(Minghui.org) Falun Dafa som začal praktizovať s rodičmi v roku 1996. Ako dieťa som často trpel bolesťami hlavy a chodieval som k lekárovi. Keď som v roku 1998 nastúpil do prvého ročníka na druhom stupni základnej školy, mal som silné bolesti hlavy a horúčku a dva týždne som ležal doma. Keď som blúznil z horúčky, mama mi čítala Fa. Potom som už nemal bolesti hlavy, nebol som chorý a nepotreboval som lieky.
Jiang Zemin spustil prenasledovanie Falun Gongu v roku 1999. Obaja moji rodičia boli prenasledovaní. Dlhý čas boli rodičia zadržiavaní v centre na vymývanie mozgu, takže moje štúdium bolo úplne rozvrátené. V podstate som tri roky na druhom stupni základnej školy len čítal romány. V treťom ročníku som počas vyučovania dlho ležal na lavici a čítal romány, a z toho sa mi začal hrbiť chrbát.
Keď som zložil záverečnú skúšku na druhom stupni základnej školy, moje výsledky boli medzi najhoršími v oblasti. Moji rodičia sa v tom čase vrátili z nezákonného zadržania a začali venovať pozornosť môjmu štúdiu, ale bolo už príliš neskoro. Učiteľka mi povedala, že nemám šancu dostať sa na strednú školu.
Počas letných prázdnin po skončení základnej školy som čítal Zhuan Falun a bolo to prvýkrát, čo som ho naozaj čítal. Začal som ho čítať večer a v tú noc som nespal. Na druhý deň som prečítal celú knihu. Myslel som si, že kniha je veľmi dobrá, a v ten deň sa mi zázračne narovnal chrbát. Od tej chvíle som sa rozhodol, že budem pokračovať v praktizovaní.
Počas prázdnin si aj mama uvedomila, že nemám veľkú šancu dostať sa na strednú školu a prestala odo mňa požadovať štúdium akademických predmetov, takže som celé prázdniny študoval Fa a neopakoval som si učivo. Potom som sa vrátil na základnú školu. Zistil som, že dokážem držať krok s učivom. Všetko, čo som sa za posledné tri roky nenaučil, sa mi odrazu objavilo v hlave. Po mesiaci od začiatku školy som v mesačnej skúške dosiahol najlepšie výsledky vo všetkých predmetoch. Moja učiteľka bola ohromená. O rok neskôr ma prijali do pokročilej triedy na okresnej strednej škole, ako som si želal, a neskôr som úspešne nastúpil na vysokú školu. Odvtedy sa môj život zmenil.
Racionálna kultivácia xinxingu
Po ukončení univerzity som si našiel prácu v meste. Začal som čeliť výzvam samostatného života. Takisto som si začal skutočne kultivovať svoj xinxing.
Opustenie pripútanosti k povesti
Už od detstva mi záležalo na tom, ako vyzerám. Pracoval som pre manažéra štátneho podniku. Bol to človek s výbušnou povahou, vulgárnym slovníkom a prísnymi nárokmi na prácu. Aby som sa vyhol jeho kritike, často som premýšľal, ako veci vyriešiť sám, namiesto toho, aby som sa ho priamo opýtal. To mi sťažovalo prácu. Zvažoval som, že podám výpoveď.
Táto situácia trvala asi rok. Uvedomil som si, že to nie je správne, pretože niekedy som klamal, aby som sa vyhol nadávkam. Začal som sa pozerať dovnútra. Premýšľal som o tom, prečo som sa tak bránil komunikovať so svojím nadriadeným a prečo som sa bál, že ma pokarhá. Dôvodom bolo, že som nechcel počuť nepríjemné slová, pretože by som stratil tvár a kolegovia, ktorí by to počuli, by si mysleli, že som nula. Niekedy, keď som narazil na problém, mojou prvou myšlienkou bolo nájsť výhovorku alebo dokonca klamať, aby som zakryl svoje chyby, len aby som sa vyhol pokarhaniu a strate tváre.
Zistil som, že som pripútaný k svojej povesti, ale ako som sa toho mohol zbaviť? Najprv som si uvedomil, že som kultivujúci, takže by som mal byť úprimný a neklamať. Mal by som hovoriť pravdu. Ale bolo to ťažké, pretože ak by som priamo priznal svoje chyby, druhá strana by ma určite pokarhala.
Myslel som si, že ako praktizujúci by som sa mal zbaviť strachu z kritiky. Začal som odmietať strach vo svojom srdci a zakaždým, keď som urobil chybu, už som neklamal.
Prestal som hovoriť: „Situácia v tom čase bola...“ alebo „Stalo sa to, pretože...“ Začal som hovoriť: „Bola to moja chyba...“ bez výhovoriek a potom som jednoducho a jasne vysvetlil svoju chybu. Stále si pamätám, keď som prvýkrát priznal chybu týmto spôsobom. Zabudol som niečo nahlásiť manažérovi, ktorý mi nahnevane zavolal. Zovrel som zuby a povedal: „Je to moja vina, bol som nedbanlivý. Zabudol som vám to povedať.“ Po pár jednoduchých odpovediach som pokojne čakal na jeho pokarhanie. Zdalo sa, že je ohromený, na chvíľu sa zamyslel a potom povedal: „Dajte si nabudúce pozor.“ Potom zložil telefón.
Nakoniec som prešiel touto skúškou a potom sa podobné veci stali ešte niekoľkokrát. Manažér raz sám urobil chybu a zavolal mi, aby ma pokarhal. Zdržal som sa a bral som to ako príležitosť na zlepšenie. Neskôr zistil, že to bola jeho chyba, a zdvorilo sa mi ospravedlnil. Odvtedy mi tento manažér veľmi dôveruje.
Branie osobných záujmov zľahka
Predtým, než som prišiel do mesta, som býval s rodičmi a nemal som veľké výdavky. Myslel som si, že nemám pripútanosť k osobným záujmom. Keď som prišiel pracovať do mesta, zistil som, že to tak nie je. Mnohokrát, keď došlo ku konfliktom ohľadom osobných záujmov, necítil som sa dobre. Často sme si sami vypĺňali formuláre na refundáciu. Vedel som, že niektorí kolegovia žiadali o refundáciu o desiatky jüanov viac, ako mali nárok. Pretože som videl okamžité výhody, niekedy som si aj napriek tomu, že som vedel, že by som to nemal robiť, hľadal výhovorky, aby som dostal vyššiu refundáciu, ako keby na tom nebolo nič zlé.
Keď som neskôr podal žiadosť o refundáciu, premýšľal som o tom a cítil som, že žiadať viac je nesprávne. Ak by som dostal to, čo by som nemal dostať, ako by som sa mohol nazývať kultivujúcim? Myslel som si, že sa musím naozaj zbaviť pripútanosti k peniazom. Začal som túto pripútanosť odmietať. Niekedy som žiadal o nižšiu náhradu, aby som sa uistil, že nedostanem to, čo si nezaslúžim. Teraz, keď dôjde ku konfliktu záujmov, dbám na to, aby som bol ohľaduplný k ostatným. Neupínam sa na to, či niečo získam.
Oslobodenie sa od nevôle
Pretože som pracoval seriózne a svedomito, mal som vynikajúce výsledky a dobré vzťahy s riaditeľom štátneho podniku, môj nadriadený mi pred dvoma rokmi výrazne zvýšil pracovnú záťaž. Začal som pociťovať nevôľu voči spoločnosti a nadriadenému – nemôžete ma nútiť pracovať viac len preto, že odvádzam dobrú prácu. Vedel som, že nevôľa nie je správna, ale nedokázal som sa cez to preniesť.
Začal som vynechávať nadčasy. Stal som sa menej zodpovedným. Na jeden z mojich veľkých projektov sa sťažovali, čo viedlo ku konfliktom medzi iným štátnym podnikom a mojou spoločnosťou. Keďže som mal pri jeho riešení silnú nevôľu, myslel som si, že spoločnosť nezohľadnila moju pracovnú záťaž, keď sa tento problém objavil, čo ma viedlo k chybám v práci. Tento problém spôsobil, že podnikanie spoločnosti upadlo do chaosu do takej miery, že takmer stratila veľkého zákazníka.
Jedného dňa som začal uvažovať o sebe ako o kultivujúcom sa človeku a začal som sa zameriavať na svoje vnútro. Kvôli svojej nevôli som veľmi neochotne priznal, že som sa mýlil a zistil som, že práve kvôli nej sa spoločnosť ocitla v takých ťažkostiach, že všetci zamestnanci jedného oddelenia mali prísť o prácu. Rozhodol som sa zbaviť sa tejto nevôle.
Neustále som odmietal hnev vo svojom srdci. Snažil som sa dodržiavať požiadavky na praktizujúceho, aby som nepociťoval nevôľu, a snažil som sa uvažovať z pohľadu nadriadeného a spoločnosti. Vymyslel som riešenie a zavolal som nadriadenému, aby som mu povedal o mojom pláne na vyriešenie problému. Na moje prekvapenie on mal rovnaký nápad, takže sme náš plán zrealizovali. Spočiatku sme si mysleli, že v najlepšom prípade môžeme len zmierniť tlak a že udržať si klienta bude veľmi ťažké. Nečakane, už o pár dní neskôr, sa všetko vrátilo do normálu, ako keby sa za posledných šesť mesiacov nič nestalo. Všetka moja nevôľa tiež úplne zmizla.
