(Minghui.org) Ako praktizujúca Dafa som pochopila, že nič, čo sa stane mne alebo v mojom okolí, nie je náhoda; všetko súvisí s mojou kultiváciou. Všetko, s čím sa stretávam, mi slúži ako pripomienka mojich predstáv, pripútaností a ľudského srdca. Ak sa dokážem pozrieť dovnútra a zosúladiť sa s princípmi Fa, môžem prekonať prekážky a zdokonaliť sa na ceste kultivácie.
Zmätok kvôli synovej domácej úlohe
S manželom sme mali dlhodobo odlišné názory na vzdelávanie nášho syna, čo často viedlo k hádkam. Po skončení letných prázdnin a návrate do školy syn nemal hotové domáce úlohy, čo mu vytkol jeho učiteľ.
Môj manžel, tiež praktizujúci Dafa, sa rozzúril a obviňoval ma, že som ako matka mala dávať väčší pozor na synovo štúdium. Neustále sa sťažoval: „Prečo si mu poriadne nekontrolovala domáce úlohy? Bola to tvoja zodpovednosť.“ Bolo pre mňa veľmi ťažké prijať jeho neustále hľadanie mojich chýb a túžbu hádať sa.
Snažila som sa potlačiť svoje emócie, ale cítila som sa ukrivdená. V tej chvíli som dokázala povedať len: „Budem opatrnejšia a nabudúce sa polepším. Prestaň ma karhať.“ On však pokračoval a ja som dosiahla hranicu trpezlivosti. Rýchlo som povedala: „Môžeme s tým prestať? Povedala som, že na tom budem pracovať. Môžeme o tom prestať hovoriť?“ Manžel bol stále nespokojný a ďalej sa sťažoval. Musela som odísť.
Keď som neskôr mala čas na premýšľanie, stále som nechápala, prečo ma to tak ťaží na srdci. Vrelo vo mne mnoho sťažností. Cítila som sa úplne sama, bez nikoho, kto by rozumel mojim ťažkostiam. Hnevala som sa na manžela, že neberie ohľad na moje city a že so mnou nekomunikuje, keď nastanú ťažkosti. Priznala som si svoje chyby a vyjadrila ochotu zlepšiť sa, ale on si len hovoril svoje a nepočúval moje slová. Cítila som sa zmätene a nevedela som, kde začať, aby som sa z toho vymanila. Hanbila som sa, pretože to nebolo skutočné zamyslenie sa nad sebou – bola som ovládaná nevôľou.
Pred spaním som meditovala a stále som premýšľala nad tým, že som túto prekážku neprekonala a iba som ju potlačila silou vôle. Keď som bola sama a bolo ticho, negatívne myšlienky sa začali vynárať. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa hnevala a cítila som, že je to voči mne veľmi nespravodlivé a že v tomto prostredí ani nechcem pokračovať. Keďže sa objavili tieto negatívne myšlienky a toto nebol krásny život, aký som chcela, mala som chuť jednoducho odísť.
Pripútanosť ku kladeniu požiadaviek na druhých
Moja racionálna stránka mi však hovorila, že sa nemôžem vyhnúť konfliktu, pretože takú úzkosť cítim práve preto, že sa držím pripútaností. Prečo teda trpím? Opakovane som sa pýtala samej seba: „Akú pripútanosť mám? Naozaj to nedokážem zistiť; všetko sa dostalo do slepej uličky. Čo mám robiť?“
V srdci som opakovane prosila Majstra, aby mi pomohol, a žiadala som ho, aby mi pomohol osvietiť sa k tomu, kde je problém. Chcela som sa dobre kultivovať a vrátiť sa domov s Majstrom. Po chvíli mi napadli slová „žiť život“ a zrazu mi bolo všetko jasné. Prikladala som tejto veci príliš veľký význam. Manželstvo je pre ľudí dôležité, ale ako kultivujúca som mu prikladala príliš veľký význam, takže moja pripútanosť k vzťahom tiež veľmi narástla.
Až keď som si to uvedomila, objavila som svoju tendenciu klásť na druhých bezpodmienečné požiadavky. V hĺbke duše som chcela, aby manžel splnil moje očakávania, aby bol voči mne ohľaduplný a milujúci. Keď nesplnil tieto štandardy, ktoré som mu stanovila, cítila som sa nepokojná.
To tiež odzrkadľovalo moju túžbu po krásnom živote v tomto svete, predstavu, že ako kultivujúci si manžel musí vážiť svoju ženu, že by sme sa mali navzájom podporovať a že by sme mali byť vzorovým párom. Kládla som na neho jednu požiadavku za druhou a vždy som sa pozerala von. Kládla som na neho vysoké nároky len preto, že bol tiež kultivujúcim.
Majster nás vždy učil kultivovať sa a pozerať sa dovnútra. Po identifikovaní týchto pripútaností sa moje myslenie vyjasnilo. Tiež som si uvedomila, že keď som sa stretávala s neúspechom, mala som tendenciu obviňovať druhých a zvyčajne som sa oháňala obvineniami. Dokonca som k tomu bola ľahostajná a neprejavovala som žiadnu zdržanlivosť voči vlastnej rodine. Keby som sa nepozrela dovnútra, skutočne by som si to nedokázala uvedomiť, a keď som sa pozrela dovnútra, veľmi ma to prekvapilo. Ukázalo sa, že som sa v každodennom živote nesprávala láskavo.
Keď sa na to spätne pozerám, keby som sa vždy, keď som sa stretla s nejakou ťažkosťou, okamžite pozrela do seba, veci by boli iné. Napríklad, keď som počula prísny tón výčitiek môjho manžela, mala som si pomyslieť: „Používam aj ja takýto tón, keď obviňujem ostatných, a spôsobujem im nepríjemné pocity?“ Keby som tak urobila, nebola by som ovládaná negatívnymi faktormi, vyrušovaná zasahovaním, uväznená v pripútanostiach a nepadla by som do pasce starých síl.
Prekonanie komunikačnej bariéry
Musím sa tiež vyrovnať so svojím strachom z konfliktov a tendenciou vyhýbať sa komunikácii. Keď si dokážem napraviť svoje myslenie, už sa nebudem báť prísneho tónu manžela. Úprimne dúfam, že s ním budem komunikovať a podporovať ho, aby sme sa mohli spoločne zlepšovať a riešiť problémy prostredníctvom kultivácie.
Chápem, že bez komunikácie s manželom sa nedá zharmonizovať rodinné prostredie. Moje dlhodobé vyhýbanie sa otvorenému dialógu bolo významným problémom. Aj keď vzniknú konflikty alebo problémy, nedokážeme otvoriť svoje srdcia. Neustále som sa vyhýbala tomuto problému, veriac, že ak sa len zlepším, všetko sa vyrieši.
Tentoraz som si však uvedomila, že to tak ďalej nemôže pokračovať. V kultivácii sme jedno telo. Každý člen našej rodiny, od najstaršieho po najmladšieho, je kultivujúci. Ak nedokážeme otvoriť svoje srdcia, keď vzniknú problémy, potom je v našom kultivačnom prostredí veľká medzera.
Pozbierala som teda odvahu a išla za manželom, ktorý bol stále nahnevaný. V srdci som mu jednoducho chcela pomôcť vymaniť sa z jeho negativity. Povedala som mu: „Môžeme sa porozprávať? Práve som si uvedomila, že naším najväčším problémom je nedostatok skutočnej komunikácie. Aby sme vyriešili základný problém, musíme sa porozprávať. Keď máme problém, mali by sme spolupracovať na jeho vyriešení. Mali by sme sa spoločne zamerať na problém, nie jeden na druhého.“
Zároveň mi na ňom záleží a chápem jeho pocity, tak som mu tiež povedala: „Neviem, prečo sa cítiš sklesnutý, možno preto, že si to nevyjadril. Ak o tom dokážeš prehovoriť, objasniť to a vyjadriť tie negatívne myšlienky, tá negativita ťa už nebude môcť ovládať.“
Dala som manželovi aj príklad. Pracujem na jednej platforme na objasňovanie pravdy. Počula som tam, ako ostatní praktizujúci otvorene vyjadrujú svoje pripútanosti a odvážne ich odhaľujú. Vďaka tomu sa tieto pripútanosti zdajú oveľa menšie. Hlboko obdivujem, ako praktizujúci dokážu odložiť obavy zo straty tváre a čestne čeliť svojim nedostatkom pred toľkými poslucháčmi. Takáto otvorenosť je naozaj obdivuhodná.
Vyjadrila som tiež svoje pochopenie pre manželove ťažkosti s komunikáciou a vysvetlila som mu, že jeho výchova a rodinné prostredie to nepodporovali, čo viedlo k napätému vzťahu s rodičmi. Povedala som mu však, že by sme mali začať sami od seba a spoločne pracovať na prekonaní tejto komunikačnej bariéry.
Keď sa naučíme pokojne medzi sebou komunikovať, aj náš vzťah s jeho rodičmi sa prirodzene zlepší. Verím, že postupne ich náš stav ovplyvní a všetci budeme mať odvahu komunikovať medzi sebou, čím sa naša rodinná harmónia stane nielen povrchnou, ale skutočne úprimnou. Chcem jednoducho počuť skutočné pocity svojho manžela a pochopiť jeho ťažkosti.
Nakoniec sa manžel otvoril a podelil sa o svoje skutočné pocity. Keď dohovoril, videla som, ako sa jeho výraz uvoľnil a zmizli mu vrásky na čele. Bola som za neho úprimne šťastná a povedala som: „Je skvelé, že si to dokázal povedať. Tvrdohlavosť a negativita nie sú potrebné. Nie sú súčasťou tvojej osobnosti. Nenechaj sa nimi ovládať.“
Hoci toho nepovedal veľa, skutočnosť, že dokázal vyjadriť svoje vnútorné myšlienky, mi pripadala ako veľký prielom. Na druhý deň vyzeral ako iný človek. Mal lepšiu náladu, jemnejší tón hlasu a stal sa trpezlivejším. Vedela som, že náš rozhovor mal významný vplyv.
Uvedomila som si, že moja rodina je prostredím, v ktorom sa kultivujem. Musím si ju vážiť, ale nemôžem sa uspokojiť s povrchnou harmóniou. V každodennom živote musím venovať väčšiu pozornosť svojim slovám a činom a hovoriť len to, čo by kultivujúci mal hovoriť. Musím úprimne komunikovať o oblastiach, ktoré je potrebné zlepšiť, a prevziať zodpovednosť za celkové blaho rodiny.
Ďakujem, Majster! Ďakujem, praktizujúci!
