(Minghui.org) Jedna praktizujúca napísala článok na oslavu Svetového dňa Falun Dafa a požiadala ma, aby som jej ho skontrolovala. Než začala praktizovať, prekonala mnoho ťažkostí. Keď som čítala o utrpení praktizujúcich, s ktorým sa stretli pred kultiváciou vo Falun Dafa, často som mala problém text dočítať. Niekedy som musela čítanie úplne prerušiť.
Keď som raz pred cvičením stála pred fotografiou Majstra, napadla mi myšlienka: „Prečo musia byť začiatky života praktizujúcich také bolestivé?“ Zrazu som dostala odpoveď: „Aby mohli získať Fa.“ V tej chvíli som pocítila Majstrovu nesmiernu milosť a súcit.
Praktizujem Falun Dafa už viac ako tri desaťročia. Každý deň študujem učenia a učím sa ich naspamäť, no aj napriek tomu sa stále držím mnohých ľudských predstáv. Po toľkých rokoch kultivácie sotva chápem skutočný význam utrpenia.
Kedysi som čítala príbeh o kultivácii s názvom „Posvätný horký kvet“. Vystupuje v ňom zranený a chorý žobrák, ktorý mal už od detstva ťažký život. Nikdy nemal kde bývať a stále trpel hladom. Niekedy sa hneval, pretože mal pocit, že život je nespravodlivý, a obviňoval božské bytosti z nespravodlivosti a krutosti.
Jedného dňa stretol mnícha a rozhodol sa, že bude každý deň počúvať, ako odrieka sútry. V istom momente sa mníchovi priznal: „Trpel som každú minútu svojho života, no stále nechápem, čo to vlastne je.“ (V čínštine sa utrpenie vyjadruje ako „jesť horkosť“.) Mních vystrel ruku a na jeho dlani rozkvitla farebná kvetina. Kvetina bola neuveriteľne krásna a jemne sa kolísala. Žobrák bol v šoku a s vytreštenými očami si pomyslel: „Nikdy som netušil, že horkosť vyzerá tak dobre.“ Mních odtrhol jeden okvetný lístok a podal ho žobrákovi: „Ochutnaj, uvidíš, ako chutí.“ Keďže bol celý život hladný, bol zvyknutý jesť rýchlo. Hneď si vložil okvetný lístok do úst.
Hneď ako okvetný lístok prehltol, uvedomil si, že ten krásny lístok chutí nesmierne horko. Horkosť bola tak silná, že sa mu úplne vyprázdnila myseľ. Spadol na zem a zmietal sa v bolesti.
Mních povedal žobrákovi: „Nehýb sa.“ Žobrák sa zázračne okamžite znehybnil. Horkosť postupne prenikala do každého jeho energetického kanála, kostí a svalov a rozplynula sa. Upokojil sa a uvedomil si: „Všetko utrpenie (horkosť), ktoré som v živote zažil, je nič v porovnaní s horkosťou tohto okvetného lístka.“
Mních ho požiadal, aby vstal. Všimol si, že mu zmizol hrb, omrzliny na rukách a nohách sa zahojili a všetky jeho trápenia boli preč. Jeho telo bolo čisté a ľahké zvnútra aj zvonku. Začal plakať, pokľakol a poklonil sa mníchovi.
Mních pomohol žobrákovi vstať a keď mávol rukou, na podlahe, stenách a strope meditačnej miestnosti, v ktorej sa nachádzali, sa objavili početné kvety. Kvety mali rôzne tvary a veľkosti a žiarili živými farbami. Jedinečná vôňa kvetov bola osviežujúca a upokojujúca. Mních mu povedal: „Toto sú Posvätné horké kvety. Vznikli z nekonečných utrpení, ktorými som v živote prešiel. Bežní ľudia nedokážu vytvoriť túto kvetinu, bez ohľadu na to, ako veľmi trpia, pretože kvetina rozkvitne len s ochranou a pomocou spravodlivej Dharmy. Každý okvetný lístok tejto kvetiny pochádza z nesmierneho utrpenia.“
Žobrák sa spýtal: „Majster, prečo si chcel pretrpieť všetku tú horkosť, aby si vypestoval tieto kvety?“ „Pre vnímajúce bytosti,“ odpovedal mních vznešene. „Odteraz sa budeš kultivovať v horkosti, vytvoríš si svoje vlastné posvätné horké kvety a ponúkneš bytostiam spásu.“
Majster Li Hongzhi povedal:
„Takže vám hovorím, že utrpenie nie je zlá vec. Ľudia sú jediní, ktorí si myslia, že utrpenie je zlá vec a že život plný utrpenia nie je šťastný. Ale kultivujúcemu utrpenie nielenže odstraňuje karmu, ale zároveň zvyšuje jeho úroveň a vedie k dovŕšeniu. Ak hovoríte, že chcete byť len šťastní medzi ľudskými bytosťami a že nechcete ani trochu trpieť a chcete praktizovať v pohodlí, potom vaša karma nebude odstránená, nezlepšíte si svoj charakter a nedosiahnete dovŕšenie. Tak to je.“ („Prvé vyučovanie Fa v Spojených štátoch“, Vyučovanie Fa na konferenciách – I. časť)
Keď nám Majster opakovane a trpezlivo vysvetľoval vzťah medzi utrpením a kultiváciou, koľkí z nás tomu porozumeli? Počas štúdia Fa uvažujeme ako kultivujúci. Akonáhle sa však vrátime do bežného života a začneme trpieť, väčšinou sa nám zdá, že nemáme na výber: „Musím to znášať a zachovať si nadhľad, lebo som praktizujúci.“ Považujeme Fa za obmedzenie namiesto toho, aby sme verili, že utrpenia sú dobrá vec a aktívne nás prispôsobujú Fa. Nedokážeme prijať skúšku s radosťou a ďakovať tým, ktorí nám spôsobujú problémy.
Keď zdieľame skúsenosti v začiatkoch kultivácie, často hovoríme o tom, ako veľmi sme v minulosti trpeli, akí sme boli chorí a ako nám kultivácia prinavrátila zdravie. Opisujeme požehnania a šťastie, ktoré sme získali vďaka kultivácii.
Ak takéto zdieľanie pochádza od nového praktizujúceho, alebo keď je zamerané na objasňovanie pravdy nepraktizujúcim, nie je to nesprávne. Pre praktizujúcich, ktorí praktizujú už 20 alebo 30 rokov, však nie je dobré, ak naše chápanie Fa zostáva na tejto úrovni.
Keď sme pred príchodom do ľudskej ríše podpísali sľuby, že potvrdíme Fa, Majster nás začal ochraňovať. Keď sme sa opakovane reinkarnovali, stále na nás dohliadal a pripravoval naše cesty. Ak sa na to pozrieme z tohto uhla, neboli utrpenia a horkosť, s ktorými sme sa stretli predtým, ako sme získali Fa, usporiadané Majstrom s cieľom odstrániť karmu, aby sme sa mohli stať praktizujúcimi? Nezabúdajme, že aj v tomto jednom živote sme nahromadili obrovské množstvo karmy. Utrpenie, ktoré prežívame, nám pripravuje cestu späť do našich nebeských domovov.
Teraz, keď sme sa stali praktizujúcimi, máme stále spomínať na to utrpenie a neustále o ňom rozprávať, aby sme ukázali, akí sme šťastní, že sme boli požehnaní v bežnej spoločnosti? Keď hovoríme o minulých trápeniach, nie je vlastne aj najmenší náznak pocitu nespravodlivosti sťažovaním sa na usporiadania, ktoré pre nás pripravil Majster? Utrpenie, ktoré sme znášali, splatilo len veľmi malú časť dlhu, ktorý sme si nahromadili z minulých životov, pretože väčšinu z neho za nás zniesol Majster.
Keď teda píšeme o našich skúsenostiach pred kultiváciou v Dafa, mali by sme uvažovať z hľadiska kultivujúceho. Mali by sme vyjadriť vďačnosť Majstrovi za to, že odstránil našu karmu, vytiahol nás z pekla a očistil nás, aby sme boli hodní počúvať Fa. Naozaj stojí za zamyslenie, koľko z našich myšlienok je spravodlivých božských myšlienok a koľko je ľudských predstáv.
Majster povedal:
„Čo sa týka vás, učeníkov Dafa, čím bližšie sa to dostáva ku koncu, tým lepšie by ste mali kráčať po svojich cestách a využívať čas na to, aby ste sa dobre kultivovali. Potom ako ste spravili celú kopu vecí, môžete si myslieť, keď sa na ne pozriete späť, že všetko ste to spravili s ľudskou mysľou. Keď ľudská bytosť robí ľudské veci, a veci sa nerobia so spravodlivými myšlienkami, potom v tých veciach nebude žiadna mocná cnosť učeníka Dafa. Inými slovami, ako to vidia bohovia, je to len povrchové a ľahkomyseľné – žiadna mocná cnosť alebo kultivácia – hoci ste to spravili vy.“ („Učeníci Dafa musia študovať Fa“, Vyučovanie Fa na konferenciách – XI. časť)
Niektorí z nás robili prácu Dafa s ľudským myslením. Ak sa nedokážeme rozhodnúť, či chceme byť „šťastní počas utrpenia“, alebo či nám ide o „svetské požehnania“, nemôžeme sa premeniť z ľudí na božské bytosti, pretože sa nedokážeme pozerať na veci so spravodlivými myšlienkami.
Vyššie uvedené vychádza z môjho súčasného chápania. Prosím, láskavo ma upozornite na čokoľvek, čo nie je založené na Fa.
