(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v roku 1999, keď som mala 19 rokov. Môj pohľad na život sa stal pozitívnym potom, čo som začala dodržiavať základné princípy Falun Dafa: Pravdivosť, Súcit a Znášanlivosť.
V roku 2008 mi do domu vtrhla skupina policajtov. Zatkli ma a odviezli do zadržiavacieho centra. V tú noc som nemohla zaspať. Premýšľala som: „Prečo som tu skončila? Čo mám robiť?“ Zdalo sa mi, že som v dome pokrytom prachom a pavučinami. Zrazu som uvidela krutú príšeru. Vydesene som skríkla a prebudila som sa. Môj výkrik zobudil všetkých v cele.
Nasledujúce ráno sa ma jedna mladá dievčina v cele spýtala: „Mala si včera v noci zlý sen?“ Keď som odpovedala, že áno, povedala mi, že aj ona mala sen, v ktorom mala na sebe prekliaty náramok. Spýtala sa ma, čo to znamená, ale neodpovedala som, lebo som vedela, že to všetko usporiadali staré sily. Čínska komunistická strana (ČKS) mi chcela ublížiť. Vedela som, že jej to nesmiem dovoliť.
Vysielala som spravodlivé myšlienky, pozerala sa dovnútra a hľadala svoje nedostatky. Napravila som každú myšlienku. Aj keby som sa nekultivovala dostatočne dobre, nemala by som uznať prenasledovanie zo strany starých síl, lebo konečné slovo má len Majster. Majster nás žiada, aby sme dobre robili tri veci, takže by som sa mala vo väzení činiť dobre. Nenegovalo by to usporiadania starých síl? Bez ohľadu na to, kde som, musím potvrdzovať Fa a premeniť zlé veci na dobré. Okrem jedenia a spania som sa učila Fa naspamäť a na začiatku každej hodiny som vysielala spravodlivé myšlienky. Takisto som objasňovala pravdu každému, s kým som prišla do kontaktu.
Polícia mi nariadila, aby som sa naučila naspamäť pravidlá zadržiavacieho centra, ale ja som to odmietla. Keď sa ma spýtali prečo, odpovedala som: „Nie som zločinec, takže sa ich nebudem učiť naspamäť.“ Keď mi vedúca cely nariadila, aby som sa ich naučila, len som sa usmiala a nič som nepovedala. Keď to spomenula znova, povedala som: „Nebudem sa ich učiť, neporušila som žiadne zákony.“
Jedna z väzenkýň, ktorá mala na starosti dozor, mi prísne povedala: „Ak sa ich nenaučíš, urobím ti zo života peklo. Vieš, ako mučíme ostatné praktizujúce?“ Nič som nepovedala, ale v duchu som trochu zaváhala. Bála som sa prenasledovania a výsluchov. Čo som mala robiť?
Keď som si tú noc ľahla do postele, pomyslela som si: Náš vzťah k bežným ľuďom je vzťahom medzi tými, ktorí zachraňujú, a tými, ktorí sú zachraňovaní, nie medzi prenasledovateľmi a prenasledovanými. Ľudia by sa nemali dopúšťať zločinov voči praktizujúcim. Praktizujúci zohrávajú hlavnú úlohu a majú poslanie, ktoré musia naplniť. Začala som vysielať spravodlivé myšlienky, aby som odstránila všetky bytosti a faktory, ktoré manipulujú ľuďmi pri prenasledovaní praktizujúcich. Cítila som, ako sa moje telo nesmierne zväčšilo, akoby bolo horou. Moja myseľ sa stala pokojnou ako nehybná hladina vody a v okamihu sa všetko zlo rozpadlo. Poďakovala som Majstrovi za jeho osvietenie. Tú noc som spala veľmi pokojne.
Potom už nikto nespomenul učenie sa pravidiel. O niekoľko dní neskôr, keď to niekto opäť spomenul, žmurkla som na väzenkyňu a povedala som: „Privri nad tým jedno oko,“ čím som naznačila, že by to mala nechať tak. Pochopila to a usmiala sa.
Vďaka tejto skúsenosti som si uvedomila, že vysielanie spravodlivých myšlienok je veľmi dôležité: pomáha zabrániť zlu manipulovať ľudí, aby páchali zločiny proti praktizujúcim, a je v súlade s princípmi vesmíru, takže spravodlivé myšlienky sú veľmi mocné. Postaviť sa proti prenasledovaniu pomáha zachraňovať ľudské bytosti. Ak vysielame spravodlivé myšlienky len preto, aby sme sa vyhli prenasledovaniu, je to sebecké. Vysielanie spravodlivých myšlienok s ľudskými pripútanosťami nie je účinné.
Počas prvých dní v zadržiavacom centre na mňa neustále vyvíjali nátlak, aby som napísala čestné vyhlásenie. Dozorkyňa mi povedala: „Tá a tá už jedno napísala. Ak ho napíšeš aj ty, prepustia ťa.“
Povedala som jej: „Neviem, či ostatní napísali vyhlásenia alebo nie, ale ja ho nikdy nenapíšem. Už o tom nehovor, nie je to pre teba dobré.“ Prestala ma obťažovať. Myslela som si, že ak nedokážem zostať pevná v Dafa, nič iné nemá význam. Musím pevne kráčať každý krok a nikdy nepriniesť hanbu Dafa.
V prostredí vládol stres, ľudia boli napätí a často sa hádali. Chápala som ťažkosti každého z nich, rešpektovala som každého človeka, vždy som myslela najprv na druhých a z vlastnej iniciatívy som pomáhala, kde som mohla. Keď rozdávali vajcia alebo lepšie jedlo, podelila som sa o svoje s ostatnými väzenkyňami. Čoskoro som si získala ich uznanie. Ponúkali mi občerstvenie, ale zdvorilo som odmietla; na mieste, kde sú zdroje vzácne, sa každý borí s ťažkosťami. Peniaze pochádzali z ťažko zarobených príjmov ich rodín. Keď som nemohla odmietnuť, odplatila som im to iným spôsobom. Snažila som sa správať dobre a nezanechať na ľudí zlý dojem.
Vzťahy medzi ľuďmi sú prepojené karmickými väzbami, a tak môžu vzniknúť konflikty, ktoré boli pre mňa príležitosťou na zlepšenie môjho xinxingu. Keďže som praktizujúca, musím sa v takomto prostredí správať ešte lepšie, pretože to súvisí s tým, či môžu byť ľudia zachránení.
Jedna mladá dievčina ma často ostro karhala. Vždy, keď sa to stalo, v duchu som si opakovala Majstrovo učenie: „‚On má pravdu. Ja sa mýlim.‘ Je sa o čo prieť?“ („Kto má pravdu, kto sa mýli“, Hong Yin III) Ako by som sa mohla s niekým hádať, keď som praktizujúca? Vždy som sa usmiala, ospravedlnila sa a napriek všetkému som jej pomohla. Jej postoj voči mne sa zmenil a stala sa veľmi milou.
Ľudia si to všimli a chválili ma za to, že som tolerantná a milá. Jedna žena povedala: „Keď sa odtiaľto dostanem, určite si prečítam knihy Falun Dafa. Chcem vedieť, čo ťa robí takou dobrou.“
Ostatní sa ma pýtali, či budem držať hladovku, a ja som odpovedala, že nie. Povedali: „Správne, potrebuješ silu na boj proti ČKS.“
Usmiala som sa a povedala som: „Nie je to tak, že by Falun Dafa bojoval proti ČKS. ČKS prenasleduje Falun Dafa a praktizujúci odhaľujú toto prenasledovanie, aby ľudia pochopili pravdu.“
Spýtali sa: „Prečo si vždy taká veselá? Nikdy nemáš starosti?“ Láskavosť, ktorú praktizujúci prejavujú, nenápadne ovplyvňuje ľudí. Všimla som si, že konflikty v skupine zmizli.
V ťažkých chvíľach je obzvlášť dôležité strážiť si každú myšlienku. Jedla som len to, čo mi dali, a nikdy som si nekupovala žiadne ďalšie jedlo ani nápoje. Mala som pocit, že chutné jedlo môže oslabiť vôľu, a bolo dobré znášať útrapy. Počúvanie alebo sledovanie vecí bežných ľudí by mohlo narušiť myseľ kultivujúceho.
Každé ráno museli väzenkyne počúvať, ako niekto nahlas číta, a v noci v televízii vysielali falošné správy a seriály plné násilia a vášne. Predstierala som, že nič nepočujem. Namiesto pozerania televízie som si recitovala Fa, sledovala svoje myšlienky a napravovala sa, aby som mohla zostať neustále ponorená vo Fa. Po chvíli sa moja myseľ stala čoraz jasnejšou. Okrem Fa mi do uší ani do srdca nemohlo vstúpiť nič iné.
Raz ma vypočúval policajt a pýtal sa ma, či poznám určitých praktizujúcich. Odpovedala som: „Praktizujúci sú milí a nikomu nespôsobujú problémy. Nemusíte sa na to pýtať.“ Zavrel zápisník a s úctou sa na mňa pozrel.
Povedal: „Nedávajte nám CD. Nemáme ani prehrávače. Dajte nám radšej mobilné telefóny!“
Odpovedala som: „Telefóny sú príliš drahé, čo tak pamäťovú kartu s pravdivými informáciami?“ Zasmial sa.
Vďaka Majstrovej ochrane som sa bezpečne vrátila domov. Dozvedela som sa, že počas mojej neprítomnosti ostatní praktizujúci vysielali spravodlivé myšlienky za tých z nás, ktorí boli zadržaní. Praktizujúci v zahraničí tiež volali na políciu, aby objasnili pravdu. Vďaka ich podpore som ani v tom zlom prostredí nepociťovala strach a moje srdce bolo naplnené spravodlivými myšlienkami.
