(Minghui.org) Som mladá praktizujúca Falun Dafa a vyrastala som v rodine praktizujúcich. Od detstva viem, že Falun Dafa je dobrý. Keď som však vyrástla, ovplyvnili ma rôzne pokušenia v spoločnosti a postupne som sa od Fa vzdialila. V posledných rokoch som sa stretla s istými zdravotnými problémami a následne som sa vrátila ku kultivácii.
Pracujem pre malú firmu a väčšina našich zamestnancov sa narodila v 90. rokoch (tzv. generácia Y) a len niekoľko z nich sa narodilo po roku 2000. Naša firma zamestnala mladú ženu z generácie Z, ktorú budem volať Ava. Čoskoro som si všimla jednu z jej vlastností: rada začínala konverzácie tým, že ľudí hneď chválila, ale jej chvála bola často povrchná a neopodstatnená, akoby to robila kvôli chvále samotnej.
V priebehu roka sa moje pôvodné nejasné predstavy a názory na Avu postupne rozrástli do veľmi vážnej miery a odhalili mnohé moje dovtedy nepovšimnuté pripútanosti. Proces prekonávania týchto negatívnych predstáv bol postupný. Rozhodla som sa spísať svoje skúsenosti, aby som podala Majstrovi správu o svojej kultivácii a aby som úplne odhalila svoje pripútanosti a zbavila sa ich.
Lichotenie a chvála
V tomto období som náhodou počúvala články o „lichotení a démonickom zasahovaní“ na rádiu Minghui (MHRadio.org). Uvedomila som si, že jej správanie bolo zamerané na moju túžbu po komplimentoch.
V tom období som často dostávala pochvaly v práci. Hoci som vedela, že by som nemala túžiť po pochvalách a komplimentoch a snažila som sa správať pokorne, v hĺbke duše som zo seba stále mala dosť veľkú radosť. Po každom komplimente som sa zamýšľala nad svojou prácou, vychutnávala som si ten okamih, bola som ním pohltená a mala som zo seba veľmi dobrý pocit. V tých chvíľach som mala naozaj trochu zahmlenú myseľ.
Ako vyzerali komplimenty Avy? Zdvihnete tanier a ona povie, že je veľmi vkusný. Napíšete nejaké znaky a ona povie, že vyzerajú ako kaligrafia. Pokračuje ďalej a ďalej s prehnanými slovami a kvetnatou chválou, zmiešanou s nejakým internetovým slangom, a tvári sa, že vie aj veci, ktoré vlastne nevie. Pri počúvaní jej lichôtok som sa cítila trápne.
Bolo to prvýkrát, čo som sa pri chvále cítila tak nepríjemne, a tak som si začala dávať pozor na svoje myšlienky, slová a činy a snažila som sa vyhnúť počúvaniu Aviných slov. Keď som počula pochvalu od iných kolegov, okamžite som sa pozrela do svojho vnútra, či sa cítim potešená alebo či mi ide o uznanie. Usilovne som sa snažila tieto pocity potlačiť a dosiahla som určité úspechy.
Zrkadlo
Neskôr som mala príležitosť stráviť s ňou čas osamote. Okrem toho, že som jej objasnila pravdu, dozvedela som sa aj o niektorých jej zážitkoch. Jej „láska k chváleniu druhých“ pramenila z nedostatku uznania v detstve, čo viedlo k jej veľkej neistote. Preto uverila, že chváliť druhých je dobrá vec, a tak ich chválila v domnení, že im to prospieva.
Vysvetlila som jej škodlivosť lichotenia a chválenia, ale nedokázala som ju presvedčiť. Podelila sa o niekoľko vlastných názorov, ktoré boli všetky skreslené modernými predstavami a správaním. Neskôr som občas premýšľala o tom, ako ju presvedčiť, aby ma prestala takto chváliť, nie však pre jej dobro, ale zo sebeckého dôvodu, že to nerada počujem.
Počas tohto procesu som si tiež uvedomila, že bola pre mňa zrkadlom, a zamyslela som sa nad tým, ako som niekedy neúprimne chválila iných z túžby zachovať si tvár alebo sa im zapáčiť. Venovala som tomu síce pozornosť, ale vtedy som tomu dostatočne nerozumela.
Jedného dňa som si uvedomila, že v hĺbke duše som vlastne túžila po jej uznaní – pretože som nikdy nepocítila jej úprimnú pochvalu, čo spôsobilo, že som sa pred ňou podvedome chcela predviesť, aby videla moju výnimočnosť, a potom by mi venovala takú pochvalu, akú som chcela počuť.
Spomenula som si na zdieľanie jedného praktizujúceho, ktorý mi raz povedal, že „koreňom jeho nevraživosti voči iným bolo to, že mu dostatočne nelichotili“. Bol to Majster, ktorý ma osvietil k tomu, že mám rovnaký problém. Keď som sa zbavila tých zaužívaných myšlienok a predstáv v mojej mysli, cítila som sa úplne osvietená. V tom období som sa vzdala tejto pripútanosti.
Nevysvetliteľná závisť
Ava bola pred ostatnými veľmi obozretná, ale pri mne bola relatívne otvorená. Vedela som, že je to náš osud, alebo skôr jej predurčený vzťah s Falun Dafa. So slzami v očiach mi raz povedala, že sa cíti nespravodlivo, pretože je veľmi úprimná a láskavá k ostatným, ale ostatní sa k nej nesprávajú dobre, čo v nej vyvoláva pocit krivdy. Povedala, že takých láskavých ľudí, ako je ona, je veľmi málo.
Veľmi ma to prekvapilo, pretože som si vždy myslela, že je pokrytecká, že stále len lichotí a snaží sa ľudí potešiť, že je veľmi cieľavedomá a že nič nehovorí úprimne. Môj názor na ňu sa však po tomto rozhovore trochu zmenil.
Neskôr som pochopila, že má slabé uvedomenie vecí. Myslela si napríklad, že je úprimná, ale ja vidím, že prinajmenšom nie je veľmi autentická. Hovorila, že je k ľuďom (vrátane mňa a niektorých ďalších kolegov) veľmi milá, ale okrem lichotenia som si žiadne milé správanie nevšimla. V skutočnosti sme jej s ostatnými kolegami často s niečím pomáhali. Hovorila, že doma má veľmi čisto, ale jej pracovný priestor bol špinavý a neporiadny. Hovorila, že v práci je vždy veľmi zaneprázdnená a jej priamy nadriadený sa tiež sťažoval, že je zaneprázdnená, ale žiadnu prácu neurobila.
Inokedy pri rozhovore s niekým v kancelárii povedala, že pre človeka je požehnaním, keď je jej priateľom. Keď som to počula, bola som zaskočená a pomyslela som si, že je veľmi arogantná. Uvedomila som si, že som uviazla v začarovanom kruhu neustáleho hľadania chýb na jej strane, porovnávania toho, čo povedala, s jej vnímaním seba samej, čo ma viedlo k myšlienkam: „Nie si taká, ako o sebe hovoríš.“
Cítila som sa urazená a mnohokrát som mala nutkanie protirečiť jej, alebo ju dokonca zosmiešňovať a znevažovať, keď hovorila arogantne. Cítila som, že ide o závisť, ale nevedela som, čo jej závidím. Potrebovala som nájsť spôsob, ako sa tejto závisti zbaviť.
Snažila som sa zamerať na jej dobré stránky. Vedela som, že je milá; niektoré jej myšlienky, ktoré by iní mohli považovať za „naivné“, boli v skutočnosti len „jednoduché“. Jej zvyk lichotiť a iné spôsoby boli veci, ktoré si osvojila, aby prežila. Čo sa týka jej „úprimnosti“, hoci nebola úplne pravá, bola istým spôsobom úprimná. Tiež povedala, že nikdy zlomyseľne nezmýšľa o iných – nie je to veľká cnosť? Väčšina ľudí to nedokáže, vrátane mňa, praktizujúcej Dafa. Hanbila som sa, že sa nedokážem zdržať zlomyseľných myšlienok o druhých a často mám negatívne myšlienky.
Keď som sa vrátila domov, porozprávala som sa so svojou matkou, ktorá tiež praktizuje. Mama mi povedala, že ak Ava hovorí, že je dobrá, tak je dobrá. „Je to dobré dieťa! Aj ty by si mala takto rozmýšľať,“ povedala. Premýšľala som o Aviných dobrých vlastnostiach a začala som cítiť, že je naozaj dobrá.
Moja nevôľa sa však stále vracala. Niekedy mi pripadala celkom milá a zaujímavá, inokedy som ju stále nemohla vystáť. Nemohla som zniesť jej lajdáctvo, nedbalé nechávanie vecí ležať na zemi, nedostatok slušného správania, chamtivosť a to, že si berie viac, ako by mala.
Pomyslela som si, že je mojím zrkadlom. Kultivácia je o kultivovaní seba samého. Ona mi predvádza divadelnú hru, pomáha mi zbaviť sa pripútaností. Musím sa pozrieť do svojho vnútra. Chýba mi niekedy sebavedomie a neviem, čo robím? Som príliš zameraná na spôsoby? Som tiež chamtivá a nenásytná? Hovorím niekedy veci preto, aby som sa zapáčila ľuďom? Tiež rada predstieram, že viem, čo neviem, a predvádzam sa? Naozaj mám tieto pripútanosti, takže ich musím odstrániť.
Kedykoľvek sa v mojom srdci objaví pocit nevôle, neuznám ho: „To nie som ja, odstránim ťa.“ Musím to zopakovať niekoľkokrát a až potom ten pocit postupne zmizne.
Istý čas sa zdalo, že som voči nej prestala pociťovať nevôľu, ale potom som si všimla, že som o nej znova začala rozprávať, keď sa mi jej nadriadení sťažovali na jej zvláštne správanie.
Raz som sa po skončení náročnej úlohy vrátila do kancelárie vyčerpaná. Zostali len Ava a ešte jedna kolegyňa, všetci ostatní odišli domov. Priniesla som rôzne druhy ovocia, viac než dosť, aby sa ušlo každému vo firme. Obom som teda dala dva kusy ovocia.
Ava pri tom vydala niekoľko váhavých, mrmlavých zvukov. Keď som sa spýtala, čo sa deje, nepozrela sa mi do tváre a nič nepovedala. Spýtala som sa trikrát, ale nič nepovedala, tak som sa nahnevala a odišla som. Potom povedala, že chce ovocie vymeniť za niečo iné. Málokedy sa hnevám, ale v tej chvíli som pocítila nával hnevu. Mala som pocit, že si vôbec neuvedomuje svoje chovanie, a jej slová a spôsob vyjadrovania ma veľmi urážali. Zadržala som hnev a nechala som ju, nech si sama vyberie. Cestou domov som sa správala veľmi mrzuto a sotva som jej odpovedala, keď prehovorila. Cítila som, že moje správanie vyvíja veľký tlak aj na inú kolegyňu.
Potom som sa cítila previnilo: takto by sa kultivujúci nemal správať. Cestou domov som stále premýšľala o tom, prečo som na ňu bola taká nahnevaná. Prečo som bola taká nespokojná s jej správaním? Keby sa niekto iný správal sebecky alebo zle, nereagovala by som takto: sú to bežní ľudia, netreba si to brať k srdcu.
Potom som si uvedomila, že na jednej strane sa mi zdá, že ona nikdy neocenila moju láskavosť, iba sa zdvorilo a prehnane poďakovala bez toho, aby skutočne cítila vďačnosť. Cítila som sa znevážená. Hoci mi nešlo o hmotnú odmenu, zdalo sa mi, že túžim aspoň po úprimnej odpovedi. Vyplývalo to z toho, že mám nevyrovnané srdce a túžim po odmenách a uznaní.
Cítila som nespokojnosť aj preto, že si myslela, že je taká dobrá, zatiaľ čo sa správala tak zle. Našla som koreň mojej závisti: Nemôžem akceptovať, že sa správa tak zle, a pritom si myslí, že je taká dobrá; musí vedieť, kto je. Zdá sa, že v zásade ide o toto: Ja som taká cnostná, a predsa nehovorím, že som dobrá; ako môžeš tak bezostyšne tvrdiť, že si dobrá? Nie je to presne to, čo povedal Majster vo svojom učení?
„... ak sa človeku dobre darí, ľudia sa budú cítiť nesvoji, namiesto toho, aby sa s ním radovali.“ (Siedma lekcia, Zhuan Falun)
Až pri písaní tohto článku som si uvedomila, že ide o kultúru komunistickej strany, ktorá „ovláda všetko, od neba a zeme až po myšlienky ľudí“. Nečudo, že som nedokázala nájsť zdroj tejto závisti, keď som sa pokúšala vystopovať jej pôvod. Majster povedal, že zlý komunistický duch je ako jed.
Vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som zničila zlého ducha. Pocítila som veľkú silu a zničila som mnohé z týchto skazených prvkov vrstvu po vrstve. Potom som už necítila nevôľu ani závisť.
Počas tohto obdobia sa stala jedna vec. Ava jedného dňa trvala na tom, že mi ukáže svoj fotoaparát. Každý zamestnanec má fotoaparát a sú si podobné. Z nejakého dôvodu ma požiadala, aby som sa pozrela na jej fotoaparát. Hneď som si všimla, že jej chýba časť príslušenstva, ktorú by v ten deň potrebovala. Požičala som jej svoj, vďaka čomu sa vyhla veľkým problémom.
Uvedomila som si, že tento nezvyčajný zážitok bol prejavom toho, že jej pomáhajú božské bytosti. Keď mi poďakovala, odpovedala som, že jej pomáhajú bohovia. Už predtým mi povedala, že v ťažkých chvíľach jej v živote pomohlo veľa ochotných ľudí. Napríklad niekoľkokrát sa stalo, že bola veľmi nepokojná a zmätená a práve vtedy sa jej naskytla príležitosť byť so mnou sama. Hovorila som jej o niektorých princípoch Fa a veľmi jej to pomohlo. V skutočnosti som si už dávno uvedomila, že jej pomáhajú bohovia, ale ona si vždy myslela, že jej pomáhajú ľudia, a tak som jej pochopenie posilnila slovami: „Nebo ti pomáha.“
Tentoraz som si uvedomila, že Majster mi opäť pomáha osvietiť sa. Pomyslela som si: „Dokonca aj bohovia pomáhajú tejto bytosti, a ja jej predsa odporujem a vzpieram sa jej. Nejdem proti bohom? Musím prestať byť taká pomýlená!“ Veľký uzol v mojom srdci sa rozviazal.
Keď som ju nedávno videla trápiť sa, ponúkla som jej pomoc bez akýchkoľvek sebeckých pohnútok a prvýkrát som pocítila jej úprimnú vďačnosť. V tej chvíli bolo moje srdce pokojné a úplne nepohnuté. Potom som videla, že sa ku mne snaží byť priateľská a blízka, a pomyslela som si: Aké jednoduché a milé dievča. V tej chvíli som zažila zázrak robenia pokroku v kultivácii.
Zbavenie sa pripútanosti k hľadaniu slávy
Keď som sa vrátila k svojim predchádzajúcim výčitkám voči Ave, uvedomila som si, že hlbším, základným problémom bola závisť, hoci na povrchnej úrovni išlo stále o „hľadanie slávy“, pretože si vysoko cením civilizované správanie a povesť, a mala som pocit, že jej správaniu tieto vlastnosti chýbajú, teda že jej správanie bolo príliš nedôstojné, nevhodné a chýbal mu zmysel pre slušnosť.
Pripomenula som si, že už od detstva som túžila po sláve. S tým súvisela aj moja túžba predvádzať sa, zachovať si tvár, získať dobrú povesť a popularitu a ukázať svoj vkus, osobnosť, poznanie, preferencie atď.
Mám istú nejasnú predstavu o ďalších pripútanostiach, ako sú závisť a súťaživosť. Hoci ich nevidím, vnímam ich formy existencie. Na druhej strane cítim, že „sláva“ je hmotná látka a vytvára v mojom priestorovom poli obrovskú bariéru; cítim, že je obrovská, ale neviditeľná a neviem ju nájsť.
Keď som objavila túto látku hľadania slávy, vysielala som spravodlivé myšlienky na jej odstránenie. Cítila som, že môj priestor sa vyjasnil, akoby sa odstránila veľká vrstva tejto látky. Keď som neskôr opäť vysielala spravodlivé myšlienky, už som necítila jej prítomnosť, a tak som sa cítila stratená. Vedela som však o jej existencii, preto som sa pevne držala tejto spravodlivej myšlienky a nakoniec som pocítila, že značná časť tejto látky bola odstránená.
Opustenie mojej základnej pripútanosti: túžba po duchovnom pohodlí
Dlho som premýšľala o tom, čo presne je moja základná pripútanosť. Odkedy si pamätám, viem, že Falun Dafa je dobrý. Táto myšlienka bola hlboko zakorenená v mojom srdci. Nevšimla som si žiadne iné myšlienky. Nakoniec som sa síce vrátila ku kultivácii kvôli zdravotným problémom, ale nekultivovala som sa kvôli „túžbe uzdraviť sa“. Mala som však nejasný pocit, že moje srdce voči Dafa nebolo dosť čisté.
Raz som odstránila jednu pripútanosť, a keď som sa vrátila k procesu jej odstraňovania, uvedomila som si, že som bola odhodlaná ju odstrániť, pretože mi spôsobovala nevoľnosť, ospalosť, únavu a iné negatívne stavy. Chýbalo mi však pevné presvedčenie a odhodlanie pravého kultivujúceho, ktorý sa chce bezpodmienečne zbaviť všetkých pripútaností a vrátiť sa k svojmu pôvodnému pravému ja.
Pri opätovnom skúmaní svojej minulosti som si uvedomila, že hoci mi nikdy nešlo o materiálne pohodlie, už od mladosti som mala rada vnútornú rovnováhu a duchovné pohodlie. Vždy som si myslela, že sa chcem jednoducho kultivovať; ukázalo sa však, že v skutočnosti som prostredníctvom kultivácie hľadala stav duchovného pohodlia.
Keď som si to uvedomila, zostala som pokojná. Pochopila som vážnosť kultivácie. Jasne som cítila, ako ma Majster krok za krokom vedie von z ľudskej ríše. Jasne som vedela, že by som mala zlepšiť hlbšie stránky svojho srdca. Mala by som byť rozhodnejšia a čistejšia vo svojom odhodlaní kultivovať sa a zaobchádzať s Majstrom a Dafa s jasnejšou a racionálnejšou mysľou.
Vstúpila som do štádia, keď som si začala všímať a opúšťať myšlienkovú karmu a zlé veci, ktoré som si osvojila v spoločnosti plnej zvrátenej kultúry a moderného správania. Často som si s prekvapením uvedomila: stávam sa čistejšou! Jasne som totiž cítila, že moje súčasné myšlienky sa líšia od tých, ktoré som mala ešte nedávno. Mám menej ľudských predstáv a skutočne sa postupne očisťujem a premieňam, čo sa mi často zdá neuveriteľné.
Toto všetko vykonal Majster, ktorý svojim žiakom daroval všetko. Je to Majster a Dafa, ktorí zoceľujú učeníkov a pomáhajú im znovu nájsť ich pôvodné pravé ja.
Slovami sa nedá vyjadriť moja vďačnosť Majstrovi za to, že pre mňa usporiadal kultivačné prostredie, čo zahŕňa ľudí aj udalosti. Moja kvalita osvietenia je taká slabá, že mi trvalo rok, kým som prešla touto skúškou. Dúfam, že sa mi v budúcnosti podarí dosiahnuť lepšie výsledky.
Heshi
(vybraný príspevok na 22. konferenciu Fa v Číne na stránke Minghui.org)
