(Minghui.org) Dobrý deň, Majster! Dobrý deň, spolupraktizujúci!
Odkedy som v roku 2015 podala trestné oznámenie na Jiang Zemina, bývalého vodcu Čínskej komunistickej strany (ČKS) zodpovedného za prenasledovanie Falun Gongu, polícia ma pravidelne „navštevuje“, najmä pred hlavnými politickými stretnutiami ČKS. Spočiatku som ich rázne posielala preč. Postupom času som si však uvedomila, že niektorí z nich sú dobrí ľudia. „Obťažovanie“ sa pre mňa stalo príležitosťou, aby som im objasnila fakty. Rada by som sa podelila o to, ako som zmenila svoj postoj k polícii.
Hnev a strach z polície
Keď sa v roku 1999 začalo prenasledovanie, vyvinula som si silné negatívne pocity voči polícii po tom, čo som videla, ako neúnavne zatýkajú praktizujúcich. Teraz si uvedomujem, že koreňom týchto pocitov bol strach. Polícia nie je našim nepriateľom; je obeťou, ktorú ČKS využíva na naše prenasledovanie. Ale kvôli strachu som sa veľmi chcela ochraňovať a mala som silnú mentalitu súťaženia.
Prvý incident obťažovania sa udial v roku 2016, keď ku mne domov prišli starosta obce a šesť policajtov. V tom čase som tam nebola. Moja dcéra, čerstvá absolventka vysokej školy, bola doma sama. Spýtali sa jej, či ešte praktizujem Falun Gong a vyhrážali sa, že ma vezmú do centra na vymývanie mozgov, alebo ma odsúdia do väzenia.
Každý policajt niesol na pleci videokameru. Moja dcéra sa trochu bála, ale aj tak odpovedala: „Nie je možné, aby moja mama prestala praktizovať Falun Gong. Neurobila nič zlé tým, že sa snaží byť dobrým človekom.“
Potom sa spýtala na mená policajtov, a všetci vrátane samotného policajného náčelníka jej povedali svoje mená a tituly.
Dcéra opäť zdôraznila, že na praktizovaní Falun Gongu nie je nič zlé. Keď si vypýtali moje a manželove mobilné čísla, odmietla im ich dať. Jeden mladý policajt trval na svojom: „Musíš nám dať číslo. Ako inak podáme hlásenie našim nadriadeným?“
Keďže sa dcéra nemohla vyhnúť odpovedi, dala im falošné číslo a tvrdila, že je jej.
Keď som sa vrátila domov, vysvetlila mi, čo sa stalo. Ten večer som išla za starostom obce a spýtala sa ho, prečo priviedol ku mne domov políciu. Odpovedal, že polícia ma hľadala, a nevysvetlili mu dôvod. Dodal, že keby bol vedel, že prišli, aby ma obťažovali kvôli mojej viere, nikdy by ich nepriviedol.
Povedala som: „Prenasledujú dobrých ľudí. Dúfam, že s nimi už nebudete spolupracovať.“ Podala som mu brožúru, ktorú prijal.
Šéf polície a jeden policajt sa vrátili nasledujúce ráno, keď som bola vonku nakupovať potraviny. Dcéra bola opäť doma sama. Tentoraz nebola nervózna a pozvala ich dovnútra.
Šéf sa jej opýtal na zinscenované sebaupálenie na Námestí nebeského pokoja. Povedala im, ako ČKS zinscenovala celú udalosť. Po desiatich minútach im zazvonil telefón a museli odísť.
Dcéra ich nenechala odísť a ďalej im objasňovala fakty. Hovorila ešte ďalších desať minút a chytila šéfa polície za rameno, aby ho pritiahla späť, keď sa ponáhľali von. Až keď mu niekto znova zavolal, odišli.
Išla som za starostom obce a spýtala sa ho, prečo k nám znova prišla polícia. Povedal, že o tom nevedel. Tiež povedal, že polícia si vzala brožúru, ktorú som mu dala. Uvedomila som si, že hoci polícia na prvý pohľad pôsobila nepriateľsky, boli tam, aby sa dozvedeli pravdu.
O dva dni neskôr policajti prišli znova a stretli sme sa priamo pred mojím domom. Hoci som vedela, že im mám vysvetliť fakty, nedokázala som hovoriť pokojne, pretože som bola nervózna a vystrašená. Vyhŕkla som: „Kto ste?“
„Sme z policajnej stanice,“ odpovedali.
„Ste na nesprávnom mieste. Nemám nič spoločné s políciou. Neporušila som žiaden zákon, ani som nič zlé nespravila.“
Jeden mladý policajt sa pokúsil overiť moju totožnosť a požiadal ma, aby sme sa porozprávali vo vnútri. Trvala som však na tom, aby sme hovorili na ulici, a poprosila som manžela, aby rozhovor nahral. Keď som sa policajta spýtala na jeho meno, rozplakal sa a prosil ma, aby som si ho nezapísala.
Manžel ich kritizoval za to, že nás obťažujú a narúšajú náš život. Oni nám však pohrozili, že zavolajú posily.
Tiež som ich obvinila z toho, že zasahujú do môjho každodenného života. Mladší policajt ma požiadal, aby som znížila hlas, obávajúc sa, že ľudia na ulici by mohli počuť našu konverzáciu. Uistila som ho, že nemám čo skrývať, a keď si uvedomili, že ma nemôžu odradiť, vrátili sa k svojmu autu.
Povedala som im: „Nenasledujte komunistický režim v prenasledovaní Dafa. Nie je to pre vás dobré.“ Stáli tam a počúvali.
Na záver som dodala: „To je všetko. Môžete ísť. Pamätajte si, že sem už nechoďte a nenechajte komunistický režim využívať vás na naše prenasledovanie.“
Po ich odchode sa ma susedia opýtali, čo sa stalo. Povedala som im, že policajti ma prišli obťažovať, pretože praktizujem Falun Gong. „Nevšímaj si ich. Nerobia nič dobré,“ povedal sused.
Som vďačná, že keď som otvorene a odvážne hovorila o prenasledovaní, sused dokázal pochopiť fakty. Som tiež rada, že som prekonala svoj strach a vysvetlila fakty policajtom.
O rok neskôr sa polícia vrátila, údajne, aby nám doručila leták o mobilnej aplikácii proti podvodom. Moja dcéra ich zastavila pri dverách a povedala im, že leták sme už dostali od obecného úradu. Tvrdili, že ho chcú dať mne osobne a stále sa pýtali, či som doma. Dcéra trvala na tom, že môže leták alebo akúkoľvek správu pre mňa odovzdať, takže odišli.
Súcit sa zrodí vtedy, keď sa rozplynú strach, súťaženie a negativita
V nasledujúcich rokoch sa polícia každý rok vracala, aby ma obťažovala. Často prišli bez zaklopania. Keď ma však uvideli, bez slova utiekli. Ich správanie ma hnevalo. Kedykoľvek sa vrátili, natáčala som ich na video, čo ich ešte rýchlejšie odradilo.
Keď prišli počas pandémie COVID-19, dcéra povedala: „Polícia má zatýkať zlých ľudí. Prečo radšej neplníte svoju povinnosť a namiesto toho nás opakovane obťažujete? Pred niekoľkými rokmi mi ukradli mobil na obecnom jarmoku. Nahlásila som vám to a stále ho nenašli ani nezatkli zlodeja. Prečo nemôžete svoj čas venovať veciam, ktoré by ste mali robiť? Strácate čas s takýmito nezmyslami. Praktizujúci Dafa sú všetci dobrí ľudia, a napriek tomu chcete obťažovať tých, ktorí konajú dobro.”
Jeden policajt poznamenal: „Minulý rok sme vyriešili jeden prípad.“
Dcéra povedala: „Len jeden prípad za rok? Aká je to efektívnosť? Keby ste polovicu času a energie, ktorú míňate na obťažovanie praktizujúcich Dafa, venovali týmto prípadom, už by ste ich všetky vyriešili.“
Keď sa rozhovor stal napätejším, zastavila som dcéru a rozprávala som príbehy o karmickej odplate a o dôležitosti súcitu, aj keď človek vykonáva politiku prenasledovania. Pochopili môj pohľad a priznali, že skutočne čelia veľkému tlaku od svojich nadriadených, a že nemajú úmysel osobne ma obťažovať.
Keď sa zmenil môj prístup, zjemnil sa aj ich tón. Podelili sa so mnou o mnohé ťažkosti, ktorým čelili. Keď prišli znova, snažili sa byť nenápadní a správali sa priateľsky. Uvedomila som si, že sú to dobrí ľudia, ktorí si len plnia svoju prácu. Môj chlad voči nim postupne zmizol.
Keď som sa o túto skúsenosť podelila s ostatnými praktizujúcimi, uvedomili sme si, že ich srdcia nemôžeme zmeniť negatívnymi prostriedkami. Keď som ich odháňala, ani som ich nezachránila, ani som sa vo svojej vlastnej kultivácii nezlepšila. Rozhodla som sa zmeniť sa, a pracovať na svojom strachu a súťaživosti. Už by som ich nemala odmietať. Aj keby len plnili príkazy svojho nadriadeného, je to len dôvod na povrchu; musí existovať hlbší dôvod, prečo ma vyhľadávajú, možno práve aby som im vysvetlila fakty. Možno to všetko usporiadal Majster. Inak by snáď nikdy nemali príležitosť porozprávať sa s praktizujúcim Dafa. Počas našich rozhovorov som pocítila ich zmätok a uvedomila som si, že o Dafa vôbec nič nevedeli.
Minulý október ma znova navštívili dvaja policajti. Jeden z nich sa so mnou rozprával a druhý to potajomky nahrával na mobilný telefón. Pripomenula som si, aby som k nim bola súcitná, aby ich návšteva nevyšla nazmar. Pozvala som ich dovnútra a ponúkla im čaj a ovocie.
Boli prekvapení, ale súhlasili, že si sadnú a porozprávajú sa so mnou. Na prvý pohľad neboli veľmi príjemní, ale nedala som sa tým ovplyvniť. Namiesto toho som im vysvetlila základné fakty o Dafa a finančné prenasledovanie, ktorému som čelila po podaní žaloby proti Jiangovi. Tiež som sa ospravedlnila za svoj zlý prístup v minulosti. Počúvali pozorne a dokonca ma povzbudili, aby som kontaktovala svojho zamestnávateľa a vymohla si peniaze, ktoré mi patria.
Krátko na to im niekto zatelefonoval ohľadom iného prípadu, takže dopili čaj a odišli. Táto skúsenosť mi ukázala dôležitosť prejavovania láskavosti. Boli dokonca mladší než moja dcéra a cítila som zodpovednosť za ich záchranu.
Keď prišli, aby ma navštívili v júni tohto roka, práve som sa sprchovala. Kým som sa obliekala, stáli na prednom dvore a rozprávali sa s manželom. Jeden policajt mu povedal: „Spoločnosť je dnes naozaj temná. Za žiadnych okolností by som sa nepridal k Strane.”
Keď som vyšla von, požiadala som ich, aby sa chránili vzhľadom na súčasnú politickú situáciu. Oni ma na oplátku upozornili, aby som dávala pozor na svoju vlastnú bezpečnosť pri rozdávaní materiálov o Dafa.
Povedala som im, že som počula, že mnohí policajti teraz ignorujú nahlásenia praktizujúcich, keď rozdávajú materiály. „Všetci chránia praktizujúcich Dafa. Mali by ste robiť to isté a zhromažďovať cnosť pre svoje potomstvo.“
Uistili ma, že nezatkli žiadnych praktizujúcich a povedali, že tí, ktorí nahlasujú praktizujúcich Dafa, sú blázni. Povzbudila som ich, aby úprimne recitovali „Falun Dafa je dobrý, Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“ a že budú požehnaní. Jeden policajt mi povedal, že sa nepridal k žiadnej z organizácií ČKS.
Pred vojenským sprievodom ČKS v septembri 2025 som pripravila viacero materiálov určených pre políciu, ale neprišli.
Pozrime sa za povrch a pochopme podstatu
Strach často pramení z nevedomosti. Iba keď sa dokážeme pozrieť za povrch a pochopiť skutočný dôvod vecí, môžeme robiť menej chýb a byť efektívnejšia pri záchrane ľudí.
Je pozoruhodné zamyslieť sa nad tým, ako ma strach ovládal po mnoho rokov. Keď som začala chápať svoju pripútanosť, rozvinula som si láskavosť a súcit, ako aj pocit zodpovednosti plniť svoju misiu. Keď strach zmizne, vráti sa racionalita.
Majster nás vyzval, aby sme nevynechali nikoho, s kým máme predurčený vzťah. Nemali by sme byť vyberaví. Pri interakcii s policajtmi k nim potrebujeme byť láskavejší a prejavovať im viac súcitu, aby sme im pomohli oceniť krásu Dafa. Toto je dôležitý krok v našom odporovaní prenasledovaniu a pri záchrane ľudí.
Nezáleží na tom, ako veci vyzerajú na povrchu, stále by sme mali využiť každú príležitosť na záchranu ľudí. Zmeňme svoj postoj k polícii. Plnia si len svoju prácu a pod uniformami ich skutočné duše túžia spojiť sa s nami. Niektorí praktizujúci idú priamo na policajnú stanicu, aby tam vysvetlili fakty. Mnohí policajti sú dobrí ľudia, ktorí dokážu cítiť náš súcit.
Vyššie sú uvedené niektoré z mojich nedávnych skúseností a pochopení. Uvítam, ak mi spolupraktizujúci poukážu na čokoľvek, čo nie je v súlade s Fa.
Ďakujem vám Majster! Ďakujem vám spolupraktizujúci!
(vybrané príspevky pre 22. konferenciu Fa v Číne na stránke Minghui.org)
