(Minghui.org) Narodila som sa v rodine vzdelaných ľudí a moji rodičia boli docentmi na univerzitách. Získala som magisterský titul na prestížnej univerzite a po ukončení štúdia som sa presťahovala do veľkého mesta, kde som spolu s manželom viedla firmu. Mali sme solídny príjem a naše dieťa dosahovalo výborné výsledky.
Moji rodičia a učitelia boli na mňa vždy hrdí. Zdalo sa, že mi všetko ide ako po masle. Jediným problémom bolo, že som mala od detstva zlé zdravie.
Hoci sa môj život zdal závideniahodný, nebola som šťastná. Často som sa pýtala samej seba: „Prečo ľudia prichádzajú na tento svet? Aký je zmysel života? Existuje spôsob, ako môžem byť zdravá a nájsť vnútorný pokoj?“
Šťastie, že som objavila Falun Dafa
V roku 1995 získala moja mama vzácnu knihu Zhuan Falun. Každý deň cvičila päť cvičení Dafa so susedmi z nižšieho poschodia. Potom sa cítila ľahko a uvoľnene a jej chronické ochorenia zmizli. Bola presvedčená, že Falun Dafa je výnimočný, a tak mi napísala o jeho prínose a podelila sa so mnou o svoje skúsenosti z duchovnej praxe.
Vtedy som pracovala nesmierne tvrdo a spolu s manželom sme viedli našu firmu. Starala som sa aj o naše dieťa. Hoci sme zamestnávali viac ako 20 ľudí a zarábali sme veľa peňazí, moje zdravie bolo v hroznom stave. Trpela som alergiami, zápalom nosovej sliznice, bolesťami hlavy, hepatitídou B, žalúdočnými problémami, preťažením bedrovej chrbtice a mnohými ďalšími ochoreniami. Kedykoľvek som bola v strese, ochorenia sa zhoršili a bolelo ma celé telo. Hľadala som lekársku pomoc všade, ale môj stav sa príliš nezlepšoval. Potom bol príbuzný z manželovej strany neprávom zapletený do finančného súdneho sporu a s manželom sme veľa cestovali, aby sme mu pomohli. Bolo to vyčerpávajúce a emocionálne bolestivé.
Keď som si prečítala list od mojej matky, pocítila som, že Dafa je veľmi dobrý, a chcela som sa kultivovať. Počas novoročných sviatkov v roku 1996 som sa vrátila do rodného mesta. Po tom, ako mi matka podala knihu Zhuan Falun, posadila som sa na posteľ so skríženými nohami a čítala ju od poludnia až do neskorej noci. Konečne som našla odpoveď na otázku zmyslu života a bola som veľmi nadšená!
Tej noci sa mi snívalo, že mi po chrbte steká teplý prúd, a keď som sa prebudila, bolesť v dolnej časti chrbta, ktorá ma trápila celé roky, bola preč. Bolo to neuveriteľné! Ďakujem, Majster! Vážila som si tento posvätný, predurčený vzťah a začala som praktizovať Falun Dafa.
Majster mi pomohol odstrániť karmu. V práci som sa cítila ľahko a pohodlne, ale cez víkendy som trpela bolesťami. Pripomínala som si, že som praktizujúca, že znášanie nepohodlia je procesom odstraňovania karmy a očisťovania tela a že by som si mala zachovávať spravodlivé myšlienky. Netrvalo dlho a opäť som sa cítila zdravá. Všetky moje dlhotrvajúce zdravotné problémy zmizli.
Predtým som sa sústreďovala na nedostatky iných ľudí. Mala som silnú súťaživú mentalitu a túžbu vyhrať. Nebola som veľmi ohľaduplná voči ostatným. Potom, čo som začala praktizovať Falun Dafa, naučila som sa pozerať dovnútra, zaobchádzať s ostatnými láskavo, byť milá, odpúšťať a usilovne pracovať.
Cesta do Pekingu
20. júla 1999 nariadil bývalý vodca Čínskej komunistickej strany Jiang Zemin prenasledovanie Falun Dafa. Spolu s ďalšími praktizujúcimi som išla do petičnej kancelárie mestského úradu, aby som podala sťažnosť, a neskôr ma odviezli na policajnú stanicu. Začiatkom októbra, potom, čo som sa zbavila rôznych pripútaností k sláve, zisku a svetským starostiam, som tajne nastúpila do lietadla do Pekingu bez toho, aby som o tom povedala manželovi. Jednoducho som tam chcela ísť a objasniť pravdu.
Počas pobytu v Pekingu som náhodou stretla ďalšiu miestnu praktizujúcu a stretla som sa aj s mnohými praktizujúcimi z celej Číny. Diskutovali sme o tom, ako chrániť Fa. Spolupraktizujúci si prenajali byty, kde sme študovali Fa a cvičili, spali sme na podlahe, jedli parené žemle a pili vodu z vodovodu. Každý deň prichádzali noví praktizujúci a každý deň niektorí odišli a už sa nevrátili.
Koncom októbra som išla na Námestie nebeského pokoja. Vedela som, že mnohí ľudia okolo mňa sú praktizujúci. Jeden z praktizujúcich zo severnej Číny nahlas povedal: „Ľudia, poďme do stredu námestia potvrdiť Fa!“ Nakoniec som sa zbavila strachu a išla som tam. Potom som z celého srdca zakričala: „Falun Dafa je dobrý!“
Polícia ma nezákonne zatkla a naložila do veľkej policajnej dodávky. Bola som bosá, lebo som stratila topánky, keď ma policajti násilne ťahali cez námestie. Odviezli ma na policajnú stanicu neďaleko námestia, potom na úrad miestnej samosprávy v Pekingu a nakoniec ma dopravili späť na policajnú stanicu v mojom rodnom meste. Aj počas spiatočného letu som bola v putách.
Keď som dorazila na miestnu policajnú stanicu, stála som na nádvorí, kde policajt priviedol veľkého vlčiaka. Pes mi olízal nohu, ale ja som zostala úplne pokojná. Keď videl, že nereagujem, policajt mi pohrozil slovami: „Nájdeme spôsob, ako si poradiť s ľuďmi, ako si ty!“ Neskôr ma manžel odviezol domov.
1. mája 2000 som sa rozhodla opäť vycestovať do Pekingu, aby som apelovala za Falun Gong, a moja matka, ktorá mala šesťdesiat rokov, súhlasila, že pôjde so mnou. Priniesli sme si dva transparenty, každý dlhý asi 1,5 metra so zlatými znakmi na červenom pozadí. Na jednom bolo napísané „Falun Dafa je dobrý“ a na druhom „Pravdivosť – Súcit – Znášanlivosť sú dobré“. Stáli sme na Námestí nebeského pokoja, držali transparenty vysoko nad hlavami a kričali: „Falun Dafa je dobrý!“ a „Pravdivosť, Súcit, Znášanlivosť sú dobré!“ Naše úprimné výkriky sa rozliehali po oblohe. V ten deň bolo na námestí prítomných mnoho praktizujúcich a ich hlasy sa ozývali jeden po druhom. Neskôr nás s mamou spolu s ďalšími praktizujúcimi odviezli v policajných vozidlách na rôzne miesta.
Bola som zadržaná asi 10 dní. Počas tej doby som sa zoznámila s ďalšou miestnou praktizujúcou a s mladým praktizujúcim zo zahraničia, ktorého zatkli, keď fotografoval snahy praktizujúcich o potvrdenie Fa na Námestí nebeského pokoja. S tou miestnou praktizujúcou sme držali šesťdňovú hladovku. Polícii sme povedali, že sme nič zlé neurobili, a preto by sme nemali byť zadržiavané ani nútené jesť väzenskú stravu.
Práve vtedy bol 13. máj, narodeniny Majstra. Praktizujúci zo zahraničia vytiahol jedlo, ktoré si kúpil, a všetci sme zložili dlane a povedali: „Všetko najlepšie k narodeninám, Majster!“
Počas celého tohto procesu potvrdzovania Fa som cítila Majstrovu podporu a súcitnú ochranu. Dokázala som zostať pokojná a vysvetliť polícii, aký veľkolepý je Dafa. Nakoniec som sa pod Majstrovou ochranou bezpečne vrátila domov. Moja matka si tiež zachovala pokoj a so súcitom objasnila policajtom pravdu. Polícia ju napokon potajomky prepustila a ona si kúpila letenku domov.
Tisíce kilometrov na ceste za záchranou ľudí
Kvôli cestám do Pekingu s cieľom potvrdiť Fa ma polícia po návrate domov často prenasledovala. Keďže som sa chcela vyhnúť prenasledovaniu a zároveň účinnejšie objasňovať pravdu, prijala som pozvanie od spolupraktizujúcich, opustila svoj bezpečný domov a pohodlné pracovné prostredie a vycestovala som do rodného mesta jedného z praktizujúcich, kde som objasňovala pravdu o Falun Dafa a prenasledovaní.
Niektorí z nás vedeli jazdiť na motorkách, takže sme na nich cestovali a roznášali informačné materiály. Praktizujúci z iných oblastí nám priniesli vo veľkých vreciach jednoduché listy a letáky na objasňovanie pravdy. Cestovali sme cez polia, dediny, mestá, horské oblasti, dvory a poľnohospodárske pozemky, aby sme rozdali materiály. Keďže mnohé miesta na trase boli odľahlé a chýbalo tam ubytovanie, brali sme so sebou stany a často sme spali na poliach. Počas zimy, keď sme ráno vyšli zo stanu, videli sme na medziach medzi poľami námrazu, ktorá sa vytvorila z rosy.
Vyrastala som v meste, viedla som pohodlný život a nikdy som nezažila takéto ťažkosti. Po niekoľkých mesiacoch cestovania týmto spôsobom sme prešli tisíce míľ. Kedysi som bola elegantná, sebavedomá majiteľka firmy a patrila som k vzdelaným ľuďom. Po rokoch strávených na slnku a vetre mi však pokožka stmavla a zdrsnela. Vyzerala som ako ošľahaná dedinská žena a moje oblečenie aj vzhľad úplne zodpovedali tomuto obrazu. Nikto by nepovedal, že som kedysi pracovala v kancelárii. Keď som sa konečne vrátila domov, príbuzní a priatelia mi hovorili, že ma sotva spoznali.
Osobný rast počas práce pre zahraničnú spoločnosť
Po prepustení z väzby ma prinútili rozviesť sa a prišla som o rodinu aj o firmu. Keď som sa vrátila domov, uchádzala som sa o miesto v známej zahraničnej spoločnosti v mojom odvetví. Bola to pre mňa výzva. Kedysi som bola majiteľkou firmy, teraz som bola zamestnankyňou na najnižšej pozícii. Naučila som sa byť pokorná a riadiť sa pokynmi nadriadených. Osvojila som si aj schopnosť spolupracovať s ostatnými bez ohľadu na vlastné zisky či straty, odložiť bokom ego, podporovať úspech druhých a uprednostňovať záujmy spoločnosti. Prešla som niekoľkými skúškami týkajúcimi sa slávy, zisku a sentimentality.
Človek, ktorý ma prijal do zamestnania, bol absolventom univerzity Qinghua. Po masakre na Námestí nebeského pokoja 4. júna 1989 stratil nádej a odišiel do zahraničia. O niekoľko rokov sa však vrátil do Číny ako člen zahraničnej misie. Bol kresťan a patril medzi kľúčových ľudí v spoločnosti s vynikajúcimi odbornými schopnosťami. Bol pekný, milý, čestný a slobodný, a preto ho obdivovalo mnoho kolegýň.
Keďže sme spolu tak dobre vychádzali, začal ku mne prechovávať city a mnohí kolegovia si to všimli. Jeho podpora v práci a uznanie môjho charakteru mi boli veľkou oporou v jednom z najťažších období môjho života.
Hoci som si ho tiež veľmi vážila, zdravý rozum mi zabránil v tom, aby som k nemu začala prechovávať romantické city. Verila som, že to, čo predovšetkým musím urobiť, je pomôcť mu spoznať pravdu o Falun Dafa a pochopiť, že praktizujúci sú dobrí ľudia. Dala som mu DVD s vysvetlením pravdy. Na druhý deň ma požiadal o osobné stretnutie a povedal, že po jeho pozretí bol hlboko šokovaný. Spomenul, že pred začiatkom prenasledovania videl ľudí, ktorí ráno cvičili. Pochopil pravdu o Dafa a krátko na to odišiel zo spoločnosti.
Neočakávane na mňa začala žiarliť jeho asistentka, ktorá bola do neho tajne zamilovaná. Počas porady oddelenia podnietila zahraničného manažéra, aby predo mnou nahnevane hodil hromadu dokumentov na zem a pokarhal ma. Kým sa všetci prizerali, slzy mi nekontrolovateľne stekali po tvári, ale nebránila som sa. Môj priamy nadriadený mal pocit, že so mnou bolo zaobchádzané nespravodlivo, a chcel, aby som reagovala rázne, ja som však mlčala.
Neskôr, keď som sa stretla s naším vedúcim manažérom, správal sa ku mne veľmi zdvorilo. Povedal mi, že zo mňa vyžaruje vnútorná krása, a spýtal sa: „Vyznávaš nejakú vieru?“ Pri našom ďalšom stretnutí poznamenal: „Mať vieru je úžasné.“ Tiež pochválil moju angličtinu. Vždy sa niekam ponáhľal, a tak som žiaľ nikdy nemala príležitosť objasniť mu pravdu. Iba svojmu priamemu zahraničnému nadriadenému som objasnila pravdu a porozprávala mu o Shen Yune.
Neskôr ten zahraničný manažér, ktorý ma ponížil, spadol a zlomil si prst. Necítila som voči nemu žiadnu zášť. Pri inej príležitosti som sa úplne venovala tomu, aby som mu pomohla úspešne dokončiť projekt, a všetka zásluha pripadla jemu. Keď neskôr odišiel zo spoločnosti, pridal si ma ako priateľku na sociálnej sieti.
Na technickom oddelení, kde som pracovala, bolo viac ako 20 zamestnancov; len dvaja alebo traja boli Číňania a ostatní boli cudzinci. Svojimi slovami a činmi som si získala dôveru nadriadených aj kolegov. Objasnila som im pravdu a niektorým som pomohla vystúpiť z Čínskej komunistickej strany a jej pridružených organizácií, vrátane kolegyne, ktorá podnecovala manažéra, aby ma ponížil.
Počas celého kultivačného procesu ma Majster mnohokrát chránil, keď som prechádzala skúškami. Majstrovo povzbudenie mi dalo nádej a poskytlo mi vynikajúce prostredie pre kultiváciu.
S najhlbšou úctou by som chcela vyjadriť svoju nekonečnú vďačnosť za Majstrovu milosť a súcitnú spásu!
