(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v apríli 2010, keď som mala 38 rokov. Vždy som brala vysielanie správnych myšlienok veľmi vážne, a aj keď som sa stretla s niektorými ťažkými situáciami, úspešne som ich prekonala.
Počas pretrvávajúceho prenasledovania Falun Dafa v Číne ma päťkrát nezákonne zatkli a náš domov bol prehľadaný. Zažila som aj niekoľko trápení v podobe chorobovej karmy, ale prekonala som ich vysielaním silných spravodlivých myšlienok. Mala som myšlienku: Pokiaľ budem naďalej vysielať silné spravodlivé myšlienky, všetko bude v poriadku. Nedávna udalosť mi pomohla rozvinúť si v sebe nový súcit, vďaka čomu cítim, že každý koho stretnem, je mojou rodinou.
V septembri 2024 môj manžel, ktorý je tiež praktizujúcim, náhle začal mať príznaky chorobovej karmy a mal ťažkosti s chôdzou. Nebral to najprv vážne a nepovedal mi o tom. O dva dni sa ale jeho stav zhoršil. Ľavá strana tváre mu začala klesať a celá ľavá strana jeho tela bola čiastočne ochrnutá. Slintal a hovoril nezrozumiteľne. Boli to príznaky mŕtvice.
V jednom momente si nedokázal vyzliecť bundu a spadol. Naliehala som na neho, aby okamžite vysielal spravodlivé myšlienky, zatiaľ čo ja som pokračovala v štúdiu Fa s praktizujúcimi v druhej miestnosti. Nevenovala som mu vtedy veľmi pozornosť, lebo som si myslela, že celú situáciu zvládne sám.
Jeho stav sa však počas nasledujúcich dvoch dní zhoršil, takže som začala vysielať spravodlivé myšlienky spolu s ním. Na dvere som umiestnila nápis „Nerušiť“, aby nás nik nevyrušoval. Posadili sme sa čelom k stene v kuchyni, na ktorej bol veľký čínsky znak „mie“ (časť frázy Falun Dafa, ktorá sa týka odstránenia negatívnych prvkov). Začali sme tento znak nahlas opakovať. Moja myseľ bola sústredená a znak sa mi stále zjavoval pred očami.
Takto sme pokračovali jeden a pol dňa a obaja sme sa cítili vyčerpaní. Stav môjho manžela sa nezlepšil. V tom momente som prestala vysielať spravodlivé myšlienky a začala som sa s ním deliť o svoje obavy. Povedala som mu, že sa musí pozrieť do seba, aby našiel svoje pripútanosti, najmä tie základné, inak naše vysielanie spravodlivých myšlienok nemusí veľmi pomôcť.
Vrátili sme sa do kuchyne, aby sme znova recitovali slovo „mie“. Počas toho som sa začala cítiť trochu preťažená a začala som plakať nad ľuďmi vo svete. Nerecitovala som už tak nahlas a zdalo sa, že to nemalo taký silný a rázny tón ako predtým. Plakala som kvôli policajtom, ktorí často prichádzali obťažovať a sledovať môjho manžela v posledných mesiacoch po tom, čo ho prepustili z väzenia.
Pomyslela som si: Ak sa zdravotný stav môjho manžela zhorší, ľudia povedia, „Pozrite, stal sa invalidom kvôli praktizovaniu Falun Dafa.“ Budú mať ešte negatívnejší postoj k Dafa a bude pre nich ešte ťažšie pochopiť pravdu.
So slzami stekajúcimi po tvári som však stále opakovala „mie“. Mala som v mysli: V záujme vnímajúcich bytostí sa môj manžel musí cez to dostať! V tej chvíli som skutočne pocítila obrovskú zodpovednosť praktizujúcich. Uvedomila som si, že ľudia v tomto ľudskom svete sledujú, ako sa každý z nás správa. Čas a príležitosti povedať ľuďom pravdu o Dafa sa krátia.
Môj manžel v jeden moment povedal: „Cítim sa už dobre, ‚prítomnosť zla‘ na mojej nohe zmizla a cítim sa veľmi ľahký.“ Ukázal mi tiež, ako dobre môže hýbať oboma nohami. Neskôr so mnou zdieľal, že u seba objavil základnú pripútanosť k využívaniu Dafa na sebecké účely – vysielal spravodlivé myšlienky, aby ho polícia nezatkla znova. Pomyslela som si, že toto jeho objavenie sebeckej pripútanosti mohlo mať niečo spoločné s mojím rozvinutím si súcitu pre vnímajúce bytosti.
Hoci ale už môj manžel mohol chodiť, jeho ľavá ruka sa stále nevrátila do normálu. Pokračovali sme teda vo vysielaní správnych myšlienok aj ďalšie tri týždne. Obaja sme sa cítili vyčerpaní, no jeho ľavá ruka bola na tom stále rovnako.
Jednej noci asi o 2:00 ráno som zrazu pomyslela na svojho manžela ako na vnímajúcu bytosť, ktorá potrebuje pomoc. Všetky moje myšlienky voči nemu boli súcitné. Nemala som žiadne sťažnosti, namiesto toho mi ho bolo skutočne ľúto. V tom momente, keď sa môj manžel posadil, aby meditoval, všetky zlé pocity opustili jeho telo cez ruky a nohy. Neskôr mi povedal, že na nič nemyslel a jeho myseľ bola veľmi pokojná, keď všetky zlé pocity v jeho tele náhle zmizli. Potom sa už môj manžel cítil dostatočne dobre, aby sa vrátil do práce. O tri mesiace neskôr bol úplne v poriadku.
Po tom, čo sme prežili túto skúšku, som sa rozhodla, že nikdy nikomu neublížim, aby som potvrdila svoju hodnotu, či z akýchkoľvek iných sebeckých dôvodov, a že budem vždy súcitná a ohľaduplná voči ostatným. Inak by následky mohli byť veľmi vážne.
Toto sú niektoré z mojich nedávnych pochopení v kultivácii. Prosím, upozornite ma na čokoľvek nevhodné.
