(Minghui.org) Odstránenie pripútanosti k „ja“ je niečo, čo by mali urobiť všetci praktizujúci Falun Dafa. Mnohé formy prejavov tejto pripútanosti môžeme pozorovať počas celého nášho kultivačného procesu, zdá sa však, že ich prekonanie je obzvlášť náročné.
Čo je to vlastne „ja“?
„Ja“, o ktorom tu hovoríme, sa v skutočnosti skladá z nadobudnutých predstáv – ľudských pripútaností a karmy. Nie je to naša vrodená povaha ani naše „pravé ja“, ako sa o tom hovorí v prednáške Vyučovanie Fa na Fa konferencii v Sydney. Inými slovami, toto „ja“ je živá bytosť, ktorá je vytvorená z našich emócií.
Väčšinu času žijeme pre naše „vytvorené ja“, ktoré nám diktuje, ako máme žiť.
Majster Li Hongzhi povedal o tomto „ja“: „Zo sebeckosti a hnevu sa sťažuje na nespravodlivosť voči sebe.“ („Úrovne“, Základy pre ďalší pokrok)
Majster tiež poukázal na to, že ide o našu démonickú časť, ktorej sa musíme zbaviť. Je v nás veľmi dominantná a jej prítomnosť je silne citeľná na začiatku našej kultivácie. Keby sme neboli kultivujúcimi a keby nebolo Majstrovej pomoci, bolo by pre nás veľmi ťažké skrotiť toto „ja“.
Ako sa „ja“ posilňuje
„Ja“, ktoré sa živí našimi emóciami, sa môže stať neoddeliteľnou súčasťou nás samých; môže byť hlboko skryté a premeniť sa na mechanizmus sebaochrany. Je vo svojej podstate sebecké a je v rozpore s princípmi Fa „Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť“.
Ak nie sme pri našej kultivácii ostražití, zosilňuje sa a rastie. Čím silnejšie sa stáva, tým viac máme sklon chrániť ho zo strachu, že budeme napadnutí.
Keď sa „ja“ cíti neistým alebo sa bojí, že bude zranené alebo že príde o svetské záujmy, vyvoláva v nás strach.
Majster povedal:
„...strach alebo neprítomnosť strachu dokazuje ich ľudskosť alebo božskosť a je tým, čo odlišuje kultivujúcich od bežných ľudí. Je to niečo, čomu kultivujúci musí čeliť a je to najväčšia ľudská pripútanosť, ktorú kultivujúci musí odstrániť.“ („Študujte dobre Fa a zbavenie sa pripútaností nie je ťažké“, Základy pre ďalší pokrok III)
Domnievam sa, že náš strach skôr pramení z tohto „ja“ než z nášho pôvodného ja alebo z našich kultivovaných stránok. Ak prestaneme podliehať strachu, toto „ja“ sa postupne oslabí. Pre mňa osobne je to najväčšia a najťažšia prekážka, ktorú musíme prekonať.
Čím väčšie úspechy dosahujeme v bežnej spoločnosti alebo čím väčšiu autoritu máme v našich domácnostiach, tým ľahšie naše „ja“ naberá na sile. Náš pocit nafúknutej dôležitosti vyžaduje, aby sa veci diali podľa našich predstáv, ale to len zvyšuje našu karmu a naše citové pripútanosti.
„Ja“ verí, že jeho želania nemožno odmietnuť, pretože by to ohrozilo jeho existenciu, a tak bojuje zubami-nechtami, aby sa ochránilo. V tomto urputnom boji o sebaochranu nie je žiadna cena príliš vysoká, vrátane smrti fyzického tela.
Keď je naše „ja“ ohrozené, cítime sa nešťastní, ale „ja“ čelí boju o život a smrť. Zakaždým, keď podľahneme ľudskej pripútanosti, podporujeme rast „ja“. Časom sa to môže stať nezastaviteľným. Jeho kontrola nad nami sa stane zrejmou až vtedy, keď Majster usúdi, že nastal čas, aby sme sa ho zbavili.
„Ja“ je pomerne prefíkané a niekedy zakrýva jednu pripútanosť inou. Keď sa odhalí veľká pripútanosť, môže použiť menšiu ako štít alebo obetného baránka, aby tú väčšiu ochránilo.
Ako sa „ja“ prejavuje v našej kultivácii
Ľudské pripútanosti sú prejavom „ja“. Naše sklony k chvastaniu sa, k sebauspokojeniu z malých úspechov, pocity žiarlivosti a bojovnosť – to všetko slúži na posilnenie „ja“.
Súčasťou toho, čo tvorí „ja“, je karma – myšlienková aj chorobová karma.
Podobne ako jed, karma nakoniec spôsobí škodu. Keď príde čas na rozpustenie karmy, Majster ju vynesie na povrch, aby sme ju mohli vidieť. Samozrejme, chceme sa jej úplne zbaviť, ale chorobová karma nás namiesto toho núti vyhľadávať lekárske ošetrenie, čím jej dáva ďalšiu šancu na prežitie. Karma nás oklame tak, že hľadáme liek konvenčnými prostriedkami, namiesto toho, aby sme nasledovali učenie Falun Dafa. Takže namiesto toho, aby bola zničená, karma nás teraz drží vo svojom zovretí a postupne oslabuje našu vieru v Majstra a Dafa.
„Ja“ sa bojí smrti, zatiaľ čo naše skutočné ja sa jej nebojí. Toto „ja“ sa živí povrchným uznaním. Vďaka nemu máme skôr tendenciu prezentovať obraz toho, ako dobre sa kultivujeme, než aby sme sa úprimne snažili zlepšovať. Hľadáme uznanie, slávu a materiálne zisky, a keď sme úspešní, naše egoistické „ja“ naďalej rastie a posilňuje sa.
Takéto „ja“ je obzvlášť zakorenené u človeka, ktorý má v skupine alebo organizácii vplyv alebo autoritu. Táto problematika bola široko rozoberaná v mnohých článkoch na webovej stránke Minghui, ktoré napísali praktizujúci v úlohe koordinátorov.
V rámci našej kultivačnej komunity má „ja“ rado, keď vytvárame uzavreté skupinky, pretože sa tak cíti bezpečnejšie. Tieto skupinky slúžia na klebetenie o druhých, na ich znevažovanie a používajú sa ako prostriedok na zakrytie vlastných hlboko zakorenených ľudských pripútaností, aby neboli odhalené. To môže viesť k rozdeleniu medzi praktizujúcimi.
Ako sa približujeme ku koncu našej kultivačnej cesty, túžba po pohodlí je tiež zakorenená v našom „ja“. Podnecuje nás, aby sme sa podvedome vyhýbali utrpeniu, a zvádza nás k tomu, aby sme opustili pravé princípy tohto vesmíru, podľa ktorých musia ľudia trpieť, aby splatili svoju karmu. Túžbu po pohodlnom a bezstarostnom živote je niekedy ťažké rozpoznať, pretože sa pre nás stala druhou prirodzenosťou. Pôsobí však ako pomaly účinkujúci jed, ktorý postupne oslabuje našu vôľu kultivovať sa, zatiaľ čo nahromadená karma posilňuje toto „ja“.
To, či sa navonok javíme ako láskaví a súcitní, závisí od toho, aké silné je naše „ja“. Keď v kultivácii vo Falun Dafa robíme rýchle pokroky a určitá časť nás dosiahne požadovaný štandard, oddelí sa. Preto sa môže stať, že už nie sme takí súcitní, ako sme boli kedysi. Verím, že čím slabšie je naše „ja“, tým súcitnejší budeme.
Všimol som si však znepokojujúci trend. Medzi praktizujúcimi je len málo zdieľania skúseností a diskusií, najmä po spoločnom štúdiu Fa. Niektorí praktizujúci majú obavy o svoje súkromie, zatiaľ čo iní sa obávajú, že budú posudzovaní. A aj keď sa skúsenosti zdieľajú, býva to zväčša len na dosť povrchnej úrovni.
Rozdelenie medzi praktizujúcimi je spôsobené predovšetkým ochranným „ja“, ktoré je v každom z nás. Samozrejme, svoju úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, napríklad to, že praktizujúci pochádzajú z rôznych kultúrnych prostredí a majú odlišné životné skúsenosti. Je tiež možné, že medzi nami pôsobia špióni.
Keď praktizujúci nespolupracujú ako jedno telo, účasť na skupinovom štúdiu Fa a na spoločných cvičeniach postupne klesá a kultivačné prostredie sa zhoršuje pre všetkých. Myslím si, že by sme všetci mali byť úprimní a prispieť k tomu, aby sme pre každého vytvorili lepšie kultivačné prostredie.
Keď naše „ja“ nedostáva uspokojenie, po ktorom túži, môže upadnúť do skľúčenosti. Napríklad keď náprava Fa napreduje pomaly, keď človek nenachádza podporu pre svoj názor alebo keď v aktivitách na objasňovanie pravdy nedosahuje také dobré výsledky ako iný praktizujúci. To všetko sa môže stať príčinou skľúčenosti. Ľahko môžeme stratiť motiváciu, pretože naše ľudské túžby nie sú naplnené.
Keď je „ja“ vystavené skúške, môžeme sa stať emocionálnymi, čo vedie k mnohým zbytočným chybám. Majster chce, aby sme Fa potvrdzovali s múdrosťou. Moje osobné pochopenie pojmu „potvrdzovať Fa s múdrosťou“ spočíva v tom, aby sme urobili čo najmenej chýb a zároveň dosiahli čo najväčší účinok. Keď je „ja“ silné, naše spravodlivé myšlienky bývajú slabšie a naša múdrosť klesá. To vytvára ideálnu medzeru, ktorú môžu staré sily využiť, čím podkopávajú naše úsilie o záchranu ľudí.
Čím viac sa blížime ku koncu kultivačnej cesty, tým viac musíme venovať pozornosť drobnostiam. Musíme si uvedomovať každú svoju myšlienku a byť ostražití pri odstraňovaní akýchkoľvek ľudských pripútaností, ktoré zistíme, bez ohľadu na to, ako triviálne sa môžu zdať. Malá vec môže byť veľmi dobre odrazom oveľa väčšej pripútanosti.
Skutočné odstránenie „ja“
Podľa môjho pochopenia existujú dva prístupy, ako sa zbaviť „ja“.
Jedným z nich je vynaložiť všetko úsilie na odhalenie našich vlastných citových väzieb a túžob po sláve a materiálnom zisku.
Druhým prístupom je vždy nazerať na konflikty z perspektívy druhej strany. Ak chceme toto „ja“ udržať na uzde, musíme uprednostňovať druhých. Keď sme skutočne pokorní, dokážeme vidieť pozitívne stránky iných ľudí. Vtedy sa môžeme stať najodhodlanejšími, najtolerantnejšími a najsúcitnejšími bytosťami.
