(Minghui.org) Rada by som sa podelila o skúsenosť z minulého roka, keď som prechádzala skúškou chorobovej karmy. Hoci som touto skúškou neprešla dostatočne dobre, osobne som zažila pravdivosť slov Majstra: „Opravdiví kultivujúci nemajú choroby“ (Vysvetlenie obsahu Falun Dafa, „Vysvetľovanie Fa pre asistentov Falun Dafa v Čchang-čchune“). Preto by som sa chcela o túto skúsenosť podeliť a so spolupraktizujúcimi, aby sme dokázali lepšie spoločne napredovať.
Bolo to minulú zimu. Ráno som vstala cvičiť a cítila som nepohodlie v nohe, tak som povedala dcére: „Dnes ma pri cvičení bolí noha.“ Dcéra sa opýtala: „Je to v poriadku?“ Odpovedala som: „Áno, nič to nie je.“ Videla, že sa mi chodí trochu ťažšie, ale nič nepovedala, pretože aj ona je praktizujúca a vedela, že splácam karmu.
Keďže býva v Pekingu, popoludní odišla späť do práce. Po jej odchode som šla k spolupraktizujúcemu, kde sme spolu študovali Fa, a noha sa zdala byť v poriadku. Keď som sa však chystala odísť domov a schádzala som dole schodmi, zrazu som nemohla chodiť. Drepla som si na zem, držala som sa zábradlia a krok za krokom som sa posúvala dole. V tom momente som si nespomenula na to, aby som požiadala Majstra o pomoc. Keby som vtedy nahlas požiadala Majstra, aby ma zachránil, možno by som túto skúšku prekonala.
Nakoniec som sa pomaly dostala na bicykel a vrátila sa domov. Doma som začala vysielať spravodlivé myšlienky a hľadať nedostatky v sebe, ale bolesť neustupovala. Ľahla som si do postele a recitovala Fa. Takmer celú noc som nespala. Na druhý deň prišli dvaja spolupraktizujúci, aby mi pomohli vysielať spravodlivé myšlienky a študovať Fa, no stav nohy sa nezlepšil. Takto sa to ťahalo deň za dňom – nemohla som jesť ani spať, bolesť bola taká silná, že som mala pocit, akoby sa mi zrútil svet.
Na ďalší deň sa dcéra vrátila, sprevádzala ma pri štúdiu Fa, vysielaní spravodlivých myšlienok a hľadaní vo vnútri, ale môj stav sa nezlepšoval. Každý krok bol mimoriadne ťažký; toaleta, ktorá bola za normálnych okolností vzdialená len pár krokov, si teraz vyžadovala tri prestávky v podrepe. Povedala som dcére: „Pôjdem tam po štyroch.“ Dcéra odpovedala: „To nejde. Ak to už nevydržíš, choď do nemocnice aspoň zmierniť bolesť, musíš predsa vedieť chodiť.“ V tom čase som bola od bolesti úplne bez spravodlivých myšlienok a moja viera v Majstra a Fa bola výrazne oslabená.
Takto to trvalo až do desiateho dňa, keď som šla do nemocnice. Lekár mi dal injekcie, nalepil náplasti a predpísal lieky, ale bolesť sa vôbec nezmiernila. Na druhý deň mi dal ďalšie dve injekcie a navrhol infúzie, na ktoré som chodila tri dni, no bolesť bola stále neznesiteľná. Keďže to nebola choroba, ale splácanie karmy, ako by mohli bežné metódy pomôcť? Riaditeľ nemocnice povedal: „Odporučím vám nemocnicu v Pekingu, choďte tam na operáciu, majú tam dobrých odborníkov.“ Keď som počula o operácii, bola som znechutená. Nechcela som ju podstúpiť, ale ani som to neodmietla.
V ten deň popoludní sme odišli do Pekingu. Dcéra povedala: „Nechcem ísť do tej nemocnice, ktorú odporučil, nájdem lepšiu.“ Na vyšetrenie u špecialistu sa čakalo týždeň, a tak som zostala u dcéry. Na obed ma prišiel navštíviť synovec a povedal: „Teta, priniesol som vám náplasti a lieky z Japonska, sú veľmi dobré. Všetci doma ich používame a účinok je výborný. Ostatným stačí jedna náplasť a jedna dávka lieku, ja vám dám dve náplasti a dve dávky.“ Dal mi jednu dávku hneď a povedal, aby som si večer dala ďalšiu.
Večer po jedle som ležala na pohovke, oni sa rozprávali a nikto mi nepripomenul lieky. Moje oči sa však stále na lieky upierali a myslela som si, že by som ich mala užiť, ale nikto si ma nevšímal a ja som nič nepovedala. Keď som sa nedokázala prebudiť k pochopeniu, Majster využil bežných ľudí, aby som na lieky zabudla a tým ma osvietil. Až do chvíle, keď som šla spať, nikto lieky nespomenul.
Na druhý deň ráno po jedle dcéra povedala: „Mama, mala by si si vziať lieky.“ Povedala som jej, že ich už nebudem brať. Spýtala sa prečo. Odpovedala som: „Včera večer som si ich nevzala a uvedomila som si, že ich nemám brať. Som praktizujúca a mám kráčať cestou, ktorú mi usporiadal Majster. Budem študovať Fa, cvičiť a vysielať spravodlivé myšlienky.“ S touto jedinou myšlienkou ma Majster posilnil a moja noha sa začala každým dňom zlepšovať.
Na siedmy deň dcéra povedala: „Zajtra je konzultácia so špecialistom.“ Odpovedala som: „Nechcem tam ísť.“ Ona povedala: „Ako to? Zaplatili sme 300 jüanov za objednávku špecialistu, nemôžeme tam neísť.“ Aby som ju nedostala do ťažkej situácie, išla som. Celú cestu som vysielala spravodlivé myšlienky a opakovala: „Falun Dafa je dobrý, pravdivosť, súcit, znášanlivosť sú dobré.“
V nemocnici špecialista povedal, že to nie je vážne a operácia nie je potrebná. Požiadal ma, aby som sa prešla. Urobila som pár krokov a povedal: „Nie je to nič vážne, predpíšem vám lieky.“ Keď ich predpísal, dcéra išla zaplatiť, ale zastavila som ju. Povedala: „Sú to dobré lieky.“ Odpovedala som: „Nech sú akokoľvek dobré, nebudem ich brať. Pôjdem domov študovať Fa a cvičiť, budem počúvať Majstra.“
Napokon som pochopila, že praktizujúci nemajú choroby – ide o splácanie karmy. Nemocnica nedokáže odstrániť karmu praktizujúcej. Nech by sme navštívili koľkokoľvek nemocníc, nakoniec sa musíme vrátiť k Dafa, pretože len Majster nám môže odstrániť karmu, čo bežní lekári nedokážu.
Keď na to teraz myslím, cítim sa previnilo. Vždy keď čítam v Zhuan Falun slová Majstra:
„Niektorí starší praktizujúci hovoria: „Učiteľ, prečo sa cítim nepohodlne po celom tele? Zakaždým idem do nemocnice, aby som dostal injekcie, ale nepomáha to. Užívanie liekov takisto nepomáha.“ Ani sa mi to nehanbili povedať! Samozrejme, že nepomohli. Nie sú to choroby, ako by teda mohli pomôcť? Môžete ísť na lekársku prehliadku. Nie je tam nič zlé, ale vy sa jednoducho cítite nepohodlne. Jeden z našich žiakov išiel do nemocnice a ohli na ňom zopár ihiel na injekčných striekačkách. Napokon liečivo vystreklo von, ale ihla aj tak nevnikla. Potom pochopil: „Och, ja som predsa praktizujúci. Už nechcem žiadne injekcie.“ Iba potom pochopil, že by si nemal nechať dávať injekcie.“
Keď čítam tento úsek, cítim v srdci, akoby to Majster hovoril priamo mne.
Odteraz si budem pevne udržiavať spravodlivé myšlienky, usilovne napredovať a nesklamem milosrdnú spásu Majstra! Ďakujem, Majster!
