Začať praktizovať Falun Dafa bolo najlepším rozhodnutím v mojom živote

(Minghui.org) S praktizovaním Falun Dafa som začala v máji 2014. Moja svokra a švagriná začali praktizovať ešte pred 20. júlom 1999. Krátko potom, čo začali, mi o tom rozprávali a povzbudzovali ma, aby som začala praktizovať aj ja. Ja som ich však vždy hneď prerušila, reagovala som sarkasticky a nenechala som ich povedať veľa. Moje neoblomné ateistické presvedčenie mi nedovolilo ich počúvať, pretože som to všetko považovala za obyčajnú poveru.

Ľudí, ktorí praktizovali čchi-kung, som delila do dvoch kategórií: buď trpeli ťažkými, nevyliečiteľnými chorobami a hľadali duchovnú útechu, alebo to boli dôchodcovia, ktorí nemali nič lepšie na práci a hľadali fyzické cvičenie a spôsob, ako si skrátiť čas. Navyše som bola v tom čase mimoriadne zaneprázdnená podnikaním a nemala som voľný čas na robenie akejkoľvek formy čchi-kungu. Čo ma však skutočne miatlo, bola moja švagriná; bola mladá a vzdelaná – ako mohla byť taká neuvedomelá a poverčivá? Bolo to pre mňa úplne nepochopiteľné.

Podnikanie, ktoré som v tom čase viedla, bolo veľmi ziskové, ale musela som pracovať každý deň od svitu do súmraku, takže mi ostávalo len veľmi málo času na oddych. V dôsledku toho som si vyvinula vážne problémy s hornou aj dolnou časťou chrbtice. Spondylóza krčnej chrbtice mi spôsobovala tlak na nervy, čo často viedlo k bolestiam hlavy a závratom. Pri silných záchvatoch som musela ísť do nemocnice na trakčnú terapiu. Vysunutá platnička v dolnej časti chrbta ma nakoniec úplne vyradila z činnosti. Raz som strávila tri dni na lôžku, pretože som nemohla chodiť a ani sa postaviť. Bežná nemocničná liečba mi prinášala len dočasnú úľavu, nie skutočné vyliečenie.

Jedného dňa som si náhodou siahla na krk a nahmatala som tam hrčku. Vystrašená som sa ponáhľala do nemocnice. Po vyšetrení mi lekár povedal, že hrčka je príliš malá na to, aby sa dalo určiť, či ide o nádor štítnej žľazy alebo cystu. Keďže však mala hladké okraje, neodporučil okamžitú liečbu a navrhol, aby sme ju zatiaľ len sledovali. Povedal mi, aby som sa vrátila do nemocnice na ďalšie vyšetrenie len v prípade, ak by som si všimla, že hrčka v krátkom čase narastá. Od tej chvíle sa tá hrčka stala neustálym zdrojom mojej úzkosti. Uvedomila som si, že si ju pravidelne ohmatávam a kontrolujem. Našťastie sa v priebehu nasledujúcich niekoľkých rokov takmer vôbec nezväčšila.

Počas tohto obdobia moja mama utrpela infarkt a bola hospitalizovaná. Veľmi ma to zasiahlo, snažila som sa zvládnuť svoje povinnosti a zároveň sa striedať so súrodencami pri jej lôžku a starať sa o ňu. Vtedy som začala premýšľať o svokre a švagrinej. Za všetky tie roky, čo som ich poznala, som nikdy nevidela, že by niektorá z nich ochorela. Dobré zdravie švagrinej sa možno dalo pripísať jej mladosti, ale svokra kedysi trpela vysokým krvným tlakom a mala slabé srdce. Raz dokonca omdlela pri nakupovaní potravín a museli ju rýchlo odviezť na pohotovosť. Na maminom nočnom stolíku sa však povaľovali veľké aj malé fľaše s liekmi, zatiaľ čo svokra doma nemala žiadne lieky. Začala som si pripúšťať, že ich duchovná prax skutočne môže mať pozitívny účinok na ich zdravie. Rozhodla som sa, že pri ďalšej návšteve ich poprosím, aby mi požičali Zhuan Falun a ďalšie knihy. Svokra mi totiž povedala, že čítanie kníh Dafa je prvým krokom v praxi.

Keď som však prišla ku svokre, nedokázala som sa prinútiť opýtať sa na čítanie kníh Dafa. Bolo to preto, ako som sa k nim správala v minulosti. Keď som ich videla sedieť so zavretými očami a jednou vztýčenou dlaňou (neskôr som pochopila, že vysielali spravodlivé myšlienky), buď som sa posmešne uškrnula a odišla, alebo som im tvrdo vynadala za ich nevedomosť. Niekedy som jednoducho vybuchla a povedala: „Ste blázni!“

Takto to pokračovalo a ja som sa naďalej cítila príliš zahanbená na to, aby som sa ozvala. Napriek tomu sa môj postoj k nim zmenil. Kedykoľvek som sa vrátila domov a videla ich vysielať spravodlivé myšlienky, potichu som zavrela dvere, ustúpila som a odišla som do inej miestnosti, kde som chvíľu počkala alebo robila nejaké domáce práce v kuchyni.

Počas čínskeho nového roka 2014 sme sa dozvedeli, že náš syn má zhubný nádor. Mala som pocit, akoby sa mi zrútil celý svet. Vzhľadom na čínsku politiku jedného dieťaťa bol naším jediným dieťaťom. S manželom sme okamžite požiadali príbuzných, aby kontaktovali nemocnicu v Pekingu, a hneď po skončení novoročných osláv sme vyrazili do Pekingu. Pred odchodom nám svokra dala na rozlúčku radu: „Opakujte slová ‚Falun Dafa je dobrý a Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré‘ tak často, ako len môžete. Vďaka Dafa a Majstrovi Li, ktorý na vás dohliada, bude všetko v poriadku. Keď sa vrátite, naučím vás cvičenia.“ Jej slová priniesli veľký pocit pokoja do môjho srdca zachváteného panikou. Cítila som sa, ako keby som konečne mala pevný základ, na ktorý sa môžem spoľahnúť.

Počas nášho pobytu v nemocnici v Pekingu spôsobila kombinácia intenzívnej úzkosti, fyzického vyčerpania a vážneho nedostatku spánku, že sa mi hrčka na krku výrazne zväčšila. V tej chvíli som však nedokázala myslieť na vlastný stav. Sústredila som sa výlučne na to, aby sa môj syn čo najskôr uzdravil.

Po návrate z Pekingu bola hrčka viditeľná voľným okom. Keď som sedela alebo stála, nevidela som ju, ale keď som ležala na chrbte, bolo jasne vidieť mierne vyklenutie. Ihneď som išla do nemocnice na vyšetrenie. Lekár povedal: „Musíte byť hospitalizovaná a podstúpiť operáciu. Či už je nádor benígny alebo malígny, musí byť odstránený a podrobený patologickej analýze.“ Keď som vyšla z ambulancie, roztrhala som prihlášku na hospitalizáciu, ktorú mi lekár vystavil. Keď som bola v Pekingu a sprevádzala som syna počas jeho liečby, bola som v nemocnici svedkom všetkých možných chorôb, utrpenia a krehkosti života. Dospela som k pocitu, že byť človekom je naozaj ťažké, a tak som sa rozhodla vrátiť sa domov k svokre a naučiť sa praktizovať Falun Dafa. Aj ja som chcela prekročiť tento svet ľudského utrpenia.

Svokra mi dala CD s videami, na ktorých Majster prednášal v Guangzhou a Daliane, ktoré si starostlivo uchovala. Keď som si pozrela prvú prednášku zo série v Guangzhou, ľahla som si na posteľ a pocítila som, ako mi nejaké ruky tlačia na dolnú časť chrbta – bum, bum, bum, trikrát. Majster mi upravoval telo. Moja myseľ bola upriamená na hrčku na krku, takže po každej prednáške som si ju ohmatávala, aby som skontrolovala jej veľkosť. Keď som si pozrela všetkých deväť prednášok, hrčka sa značne zmenšila. Cítila som obrovskú úľavu a radosť – bola som nadšená. Myslela som si, že keď si pozriem aj prednášky z Dalianu, hrčka určite zmizne a konečne sa zbavím tohto trápenia.

Lenže bez ohľadu na to, koľko ďalších prednášok som si pozrela, hrčka sa prestala zmenšovať. Cvičenia som dokonca robila niekoľkokrát denne navyše, no hrčka zostala nezmenená. Svokra a švagriná mi povedali, že som príliš pripútaná k výsledku. Vysvetlili mi, že ide o mocnú kultivačnú metódu budhistickej školy – nie len o metódu na liečenie chorôb v ľudskom svete – a nabádali ma, aby som prestala hrčku ohmatávať alebo sa ňou zaoberať. Namiesto toho mi povedali, aby som sa úprimne sústredila na kultiváciu svojho xinxingu v súlade s princípmi Pravdivosti, Súcitu a Znášanlivosti a potom získam všetko prirodzene aj bez usilovania. Ako sa bude zvyšovať moja úroveň kultivácie, moje telo bude prirodzene prechádzať zmenami.

Štúdiom Majstrových učení som si uvedomila, prečo som stagnovala. Snažila som sa prestať myslieť na nádor, no niekedy som neodolala a dotkla sa ho. Tento boj trval vyše roka a hrčka zostala presne taká, aká bola. Potom som jedného dňa zistila, že spondylóza krčnej chrbtice a vysunutá platnička v dolnej časti chrbta, ktoré ma tak dlho trápili, sa počas toho roka vôbec neprejavili. Nerozmýšľala som nad tým, či sa vyliečia, a predsa úplne zmizli. Bola som úplne zamestnaná len hrčkou na krku. V kontexte kultivácie xinxingu je neschopnosť vzdať sa niečoho prekážkou. Práve táto silná pripútanosť bránila tomu, aby hrčka zmizla. Bol to ľudský spôsob myslenia, ktorý hovoril: „Tu mám chorobu.“ Bola to ľudská pripútanosť, ktorú musí kultivujúci odstrániť. Akonáhle táto ľudská myšlienka zmizne, fyzický prejav prirodzene prestane existovať.

Keď som si uvedomila tento princíp Fa, okamžite som túto záležitosť opustila. Moje srdce sa cítilo neuveriteľne ľahké a radostné. Čo mala hrčka, alebo jej absencia, spoločné so mnou, kultivujúcou? Bola to len odrazová doska – príležitosť, ktorá mi pomohla zlepšiť si xinxing. Keď som sa neskôr sprchovala, pri umývaní krku som si všimla, že hrčka je preč. Ani som si neuvedomila, kedy zmizla.

V roku 2016 diagnostikovali mojej 86-ročnej matke rakovinu prsníka. Vzhľadom na jej vek a existujúce zdravotné problémy – srdcové ochorenie a vysokú hladinu cukru v krvi, lekári odporučili konzervatívnu liečbu. Otvorene povedané, znamenalo to jednoducho ísť domov, dobre sa najesť a napiť a čakať na smrť. Hoci sme sa snažili, aby si to celé neuvedomovala, mala v prsníku tvrdú hrčku a často chodila do onkologickej nemocnice na rôzne vyšetrenia. V hĺbke duše presne vedela, čo sa deje.

Odkedy som začala praktizovať Falun Dafa, chcela som, aby sa pridala aj mama. Ona však nemala záujem. Keď som ju požiadala, aby opakovala „Falun Dafa je dobrý“ a „Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú dobré“, odmietla. Vzhľadom na jej súčasný stav som ju ešte raz naliehavo prosila: „Mama, kedykoľvek budeš mať voľnú chvíľu, opakuj ‚Falun Dafa je dobrý‘ a ‚Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú dobré‘. Ak ich budeš odriekať s úprimným srdcom, tvoja choroba sa určite vylieči.“

Na moje prekvapenie po krátkom tichu povedala: „Nauč ma, ako robiť cvičenia.“ To skutočne prekonalo moje očakávania. Keďže je negramotná, okamžite som jej pripravila DVD prehrávač a kúpila MP3 prehrávač pre seniorov, aby mohla sledovať a počúvať prednášky Majstra. Pri učení sa pohybov cvičení bola veľmi usilovná. Napriek svojmu starnúcemu telu, s kĺbmi, ktoré boli stuhnuté a nepružné, sa snažila vykonávať každý pohyb presne.

Kým sa mama učila cvičenia, chcela som sa jej opýtať, či sa jej hrčka zmenšuje. Keďže som sa však poučila z minulých chýb, neodvážila som sa nič povedať. Dokonca aj keď som jej pomáhala pri kúpaní, vedome som nedotýkala tej oblasti, pretože som sa obávala, že by to v nej mohlo vyvolať pripútanosť, ktorá by sa nakoniec stala prekážkou jej kultivácie.

Snažila som sa ju viesť pomocou princípov Fa a povzbudzovať ju, aby sa usilovnejšie venovala štúdiu učení a sústredila sa na kultiváciu xinxingu. Počas roka nevykazovala žiadne vonkajšie príznaky choroby a zdalo sa, že je vo výbornej kondícii. Napriek tomu sme si neboli istí, či sa jej hrčka v prsníku zmenšila alebo zväčšila. Keďže sme jej tú vec zatajili, ani ja, ani nikto zo súrodencov sme sa neodvážili o tom hovoriť ani klásť otázky.

Na konci roku 2017, keď mama schádzala po vonkajších schodoch, pošmykla sa a zlomila si stehennú kosť. Lekár nás informoval, že potrebuje operáciu výmeny bedrového kĺbu; inak by bola do konca života odkázaná na invalidný vozík. Vzhľadom na jej vek však potrebovala komplexné lekárske vyšetrenie, aby sa uistili, že je schopná podstúpiť zákrok.

Počas ultrazvukového vyšetrenia prsníkov som bola veľmi nervózna a neistá ohľadom stavu rakoviny prsníka. Keď však lekár pohyboval sondou sem a tam, na obrazovke bolo vidieť len normálne tkanivo. Vyšetrenie odhalilo nielen to, že jej rakovina prsníka zmizla, ale aj to, že jej srdcová činnosť a hladina cukru v krvi sa vrátili do normálu. V dôsledku toho podstúpila operáciu výmeny hlavice stehennej kosti bez komplikácií.

Jej zotavenie po operácii prebiehalo pozoruhodne dobre. Už po šiestich mesiacoch mohla odložiť chodeckú paličku a normálne chodiť. Teraz má 95 rokov. Keď premýšľam nad svojou vlastnou cestou praktizovania Falun Dafa, uvedomujem si, že bola plná mnohých ťažkostí a prekážok – takmer som premeškala túto vzácnu a jedinečnú príležitosť. Často premýšľam nad tým, že najdôležitejším rozhodnutím, ktoré som v tomto živote urobila, bolo začať kultiváciu vo Falun Dafa.

Veľký Fa, ktorý prináša spásu všetkým vnímajúcim bytostiam, sa rozšíril po celom ľudskom svete. Mnohí ľudia však zostávajú zaslepení zlomyseľnými lžami a ateistickými predstavami a nedokážu rozpoznať jeho spravodlivosť. Niektorí dokonca zachádzajú tak ďaleko, že ho ohovárajú a prenasledujú, čím si bez toho, aby si to uvedomovali, vytvárajú obrovský karmický dlh. Opísala som svoju osobnú cestu – od počiatočného odporu a nepochopenia Veľkého Fa až po neskorší vstup na cestu kultivácie a mnohé požehnania, ktoré mi prax poskytla – v nádeji, že prebudím tých, s ktorými mám predurčený vzťah. Nebeská brána je dokorán otvorená. Naliehavo vás prosím, aby ste nepremárnili túto príležitosť na spásu a návrat do neba.