(Minghui.org) V románe Cesta na západ sa mních Tang (známy aj ako Tripitaka) so svojimi učeníkmi vydávajú na cestu za posvätnými písmami, na ktorej sa stretnú s 81 skúškami; „Tŕňový vrch“ bol 52. skúškou v poradí.
Mnohí čitatelia si túto skúšku nepamätajú tak dobre ako ostatné, lebo na „Tŕňovom vrchu“ nie sú ani démoni s ohromnou silou, ani kruté, mučivé utrpenia. Naopak, zdá sa, že je to miesto pokoja a harmónie, kde duchovia rastlín a stromov zaobchádzajú s mníchom Tangom s najväčšou úctou. Pod zámienkou diskusií o poézii a filozofii mu nastražili pascu.
Štyria duchovia stromov sa premenili na starých nesmrteľných a diskutovali s mníchom Tangom o zenovej filozofii a poézii, pričom ich reč bola plná kultivovaných a elegantných slov. V žiadnom ich geste nebola ani stopa po démonickej energii. Naopak, zdali sa byť múdrejší než všetci učeníci sveta smrteľníkov.
Pri diskusiách všetci duchovia chválili mnícha Tanga slovami: „Svätý mních má mimoriadny talent a hlboké pochopenie zenu! Je skutočne starobylým Budhom zenovej línie!“ Mních bol ponorený do hmlou zahalenej pustovne lesných duchov, počúval kultivované rozhovory a bol obklopený lichôtkami, takže na chvíľu zabudol na nebezpečenstvá svojej cesty na západ a znížil ostražitosť.
Práve táto atmosféra „úcty“ a „vznešenosti“ však predstavovala najsmrteľnejší aspekt tejto skúšky – rafinovanú pascu navrhnutú tak, aby pod rúškom zdanlivo neškodného prostredia pomaly narušila jeho odhodlanie dokončiť púť.
Keď sa objavila víla Apricot a vyznala mu lásku svojou bezkonkurenčnou krásou a štyria starší duchovia sa pridali k lichôtkam, táto pasca nežnosti bola úplne odhalená. Mních Tang zostal pevne verný budhistickým predpisom a odmietol sa poddať.
Až keď ho našli jeho učeníci, dokázal sa oslobodiť zo spleti krásy a náklonnosti. Práve počas tejto skúšky vyslovil mních Tang pamätné slová: „Ľudskú podobu je ťažké získať, narodenie v Centrálnom kráľovstve (pomenovanie Číny) je vzácne a skutočnú Dharmu je ťažké stretnúť: získať všetky tri je požehnaním, ktoré nemá porovnania.“
Všimol som si podobný jav v našej kultivácii vo Falun Dafa. Keď sa prostredie stalo uvoľnenejším, ja ako aj ostatní praktizujúci okolo mňa sme v rôznej miere upadli do stavu sebauspokojenia. Prešli sme od usilovného robenia troch vecí na začiatku k netrpezlivému očakávaniu konca nápravy Fa a zabývali sme sa v bežnom živote – kultiváciu sme odsunuli na vedľajšiu koľaj. Niektorí praktizujúci si dokonca začali užívať bežný život a trávili dni premýšľaním o tom, ako si zvýšiť kvalitu života.
Bežné dni sú ako jemná pasca, ktorá pomaly narúša vôľu praktizujúceho. Je ľahké žiť bežný život – keď človek neštuduje Fa, nekomunikuje s ostatnými praktizujúcimi a prestane navštevovať stránku Minghui.org, život plynie ako zvyčajne.
Prostredníctvom štúdia Fa sme pochopili, že každá minúta času, ktorá nám bola dnes udelená, bola umožnená Majstrovou vytrvalosťou uprostred nesmierneho utrpenia.
Na miestach, ktoré nevidíme, ako vo väzniciach, zadržiavacích centrách a centrách na vymývanie mozgov, je stále prenasledovaných mnoho praktizujúcich, zatiaľ čo Dafa je naďalej napádaný a očierňovaný. Akonáhle sa náprava Fa skončí, nespočetné množstvo nevedomých ľudí spolu s obrovskými skupinami bytostí, ktoré zastupujú, navždy stratí svoj život.
Ak nebudeme schopní splniť sľuby, ktoré sme dali pri príchode na tento svet, aký osud nás čaká? Ako by sme mohli nevyužiť dobre čas a nenapredovať usilovne?
Pri premýšľaní nad svojou vlastnou cestou kultivácie som v sebe objavil mnoho hlboko zakorenených pripútaností – všetky vznikli potom, čo som poľavil v kultivácii. Odhaľujem tieto pripútanosti a nedostatky, pracujem na ich odstránení a zdieľam túto skúsenosť s ostatnými praktizujúcimi, aby sme sa navzájom povzbudili.
Pevné „body diskusie“ pri objasňovaní pravdy
Keď som sa v minulosti snažil objasňovať ľuďom fakty o Dafa, bál som sa prehovoriť a ani som nevedel, čo povedať. Neskôr som narazil na články praktizujúcich na Minghui, kde niektorí zdieľali účinné spôsoby objasňovania pravdy – ako nadviazať kontakt, kde začať rozhovor a ako povzbudiť ľudí, aby vystúpili z Čínskej komunistickej strany.
Po ich prečítaní som mal pocit, ako keby som našiel poklad; zapamätal som si ich, spravil som niekoľko drobných úprav, a tak som si vyvinul vlastné spôsoby objasňovania pravdy. Keď som ich potom použil, skutočne sa ukázali ako veľmi účinné. Keď ma iní praktizujúci chválili, dokonca som sa s nimi podelil o tipy.
Postupne som si však všimol, že keď som ten istý súbor argumentov používal mechanicky s rôznymi skupinami ľudí, niektorí nečakane vzniesli námietky a ja som sa cítil zaseknutý a nevedel som, ako pokračovať. Prípadne so mnou ľudia jednoducho nesúhlasili.
Uvedomil som si, že mi chvála stúpla do hlavy a ovplyvnilo to moje srdce. Záchranu ľudí som premenil na rutinnú úlohu. Bez ohľadu na to, koho som stretol, snažil som sa pri rozhovore s nimi uplatňovať súbor teórií a príliš som sa upínal na svoje minulé skúsenosti.
Zachraňovanie ľudí však nie je niečo, čo sa dá robiť nasledovaním šablóny, nie je to také jednoduché. Iba ak skutočne konáme zo súcitu a skutočne chceme to najlepšie pre druhých, môžeme účinne objasňovať pravdu, rozptýliť ich nepochopenia a skutočne ich zachrániť.
Dafa nám otvoril múdrosť, ktorá určite zahŕňa oveľa viac než len jednu jedinú metódu na objasňovanie pravdy. Disponujeme múdrosťou a schopnosťou zvládnuť nespočetné množstvo rôznych situácií. Kľúčom je to, či do toho vložíme svoje srdce – nesmieme sa upnúť na svoje vlastné minulé skúsenosti.
Mentalita predvádzania sa
Kedysi som mal silnú túžbu sa predvádzať. Hneď ako som poslal článok na Minghui, netrpezlivo som čakal na jeho uverejnenie a každý deň som kontroloval stránku. Ak nebol uverejnený, cítil som sa sklamaný; akonáhle článok vyšiel, bol som so sebou veľmi spokojný a premýšľal som, aké hlboké sú moje postrehy a ako dobre veciam rozumiem.
Dlho som zostával uväznený v úzkych hraniciach svojho predchádzajúceho chápania – až tak, že aj po rokoch som sa vracal k svojim starým textom a oddával som sa obdivovaniu seba samého.
Bol som tiež obklopený skupinou ľudí, ktorí ma chválili a hovorili mi, že som „talentovaný“, že moje „nebeské oko je otvorené na vysokej úrovni“ a že môj „xinxing je vysoký a moje osvietenie vynikajúce“ – tieto komplimenty ma veľmi tešili.
Potvrdzovanie seba samého
Pri zdieľaní s praktizujúcim som raz počul niekoho rozprávať o prenasledovaní, ktoré pretrpel. Počas našej diskusie však veľmi podrobne hovoril o svojich vlastných činoch – akoby s radosťou spomínal na to, ako sa správal v tom drsnom prostredí. Ja som však cítil, že v skutočnosti potvrdzoval seba samého, a nie Dafa.
Naopak, počul som tiež jednu praktizujúcu pokojne a vyrovnane rozprávať o tom, ako prekonala prenasledovanie tým, že sa spoliehala na spravodlivé myšlienky. Hovorila pevným, neochvejným hlasom a opisovala utrpenie, ktorým prešla, a ako to prežila vďaka svojej spravodlivej viere v Dafa. Pomocou nebeského oka som videl, že Majstrovo Telo zákona, ktoré stálo vedľa nej, ronilo slzy. V tej chvíli som aj ja bol naplnený nekonečnou vďačnosťou voči Majstrovi a neochvejnou vierou v Dafa.
Stránka Minghui v minulosti uverejnila špeciálny článok s názvom „Dodržiavanie Majstrových požiadaviek: Kultivujme sa tak odhodlane ako na začiatku“, ktorý ma hlboko inšpiroval. Pocítil som silnú potrebu dokončiť svoje zdieľanie, aj keby malo poslúžiť len ako varovanie pre mňa samého, aby som sa ďalej neprepadal do lenivosti a spokojnosti so sebou.
Drahí kultivujúci, neupadnime v našich životoch do lenivosti a spokojnosti so sebou; napredujme spoločne a energicky!
