(Minghui.org) Labute sú vodné vtáky, ktoré svojím vzhľadom pripomínajú husi. Majú silný hlas a živia sa rastlinami a hmyzom. Hoci ide o vodné vtáky, sú zdatnými letcami.
V kapitole „Nebeské kruhy“ v diele Zhuangzi, starovekom čínskom texte s taoistickými základmi, sa píše: „Labute sú biele bez toho, aby sa museli každý deň kúpať; vrany sú čierne bez toho, aby sa museli každý deň farbiť.“ V najstaršom slovníku čínskych znakov Shuowen Jiezi sa píše, že labuť (hu) je vták, ktorý lieta vysoko. Znak hu (鵠) sa často používa spolu so znakom hong (鴻, divá hus) ako symbol vysokých ambícií.
Počas migrácie sa labutie páry často dočasne rozdelia, ale zostávajú verné svojim partnerom. Väčšina labutí zostáva so svojím partnerom na celý život.
Narodil som sa v provincii Shanxi v severovýchodnej Číne. Keď som mal desať rokov, rodičia ma vzali na návštevu k starým rodičom do mesta Yuanping, kde som prvýkrát videl hory. Pamätám si, aký nadšený som bol z tých veľkých hôr.
Jedného slnečného popoludnia sme si s otcom sadli k prameňu. Počuli sme pastiera, ako píska na svoje stádo, a videli sme, ako jedna nezbedná ovca ušla. Pastier zdvihol kameň a hodil ho po ovci, pričom ju trafil presne do jedného z rohov. Keď otec videl, ako ma pastierova zručnosť ohromila, rozprával mi príbeh zo svojho detstva.
Jeden z otcových bratrancov bol tiež pastierom. Keď pásol svoje stádo, vždy si so sebou bral loveckú pušku na odháňanie vlkov a leopardov. Každú jar videl kŕdle sťahovavých vtákov, ktoré sa vracali na sever. Raz, keď pásol ovce na vrchole hory, videl nad sebou lietať dve labute. Z rozmaru na ne vystrelil a jedna z nich spadla. Zdvihol ju a videl, že má zlomené krídlo. Obviazal jej krídlo a vzal ju domov. Keď jeho rodičia doma zistili, čo urobil, pokarhali ho: „Lovci nestrieľajú labute v pároch. To, čo si urobil, je hrozné.“ Vedel, že urobil chybu, a tak labuť nechal na dvore a kŕmil ju.
Keď prišla jeseň a vtáky začali migrovať na juh, nad dvorom preletela osamelá labuť a smutne volala. Labuť na dvore jeho bratranca počula volanie a hlasno odpovedala. Letiaca labuť spoznala hlas svojho partnera a bez ohľadu na prítomnosť ľudí pristála na dvore. Bolo vidieť, ako sa obaja tešia, že sa našli. Tá, ktorá pristála, bola väčšia, takže to bol pravdepodobne samec. Keď si uvedomil, že krídlo jeho partnerky je zlomené a nikdy s ním nebude môcť odletieť, roztiahol krídla, zdvihol hlavu a volal v úzkosti. Obe labute preplietli svoje krky a zahynuli spolu.
Ďalším druhom vtákov, ktorý preukazuje vernosť medzi partnermi, je zobákorožec dvojrohý (Buceros bicornis). Keď sa dva zobákorožce spárujú, strávia zvyšok života spolu. Počas obdobia rozmnožovania je samec zodpovedný za prinášanie potravy samici a po vyliahnutí aj mláďatám.
Orliak bielohlavý, veľký dravý vták, tiež udržiava partnerstvá na celý život. Keď jeden z páru zahynie, druhý často zomrie tiež.
Albatros, veľký morský vták s rozpätím krídel 2,5 – 3,5 metra, je známy svojou vernosťou partnerovi. Albatrosy trávia viac ako 90 percent svojho času vo vzduchu, ale vždy si pamätajú svojich partnerov a polohu svojich hniezd. Keď vznikne partnerstvo, zostávajú spolu po celý život. Aj po rokoch oddelenia dokážu rozpoznať hlas a vzhľad svojho partnera. Keď sa vrátia do svojich hniezdísk, tí, čo nemajú partnera, si ho začnú hľadať, zatiaľ čo ostatní trpezlivo čakajú na návrat svojich partnerov.
V ľudskej spoločnosti je manželstvo tradične o vzájomnej podpore v ťažkých časoch a o vernosti v dobrom aj v zlom. Na Západe si ľudia sľubujú, že sa budú milovať a ctiť v bohatstve i v chudobe, v zdraví i v chorobe. S nárastom popularity moderných teórií, ako sú evolúcia a ateizmus, manželstvo bohužiaľ prestáva byť podopierané morálnymi normami a vierou a nevera, incest a rozvody sa stávajú bežnými. Ľudia bez morálneho kompasu sa dokážu správať horšie než zvieratá.
