(Minghui.org) Vážený Majster, vážení spolupraktizujúci,
nedávno som objavila veľmi hlboko zakorenenú pripútanosť a predstavy, ktoré sa s ňou spájajú. Rada by som sa s vami podelila o svoje skúsenosti.
Základná pripútanosť
Počas svojej kultivačnej cesty v uplynulých rokoch som si vždy myslela, že jasne rozumiem tomu, aké sú moje základné pripútanosti – závisť a hľadanie šťastia prostredníctvom romantického vzťahu.
Až nedávno som si uvedomila, že v skutočnosti existujú ešte hlbšie predstavy, ktoré boli skutočnou príčinou mnohých mojich prejavov a spôsobov správania počas celého života. Až teraz ich postupne začínam odhaľovať a chápať.
Celý príbeh sa začína v mojom detstve.
Ľudia, ktorí ma poznajú dnes, by ma ako dieťa pravdepodobne vôbec nespoznali. Aspoň navonok som mala úplne inú povahu. Bola som citlivá a chýbalo mi sebavedomie. Bola som plachá, úzkostlivá a bojazlivá. Nemyslím si, že bolo ľahké byť v mojej spoločnosti. Viem, že moja mama mi venovala veľa času a snažila sa ma povzbudzovať, aby som získala viac sebadôvery a prestala byť taká uzavretá.
Strach bol jednoducho veľkou pripútanosťou, ktorá formovala moju osobnosť v detstve. Navyše prostredie v našej rodine bolo veľmi nestabilné. Moji rodičia sa často hádali, slovne aj fyzicky, čo túto pripútanosť ešte viac posilňovalo. So súrodencami sme sa všetci veľmi báli nášho otca.
Ako som dospievala, postupne som si vytvorila rôzne spôsoby, ako tento hlboko zakorenený strach navonok zakryť a zvládať. Každý z týchto mechanizmov však v skutočnosti len pridával ďalšie ľudské predstavy a pripútanosti na pôvodný strach. Jedným z hlavných spôsobov, ako som svoj strach maskovala, bolo prijatie komunistických ideológií, predovšetkým feminizmu.
Majster povedal:
„Čo je teda základná pripútanosť? Ľudské bytosti nadobúdajú veľa názorov, zatiaľ čo sú vo svete, a sú, ako dôsledok, týmito názormi poháňaní k tomu, aby sa usilovali o to, po čom túžia.“ („K dovŕšeniu“, Základy pre ďalší pokrok II)
Stručne povedané, keď som dospela, vybudovala som na pripútanosti k strachu akúsi horu vytvorenú z nových predstáv, pod ktorou sa samotný strach ukryl hlboko vo vnútri. Dnes si uvedomujem, že celú svoju dospelú osobnosť som vystavala na snahe cítiť sa bezpečne a vyhýbať sa situáciám, v ktorých by som sa cítila zraniteľná.
Veľká časť mojej kultivácie v uplynulých rokoch spočívala v rozpoznávaní a odstraňovaní predstáv nachádzajúcich sa vo vrchných vrstvách tejto „hory“, ako boli súťaživosť a závisť. Zdá sa však, že približne počas posledného roka sa moja kultivácia čoraz viac zameriavala na samotný strach. Až celkom nedávno som si však uvedomila, aká hlboko zakorenená a všadeprítomná táto pripútanosť v skutočnosti u mňa je.
Nižšie uvediem niekoľko príkladov toho, ako sa táto pripútanosť prejavovala v mojom živote a čo som si pri tom uvedomila.
Predstavy týkajúce sa sily a slabosti
Majster opisuje „hlúpeho človeka“ ako niekoho, kto je podľa princípov tohto sveta skutočne osvietený:
„Hlúpy človek pravdepodobne nebude robiť žiadne veľké zlo medzi bežnými ľuďmi, ani pravdepodobne nebude súťažiť a bojovať o osobný záujem. Nehľadá slávu, ani nestráca de, ale druhí mu budú dávať de. Bijú ho a nadávajú mu, čím mu dávajú de a táto látka je mimoriadne cenná. V našom vesmíre je tento princíp: Žiadna strata, žiaden zisk. Aby získal, musí človek stratiť. Keď druhí vidia tohto veľkého hlupáka, všetci ho budú slovne urážať: ‚Si taký hlupák.‘ Keď otvoria ústa a nadávajú mu, prehodia mu de. Tým, že ste ho využili, ste získavajúcou stranou, takže musíte niečo stratiť. Keď niekto podíde k nemu a kopne ho: ‚Na, ty veľký hlupák.‘ Dobre teda, prehodia mu ďalší veľký kus de. Keď ho niekto tyranizuje alebo kopne, bude sa len usmievať: ‚Len poď! Dávaš mi predsa de a ja jej neodmietnem ani kúsok!’“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun)
Podstatou tejto základnej pripútanosti je strach z toho, že mi bude ublížené, alebo že ma niekto využije. Nikdy som nechcela byť tým „hlúpym človekom“, pretože práve on býva vystavený urážkam a zneužívaniu.
Aby som sa ochránila pred zranením, vytvorila som si veľmi silné predstavy o tom, aká by som mala byť – vždy v postavení „silnej“ a nikdy v postavení „hlúpej“ alebo „slabej“.
Moja snaha byť „silná“ podporovala veľmi silnú súťaživosť a závisť. Chcela som byť lepšia než ostatní vo všetkých oblastiach – v schopnostiach, inteligencii, obľúbenosti i v mnohých ďalších veciach. Kedysi som si myslela, že moja silná túžba prevyšovať ostatných vychádza výlučne zo závisti a súťaživosti. Teraz však vidím, že veľká časť tejto túžby bola v skutočnosti poháňaná strachom z toho, čo sa stane, ak lepšia nebudem. Ak nie som lepšia než ostatní, znamená to, že som horšia; znamená to, že som slabá; znamená to, že som zraniteľná – a teda že mi môže byť ublížené.
Tým, že som prijala túto ľudskú a komunistickú predstavu o „sile“, vytvorila som si navonok fasádu neporaziteľnosti, zatiaľ čo vo svojom vnútri som bola veľmi krehká a zraniteľná.
Toto je presný opak skutočných princípov vysvetlených vo Fa. Aj v Deviatej lekcii Majster opisuje, čo podľa môjho pochopenia predstavuje skutočnú silu:
„Niekto povedal: ‚Ak sa znášanlivosť praktizuje do takejto miery, bežní ľudia povedia, že sme príliš zbabelí a príliš ľahko zneužiteľní.‘ Ja to nenazývam byť zbabelým. Premýšľajte o tom, všetci: Dokonca medzi bežnými ľuďmi, tí, ktorí sú starší a tí, ktorí majú vyššie vzdelanie, tiež zdôrazňujú sebaovládanie a stránia sa hádok s druhými. Nemalo by to potom platiť ešte viac pre našich praktizujúcich? Ako to možno považovať za zbabelosť? Ja hovorím, že je to odraz veľkej znášanlivosti a prejav silnej vôle. Iba praktizujúci môže mať toto srdce veľkej znášanlivosti.“ (Deviata prednáška, Čuan Falun)
Ako sa mi postupne darí túto pripútanosť rozpoznávať a odstraňovať, začínam si uvedomovať, že moja skutočná sila – najmä ako ženy – spočíva v jemnosti voči druhým. Táto jemnosť je prejavom súcitu a dôvodom, prečo by som taká mala byť, je pomáhať druhým a klásť ich na prvé miesto.
Pocit bezpečia
Vo svojej práci zastávam pozíciu vedúcej na strednej úrovni riadenia, a preto sa často stretávam s kolegami, ktorí sú nahnevaní, rozrušení, frustrovaní, vystresovaní, alebo dokonca hysterickí. Vždy pre mňa bolo veľmi náročné vyrovnať sa s ľuďmi, ktorí prejavovali silné emócie alebo negatívne naladenie. Ich stav ma zakaždým ovplyvnil a mala som pocit, akoby ma ich negatívne emócie strhávali so sebou. Nedokázala som však presne rozpoznať, na akú pripútanosť to naráža.
Až keď som odhalila tento hlboko zakorenený komplex strachu, uvedomila som si, čo sa v skutočnosti deje. Ľudia, ktorí prejavujú negatívne emócie, vo mne vyvolávajú veľmi silný pocit neistoty. Čiastočne to súvisí s tým, že môj otec bol počas môjho detstva veľmi emocionálne nestály a byť vystavená jeho správaniu bolo pre mňa nesmierne desivé.
Nedávno bol jeden z mojich kolegov pod veľkým tlakom, pretože musel v krátkom čase dokončiť dôležitú úlohu. Svoj stres však prenášal na mňa. Vždy som neznášala, keď si ľudia na mne vybíjali svoj stres, a teraz som konečne pochopila prečo. Mojou prvou reakciou v takýchto situáciách bývalo často brániť sa, oponovať alebo druhého človeka pokarhať, aby prestal prejavovať takéto emócie. V skutočnosti to však bol iba obranný mechanizmus, ktorým som sa snažila zakryť strach, ktorý som cítila, keď som musela čeliť takejto negativite.
Hnacia sila ďalšej základnej pripútanosti
Už dlhší čas som si uvedomovala, že vo svojom srdci prechovávam silnú túžbu nájsť „šťastie“ prostredníctvom stretnutia s „tým pravým“, teda životným partnerom. Veľká časť mojej kultivácie počas uplynulých rokov spočívala v neustálom odstraňovaní rôznych vrstiev tejto pripútanosti, ako aj moderných predstáv o romantike, láske či vzťahoch medzi mužom a ženou.
Vždy som mala pocit, že jadrom tejto pripútanosti je jednoducho túžba nájsť v živote šťastie a naplnenie. Po objavení svojej základnej pripútanosti som si však uvedomila, že toto úsilie malo ešte ďalší rozmer. Zistila som, že nájsť si manžela pre mňa predstavovalo tú najdokonalejšiu formu bezpečia. Nájsť si muža znamenalo nájsť pocit absolútneho bezpečia a istoty.
Toto poznanie pre mňa bolo veľkým odhalením. Je pozoruhodné uvedomiť si, že za touto silnou túžbou sa v skutočnosti skrývalo niečo také jednoduché.
