(Minghui.org) Nedávno som náhodou započul, ako sa jeden bežný človek (ktorý pomerne dobre pozná pravdu o Falun Gongu) sťažoval, že niektorí starší spolupraktizujúci, keď sú spolu, neustále hovoria o chybách iných, namiesto toho, aby bezpodmienečne hľadali u seba. Keď som to počul, bol som veľmi otrasený.
Keď sa rozhliadnem okolo seba, vrátane seba samého v minulosti, vidím, že keď človek prechádza skúškou charakteru, má často silnú potrebu vyrozprávať sa spolupraktizujúcim. Počas rozprávania sa však vo väčšine prípadov hovorí o rôznych pochybeniach druhej strany. Samozrejme, povrchne sa spomenie aj hľadanie u seba, akoby človek podvedome dával najavo, že je kultivujúci, a teda „nie je ako ten druhý“, akoby zaujal vyšší postoj. Keď sa však človek na vec pozrie z pohľadu Fa, celý tento mentálny stav sa v ničom nelíši od bežného človeka – dokonca je niekedy horší, než u niektorých nepraktizujúcich s dobrou morálkou.
Často počúvam, ako sa spolupraktizujúci stretávajú a najmä pri prechádzaní skúškami charakteru, alebo keď sa im skúšku nedarí prekonať, vyhľadajú iných spolupraktizujúcich, aby si „vymenili skúsenosti“. Počas celého takéhoto „zdieľania“ sa však veci posudzujú z ľudského hľadiska (alebo z pohľadu „dobrého človeka“ medzi bežnými ľuďmi, pričom si dotyční ešte myslia, že sa pozerajú na problém z pohľadu Fa) a rozoberajú sa chyby iných. Spolupraktizujúci, ktorý prechádza skúškou, síce akoby zľahka spomenie niektoré vlastné ľudské pripútanosti, ktoré nie sú v súlade s Fa, no všimol som si, že počas celého rozprávania aj počúvajúci spolupraktizujúci posudzuje veci z perspektívy rozprávača, vytvára si súcit s jeho „utrpením“, namiesto toho, aby úplne vychádzal z princípov Fa a pomohol tak spolupraktizujúcemu prejsť skúškou. Výsledkom je, že nielenže nepridáva spravodlivé myšlienky spolupraktizujúcemu, ktorý je v skúške, ale spolu s ním ešte viac posilňuje ľudské pripútanosti a ľudské myšlienky, čím zapĺňa priestorové pole seba aj spolupraktizujúceho nespravodlivými látkami. V prostredí, v ktorom sa kultivujem, je tento jav už veľmi rozšírený.
Preto by som sa k tomuto problému rád vyjadril niekoľkými svojimi povrchnými postrehmi. Všetci vieme, že ako kultivujúci sa máme kultivovať aj v reči. Kultivácia reči je v skutočnosti priamym odrazom skutočného stavu srdca kultivujúceho. Keď sa spolupraktizujúci zdôveruje so svojou situáciou pri prechádzaní skúškou, mali by sme pevne stáť vo Fa a pripomínať spolupraktizujúcemu, aby bezpodmienečne hľadal u seba a kultivoval seba samého. V žiadnom prípade by sme nemali používať ľudské myslenie a ľudskú logiku na posudzovanie správnosti či nesprávnosti vecí.
Z Fa vieme, že každá udalosť, s ktorou sa kultivujúci stretne, súvisí s jeho vlastnou kultiváciou. Či ide o „dobré“ alebo „zlé“ veci, všetko sú to dobré veci – všetko je to Majstrovo starostlivé usporiadanie. Mali by sme spolupraktizujúceho upozorniť, aby si vážil príležitosť na kultiváciu, ktorú mu skúška prináša. To všetko sú dary, ktoré Majster poskytuje, aby sme sa mohli zlepšovať. Ak dokážu tak poslucháč, ako aj ten, kto sa zdôveruje, pozerať na problémy so srdcom kultivujúceho, potom môžu spolupraktizujúcemu v skúške pridať spravodlivé myšlienky a sami sa tiež pri pomoci druhým zlepšiť v charaktere. Myslím si, že práve to znamená kráčať po ceste, ktorú pre nás Majster usporiadal.
Uvediem tu jeden príklad. Povedzme, že spolupraktizujúca rozpráva o tom, ako sa na ňu nevesta kvôli nejakej záležitosti mračila a bola nespokojná. Po opísaní celej udalosti dodá: „Ach, ja som kultivujúca, toto je o odstraňovaní mojej pripútanosti k tvári, nebudem sa správať ako ona.“ Počúvajúca spolupraktizujúca povie: „Ach, dnešní bežní ľudia sú všetci takí. Je to o odstraňovaní tvojej pripútanosti k tvári, dobre sa kultivuj.“ Niektorí k tomu ešte pridajú, aká zlá je ich vlastná nevesta, a zároveň zdôraznia, že sa tiež nebudú znižovať na jej úroveň.
Celý tento rozhovor môže pre nezainteresovaného znieť, akoby všetci hľadali u seba. Z môjho pohľadu by však bolo lepšie, keby spolupraktizujúci v tejto otázke dokázali ísť o krok ďalej. Napríklad, keby počúvajúci spolupraktizujúci dokázal pripomenúť, aby spolupraktizujúca hľadala u seba hlbšie, bez akýchkoľvek podmienok sa kultivovala dovnútra a nepridávala do toho ľudské uvažovanie. To znamená úplne sa považovať za praktizujúceho Falun Gongu v období nápravy Fa: keď nastane problém, bezpodmienečne hľadať vlastné príčiny a nepoužívať ľudskú logiku na hodnotenie nevesty.
Z Fa vieme, že nevesta v skutočnosti pomáha spolupraktizujúcej zlepšovať sa a odpútavať sa od ľudskosti. Ona je tým, kto nám pomáha odstraňovať ľudské pripútanosti. Mali by sme používať princípy Fa len na kladenie požiadaviek na seba samých, pretože kultivuje sa ten, kto praktizuje kultiváciu – nie ten druhý. Myslím si, že ak by sa pri skúškach diali veci týmto spôsobom, zohrali by úlohu podpory zlepšovania pre obe strany. Ak však človek pomáha spolupraktizujúcemu s primiešanými ľudskými pripútanosťami, môže sa nevedomky zapliesť do problému aj sám.
Keď čelíme takýmto situáciám, ktoré slová povedať a ktoré nepovedať, a ako si dobre kultivovať reč – v skutočnosti to všetko znamená kultivovať srdce.
Toto je len moje nedávne osobné povrchné pochopenie. Ak je v ňom niečo nesprávne, prosím spolupraktizujúcich o láskavé upozornenie.
