(Minghui.org) Falun Dafa praktizujem 15 rokov a rada by som tu zdieľala svoje nedávne kultivačné skúsenosti ohľadom odstraňovania straníckej kultúry.
Nevedomá si kultúry ČKS
Minulý marec som sa presťahovala do Japonska. Kultúra strany, ktorá bola vo mne zakorenená, sa po príchode stala obzvlášť výraznou, ale neuvedomovala som si to. Ostatní praktizujúci si všimli, že so mnou niečo nie je v poriadku. Neustále som mala pocit, že všetko robím zle, no nevedela som presne určiť, kde som urobila chybu. Myslela som si, že sa správam normálne.
Minulý august som sa vydala. Môj manžel je Japonec a naše osobnosti sú úplne odlišné. On je pomalý; ja som netrpezlivá. On je puntičkársky; ja som nedbalá. On veľa nepremýšľa; ja príliš premýšľam o všetkom. Tento výrazný kontrast v našich osobnostiach sa začal prejavovať v každodennom živote.
Po svadbe som si najprv musela kultivovať netrpezlivosť. Čítala som Majstrove učenia a chcela som pochopiť, ako ľudia mimo Číny žijú a premýšľajú o problémoch, a ako sa líšia od ľudí v Číne, ktorých otrávila kultúra ČKS.
Netrpezlivá, sebecká a samoľúba
Manžel mi veľa rozprával o japonskej zdvorilosti a spôsobe, akým sa riešia rôzne situácie. Myslela som si, že to všetko znelo dobre, ale boli určité veci, ktoré som naozaj nechcela meniť. Mala som pocit, že dodržiavať pravidlá je príliš ťažké.
Keď sme išli vybaviť nejaké záležitosti, zamestnanci nás požiadali, aby sme pred čakaním v rade vyplnili formulár. Nesúhlasila som a myslela som si, že formulár môžem vyplniť, kým budem čakať v rade. Zamestnanec mi to znova pripomenul, ale ja som to ďalej ignorovala. Mala som pocit, že na tom, stáť v rade a vypĺňať formulár, nie je nič zlé. Navyše sa blížila zatváracia doba a chcela som sa poponáhľať a stihnúť to. Už som to takto urobila aj inokedy, takže som ich nepočúvala.
Manžel takéto správanie nedokázal prijať, no napriek tomu nič nepovedal. Len tam pokojne sedel.
Nedokázala som sa riadiť pravidlom, ktoré sa mi zdalo zbytočné, a držala som sa len vlastných predstáv. Keď som sa neskôr upokojila, uvedomila som si, že toto je stranícka kultúra – bola som arogantná, samoľúba a odmietala som sa nechať viesť a dodržiavať pravidlá.
Keď som si to uvedomila, okamžite som sa manželovi ospravedlnila: „Mýlila som sa. Toto je kultúra ČKS. Neuvedomila som si, že je to zlé. Dúfam, že to pochopíš. Už to neurobím. Zmením sa.“ Manžel povedal: „Japonci dodržiavajú pravidlá; nesprávajú sa takto. Uznaj svoju chybu a postupne sa meň – netreba sa cítiť pod tlakom.“ Viem, že som sa jednoznačne mýlila, no on ma nenútil zmeniť sa. Akú má láskavú a mierumilovnú povahu, rozdiel medzi nami je naozaj obrovský.
Bezohľadná, nevďačná, urážlivá
Kvôli svojej netrpezlivej povahe som bola unáhlená a bezohľadná. Vždy som sa chcela kultivovať, ale zároveň som verila, že mám dobré vlastnosti. Napríklad, že som v práci „vysoko efektívna“. Manžel má pokojnú a trochu pomalú osobnosť a nezvláda, keď som netrpezlivá.
Ľudia, s ktorými vyrastal, sa medzi sebou rozprávajú jemným tónom, takže moju reč považuje za drsnú a energickú. Často hovorí „ďakujem“ a „prepáč“ a je vďačný aj za maličkosti. Nevidela som dôvod byť takou. Po svadbe som jeho pomoc považovala len za súčasť jeho povinnosti, čo ukazovalo, že mi chýba vďačnosť.
Snažila som sa na povrchu pôsobiť pokojne. Potom mi však povedal, že pokoj si vyžaduje úsmev. Pomyslela som si: „Ako sa môžem prinútiť k úsmevu, keď v sebe prechovávam zášť?“ Jednoducho som to nedokázala. Uvedomila som si, že bez vnútorného pokoja, bez ohľadu na to, ako sa snažím kultivovať, nie je možné dosiahnuť pokoj len na povrchu.
Manželovi som vysvetlila, že čínska výslovnosť má stúpajúce a klesajúce tóny a kvôli týmto variáciám vo výške hlasu niekedy Číňania neznejú pokojne. Toto som použila ako ospravedlnenie svojho spôsobu rozprávania. Neskôr som si uvedomila, že čínska kultúra je inšpirovaná nebesami a nemala by som sa na veci pozerať takto.
Opýtala som sa ho: „Hovoria tvoji kolegovia a všetci, ktorých stretneš, tak pokojne?“ Myslela som si, že povie nie, ale on povedal áno. Bola som skeptická. Naozaj? Potom musí byť problém vo mne. Všetci ostatní sú pokojní, ale ja nie. Okamžite som sa pozerala do svojho vnútra. Stranícka kultúra podporuje konfliktnosť a neúprimnosť. Nebol môj povrchný pokoj tiež falošný? Vždy chcem vyjadriť svoje názory, odmietam počúvať ostatných, prerušujem ich keď hovoria a vnucujem im svoje názory. Trvám na tom, že mám pravdu a oni sa mýlia.
Manžel znova povedal: „Vždy trváš na svojom, stále zdôrazňuješ svoj názor a nikdy nepočúvaš ten môj.“
Práve keď som sa chystala niečo namietnuť, spomenula som si, čo povedal Majster:
„Niektorí ľudia zakaždým prízvukujú, že majú pravdu, avšak aj keď máte pravdu, aj keď sa nemýlite, čo z toho? Zlepšili ste sa na základe Fa? Samotný čin používania ľudského myslenia na to, aby ste zdôraznili kto má pravdu a kto sa mýli, je sám o sebe nesprávny. Je to preto, že vtedy používate logiku bežných ľudí na svoje hodnotenie, a používate tú logiku, aby ste kládli požiadavky na druhých. Ako to vidia bohovia, pre kultivujúceho nie je vôbec dôležité, či má alebo nemá v tomto ľudskom svete pravdu, dôležité je odstraňovanie pripútaností, ktoré pochádzajú z ľudského myslenia, dôležité je presne to, ako počas kultivácie dokážete odstrániť tie pripútanosti, ktoré pochádzajú z vášho ľudského myslenia.“ („Vyučovanie Fa v Manhattane“)
Ihneď som sa manželovi ospravedlnila a povedala som mu: „Práve som si spomenula na Majstrovo učenie. Mýlila som sa, nemala som trvať na svojom názore. To, čo som si myslela, že je správne, v skutočnosti nemusí byť správne. Cítim hanbu: aj po pätnástich rokoch kultivácie mám stále veľa vecí, ktorých sa musím zbaviť, a stranícka kultúra je vo mne hlboko zakorenená. Ak urobím niečo zle, prosím, upozorni ma na to a ja sa zmením. Len mi, prosím, daj trocha času.“ Manžel odpovedal: „Neponáhľaj sa. Aj ja mám svoje nedostatky a niekedy jednoducho nemám chuť hovoriť o tom, čo si myslím.“
Vedome odstraňovať kultúru strany a riadiť sa Fa
Po zdieľaní s praktizujúcimi som si uvedomila, že počas celej svojej kultivácie, keď vznikli konflikty, aj keď som si uvedomovala vlastné chyby, stále som mala pocit, že aj ten druhý mal svoj podiel viny.
Kultivovala som sa, ale pritom som si stále uchovávala nevôľu voči druhým, hoci som cítila, že sa môj charakter zlepšil, môj pohľad sa zmenil a že veci vnímam inak. Keď som si to uvedomila, zakaždým, keď vzniknú konflikty, viem, že sa musím pozerať dovnútra a sústrediť sa na silné stránky druhých a nie na ich nedostatky.
Vďaka štúdiu Fa, pozeraniu sa dovnútra a vedomému odstraňovaniu kultúry ČKS som sa naučila, že keď v súčasnosti čelím náročným situáciám, najprv si trpezlivo vypočujem názor druhého. Keď ostatní hovoria, potichu počúvam a neprerušujem ich. Keď sa objavia rozdielne pohľady, odložím svoje vlastné názory bokom, vyhýbam sa povrchným úsudkom a snažím sa nepozerať na veci z bežnej ľudskej perspektívy.
Namiesto toho sa zamýšľam nad tým, čo Majster učí vo Fa, držím sa štandardov Fa, hľadám, v čom sama zaostávam, a pozorujem, ako žijú ľudia v bežnej spoločnosti bez vplyvu straníckej kultúry.
Som hlboko vďačná Majstrovi za to, že mi umožnil zostať v Japonsku, kde sa môžem kultivovať a rozpoznávať svoje nedostatky. V budúcnosti sa budem snažiť ešte usilovnejšie a vážiť si vzácny čas, ktorý nám Majster daroval za cenu nesmiernej obety. Budem svedomito kultivovať svoje srdce a dobre robiť tri veci. Ďakujem, Majster. Ďakujem, spolupraktizujúci.
