(Minghui.org) S praktizovaním Falun Dafa som začala v roku 1996, keď som mala okolo 30 rokov. V tom čase sa moje manželstvo takmer rozpadalo a môj život bol na absolútnom dne. Mali sme malého syna, takže som nemohla uvažovať o rozvode. Slovo „uväznená“ dokonale vystihuje, ako som sa vtedy cítila, pretože som sa nemohla pohnúť ani dopredu, ani dozadu. Samovražda neprichádzala do úvahy, pretože som sa ešte musela starať o matku a syna. Život mi pripadal nezvládnuteľný.
Raz nás navštívil priateľ a zvolal: „Mala by si praktizovať Falun Dafa. Je to úžasné!“ Viackrát to zopakoval. Vždy som rada čítala, tak som si od neho požičala knihu Falun Gong. Po jej prečítaní zmizla chronická únava, ktorá ma trápila už mnoho rokov.
Manžel neveril v učenie Dafa, ale ani nenamietal voči tomu, že som ho praktizovala. Keď som ho požiadala, aby si knihu prečítal, urobil to a potom povedal: „Pokračuj v kultivácii. Keď uspeješ, budem sa kultivovať aj ja.“
Manžel sa začína meniť
V júli 1999 začal Jiang Zemin, vtedajší predseda Čínskej komunistickej strany, prenasledovať Falun Dafa. Z dedinských reproduktorov zneli príkazy, aby ľudia odovzdali svoje knihy Dafa. Pomyslela som si: „O svojich veciach rozhodujem sama.“ Neodovzdala som svoje knihy a manžel k tomu nič nepovedal.
Manžel bol typický šovinista. Nikdy nevaril, nevenoval pozornosť starostlivosti o syna ani nevykonával žiadne domáce práce. Počas dňa sme spolu pracovali v našom podniku. Keď sme prišli domov, musela som sa sama starať o syna, prať, variť večeru a upratovať dom. Cvičenia Dafa som robila neskoro v noci. Povedal, že pokiaľ sa budem starať o syna a o všetko sa riadne postarám, nebude mi brániť v kultivácii.
Keďže som sa kultivovala sama, nevedela som, ako byť usilovná, ani som si neuvedomovala, čo znamená náprava Fa. V roku 2003 nás navštívil priateľ, ktorý ma zoznámil s Dafa, a vysvetlil mi, prečo Majster Li napravuje Fa. Povedal, že praktizujúci znášajú veľké trápenia, aby objasňovali pravdu a ponúkali ľuďom spásu. Snažia sa ušetriť peniaze na jedle a oblečení, aby mohli podporiť výrobu informačných letákov, brožúr a iných materiálov. Mnohí si jednoducho brali zeleninu, ktorú ostatní vyhodili na trhoch. Ich nesebeckosť ma dojala. Aj ja som chcela šíriť materiály na objasňovanie pravdy, tak som išla do neďalekého mesta a získala som ich od miestneho praktizujúceho.
Manžel neskôr tieto materiály objavil a vzal si ich. Keď som ho požiadala, aby mi ich vrátil, odmietol a povedal, že ich vyhodil. Nikde som ich nemohla nájsť a cítila som sa strašne. Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som bola rozrušená. Pomyslela som si: „Aký má zmysel zostať v tomto manželstve? Nedovolí mi ani trochu slobody. Radšej by som sa mala rozviesť.“
S touto myšlienkou som napoly zaspala s hlavou opretou o knihu Zhuan Falun. Cez zaslzené oči som zbadala muža v oranžovo-červenom rúchu, ako kráča ku mne. Zrazu som sa prebudila. Potom som si pomyslela: „Nemôžem sa znížiť na úroveň svojho manžela. Som kultivujúca!“ Následne som sa cítila oveľa ľahšia.
V srdci som požiadala Majstra, aby mi pomohol nájsť letáky, ktoré mali zachrániť ľudí. Prehľadala som každý kút domu, ale nič som nenašla. Nasledujúci rok som ich našla v balíku medzi hromadou roztrhaných vriec na dvore. Bola som veľmi šťastná, keď som videla, že sú úplne nepoškodené.
Aby som mohla študovať Fa a rozdávať materiály bez prekážok, vždy som sa uistila, že je o všetko doma dobre postarané, a až potom som sa venovala vlastným veciam. Keď mi manžel nemohol nič vytknúť, prestal sa do toho miešať a náš vzťah sa stal oveľa menej napätým.
Okolo roku 2004 som si musela vyzdvihnúť materiály od praktizujúceho, ktorý býval vyše 100 kilometrov od nás. V tom čase nebola dostupná vhodná verejná doprava a mali sme len motorku. Poprosila som manžela o pomoc a on ma tam odviezol.
Manžel zvykol nadávať a zúriť, keď veci nešli podľa jeho predstáv. Niekedy som to jednoducho znášala. Keď však nadával, vždy ma to rozrušilo a chcela som sa s ním hádať. Postupne som sa upokojila a prestala som si to brať osobne. On zase nadával menej často.
V roku 2004 manžel prestal zasahovať do mojej duchovnej praxe a distribúcie materiálov. Napriek tomu sme žili skôr ako priatelia a nikdy sme nehovorili o našich pocitoch ako manželia. V skutočnosti sme si od nášho sobáša v roku 1989 nikdy naozaj neotvorili svoje srdcia. V roku 2010 sme však mali dlhý rozhovor. Povedal mi, že ľutuje, že ma stretol, pretože som nebola typ ženy, po akej túžil, a nikdy ku mne necítil lásku. Jeho vyhlásenie ma nerozrušilo ani nerozčúlilo. Vďaka Dafa som pochopila, že náš vzťah bol predurčený a že by som si ho mala vážiť.
Jedného večera som spolu s jednou praktizujúcou vyšla rozdávať materiály a domov som sa vrátila až o 23:00. Na ceste späť ma zastavil manžel a prísne ma pokarhal. Nič som nepovedala a nezazlievala som mu to. V srdci som si neustále pripomínala, aby som sa nerozčuľovala, lebo som vedela, že sa obával o moju bezpečnosť. Pokračovala som v tom, čo som mala robiť na záchranu ľudí.
Inokedy, keď som sa vrátila domov po polnoci, bol ešte hore. Hneď ako som vošla, videla som na jeho tvári obavy a starosť a takmer som sa rozplakala. Kedykoľvek som nebola doma, nemohol spať, lebo sa o mňa bál.
Neskôr sme mali ďalší konflikt, ktorý ma hlboko ranil, a opäť som uvažovala o rozvode. Pripomenula som si, že praktizujem Falun Dafa a mala by som sa snažiť byť dobrým človekom. Nemohla som sa s ním rozviesť. Neustále som si pripomínala: „Som učeníčka Dafa. Kedykoľvek sa niečo stane, mala by som sa pozrieť do seba, aby som zistila, čo som neurobila dobre, a správať sa podľa Fa.“ Majster povedal:
„Pre kultivujúceho je pozeranie sa dovnútra čarovným nástrojom.“ („Vyučovanie Fa na Medzinárodnej Fa konferencii vo Washingtone 2009“, Vyučovanie Fa na konferenciách – IX. časť).
Tieto slová som si vždy držala na pamäti a moje srdce sa opäť upokojilo.
Riaditeľ policajnej stanice ma raz videl, ako som niekomu dala kalendár Dafa, a bola som nelegálne zadržaná na štyri dni. Manžel bol v tej oblasti dosť známy a myslela som si, že by sa za mňa mohol hanbiť. Po zvážení situácie som sa rozhodla nechať rozhodnutie na ňom. Ak by mal pocit, že som ho ponížila, mohli by sme sa rozviesť.
Keď ma prepustili, prišiel ma vyzdvihnúť manžel. Keď sme vychádzali zo zadržiavacieho strediska, nerozprávali sme sa. Na ceste domov som nazbierala odvahu a povedala som: „Ak som ťa zahanbila, môžeme sa rozviesť.“ Bez zaváhania odpovedal: „Prečo by sme sa mali rozvádzať? Prežili sme spolu toľko vecí. Ak sa syn cíti zahanbený, prerušíme s ním vzťahy. Ale ja sa rozvádzať nebudem.“ Potom ma vzal na večeru do reštaurácie.
V duchu som poďakovala Majstrovi. Dafa zmenil nielen mňa, ale aj ľudí okolo mňa.
Manžel začal pomáhať v domácnosti
Od tej chvíle som sa ešte menej zaoberala manželovými nedostatkami a vo všetkých aspektoch jeho života som k nemu prejavovala ohľaduplnosť. Kedykoľvek som mala čas, umývala som mu vlasy a nohy. Na začiatku pandémie utrpel mozgovú príhodu. Niekedy nedokázal ovládať močový mechúr ani črevá a plakal. Zostala som pokojná a pred fotografiou Majstra som úprimne povedala: „Majster, je to dobrý človek. Prosím, pomôžte mi prekonať túto skúšku.“
Manžel sa stal kvôli chorobe emocionálne krehký a správal sa takmer ako dieťa. Povedal, že chce ísť do Pekingu na liečbu, tak som súhlasila, že ho tam vezmem. Vzala som so sebou nahrávky Majstrových prednášok Fa a vyrazili sme. Po ceste sa na mňa súcitne pozrel a povedal: „Mala si toľko práce so starostlivosťou o náš dom, a napriek tomu ma sprevádzaš.“ Odpovedala som: „Ty si môj domov. Ak ťa stratím, stratím aj svoj domov.“ Bol tak dojatý, že sa rozplakal.
Počas celej cesty som mu púšťala nahrávky prednášok Majstra. V nemocnici v Pekingu lekári zistili, že jeho mŕtvica bola mierna, takže sme sa vrátili do našej okresnej nemocnice. Počas dňa som naďalej riadila náš podnik. Keď som okolo 20:30 skončila v práci, vzala som si taxi do nemocnice vzdialenej 15 kilometrov, aby som mohla byť počas noci s ním.
Čítala som mu knihu Zhuan Falun a utešovala ho. O 2:30 ráno som vstala, robila som päť cvičení Dafa a potom som mu ďalej čítala Zhuan Falun. O 7:30 ráno, keď prišiel jeho brat, som odišla taxíkom domov. Tento režim som dodržiavala deň čo deň. Na deviaty deň mi povedal: „Už nemusíš chodiť. Teraz som v poriadku.“ Po 13 dňoch ho prepustili z nemocnice.
Keď sme sa vrátili domov, povedala som: „Mal by si vyjadriť svoju vďačnosť Majstrovi Li.“ Odpovedal: „Samozrejme.“ Postavil sa pred Majstrovu fotografiu, zapálil vonnú tyčinku a trikrát sa poklonil.
Spočiatku mal slabé nohy a neistý krok. Starala som sa o neho, ako som len mohla, a povzbudzovala som ho, aby praktizoval Dafa. On však povedal, že jeho predurčená príležitosť ešte nenastala, a ja som ho nenútila. Sprevádzala som ho na lekárske vyšetrenia, brávala som ho na prechádzky a na plávanie. Prestala som ho kritizovať. A keď sa zmenilo moje srdce, zmenil sa aj manžel.
Keď prišla zima a bolo menej práce, začala som ručne prepisovať Zhuan Falun. Manžel často vstáva ráno a pripravuje raňajky. Niekedy mi dokonca uvarí vajcia a prinesie mi ich spolu s pohárom mlieka na stôl. V minulosti nikdy nerobil domáce práce a teraz varí, umýva podlahy, perie a dokonca sa výborne stará o všetky kvety, ktoré som zasadila.
Ďakujem, Dafa. Ďakujem, Majster.
