majster predĺžil svojou nesmiernou obetou, a žiť podľa Majstrovho súcitného usporiadania!
Toto je moje súčasné obmedzené pochopenie. Ak niečo nie je v súlade s Fa, láskavo ma na to upozornite.
Heshi
