(Minghui.org) Falun Dafa som začala praktizovať v máji 1997 a teraz mám 78 rokov. Žijem v malom mestečku na severovýchode Číny. Rada by som sa podelila o svoje skúsenosti s kultiváciou, o ktorých by som chcela informovať Majstra Li.
Začiatok cvičenia
Predtým, ako som začal praktizovať Falun Dafa, trpela som viacerými chorobami a ľahko som sa nahnevala. Niekedy som si pomyslela: „Keby tak existovala nejaká božská bytosť, ktorá by mohla vziať preč moju zlú povahu.“
Jedného dňa som si všimla skupinu ľudí, ktorí prechádzali okolo môjho domu a spontánne som sa ich spýtala, kam idú. Niekto mi povedal: „Ideme cvičiť Falun Dafa!“
Spýtala som sa, čo to znamená a vysvetlili mi: „Dafa nás učí snažiť sa o láskavosť a byť dobrými ľuďmi. Má tiež úžasný účinok na liečenie chorôb a udržanie zdravia.“
„Môžem sa k vám pridať?“ spýtala som sa hneď. Zborovo odpovedali: „Samozrejme, že môžete!“
Tak som s nimi rovno šla na cvičebné miesto. Počas druhého cvičenia je potrebné udržať štyri pozície s rukami v tvare kolies, každú po dobu 7 minút, čo sa mi podarilo.
Niekto poznamenal: „Si skvelá!“ Vtedy som si pomyslela: „Ak dokážem udržať koleso, zvládnem aj ostatné cvičenia. Nikdy som však nechodila do školy a nebudem schopná študovať učenie.“ Toto obmedzenie ma znepokojovalo.
Kúpila som si audio prednášky Majstra a počúvala som ich, kamkoľvek som išla. Neskôr som si uvedomila, že si nedokážem zapamätať všetko iba z počúvania, takže som si kúpila knihu Zhuan Falun a poprosila som praktizujúcich, či by ma naučili čítať. Keď som manželovi povedala o svojom želaní, odpovedal: „Ako ťa môžem učiť, keď nepoznáš ani jediný čínsky znak?“ Potom som v duchu požiadala Majstra o pomoc.
Spočiatku som si zapamätávala len pár slov naraz. Pred spaním som sa ich snažila recitovať, aby som zistila, či si ich ešte pamätám. Potom som zažala svetlo, aby som si to overila. To posilnilo moje odhodlanie. Tento proces som opakovala znova a znova.
Jednej noci som rozsvietila svetlo dvadsaťkrát a všimla som si, že slová v knihe sa zväčšili a žiarili zlatým svetlom. Nakoniec som dokázala prečítať celú knihu Zhuan Falun. Všetky moje choroby boli tiež vyliečené. Cítila som úprimnú vďačnosť voči Majstrovi.
Ochrana Fa
Začiatkom roku 1999 prišli ku mne domov policajti, aby ma obťažovali. Jeden z nich sa ma spýtal: „Kto ťa to naučil?“ Povedala som mu, že som sa Falun Dafa naučila na cvičebnom mieste. Potom chcel vedieť, aký mám pocit z cvičenia. Odpovedala som: „Veľmi mi to prospelo a všetky moje choroby zmizli.“
Čínska komunistická strana (ČKS) začala prenasledovať praktizujúcich Dafa 20. júla 1999. Strana šírila množstvo ohováračskej propagandy proti Falun Dafa. S túžbou ozvať sa a obnoviť Majstrovu povesť som išla na odvolacie oddelenie provinčného úradu. Keď som tam dorazila, policajti ma nepustili dnu. Vtedy som si pomyslela: „Chcem ísť do Pekingu. Nie je tam odvolacie oddelenie? Nemáme my, obyčajní občania, miesto, kde by sme mohli prehovoriť? Chcem ľuďom objasniť pravdu a povedať im, že Falun Dafa je úžasný, a že Pravdivosť-Súcit-Znášanlivosť sú úžasné!“
Spolu s troma praktizujúcimi sme si vzali taxík do Pekingu. Keď sme tam dorazili, zistila som, že tabuľka s nápisom „Odvolací úrad“ bola odstránená. Ubytovali sme sa v byte, ktorý pre nás prenajali miestni praktizujúci, a stretli sme sa s praktizujúcimi z celej krajiny. Bol to začiatok októbra. Potom sme spolu s ďalšími praktizujúcimi išli na Námestie nebeského pokoja, aby sme potvrdili Fa.
Počas hromadného zatýkania praktizujúcich v Pekingu neskôr v tom istom mesiaci nás zatkli a odviezli na policajnú stanicu. Policajt ma niekoľkokrát kopol a povedal: „Nechystala si sa navštíviť príbuzných? Prečo si šla do Pekingu?“ Predtým, ako som odišla do Pekingu, som povedala manželovi: „Ak sa na mňa niekto bude pýtať, jednoducho povedz, že som išla navštíviť príbuzných.“ V ten deň ma nezákonne zadržali v zadržiavacom centre.
Takmer o mesiac neskôr ma odviezli do miestneho pracovného tábora, kde ma nezákonne zadržiavali jeden rok.
V pracovnom tábore ma prinútili stáť na chodbe, pretože som odmietla nechať sa „prevychovať“. V duchu som si začala recitovať Fa. Nevydala som ani hlásku, ale keď som pohla perami, zakryli mi ústa handrou. Protestovala som a povedala osm: „Čo to robíte?“ Odpovedali: „Nesmieš hýbať perami.“ Povedala som, že som nevydala ani hlásku.
Neskôr od nás vyžadovali, aby sme písali „správy o myšlienkach“. Povedala som: „Neviem písať.“ Potom poslali niekoho, kto mal písať za mňa. Povedala som jej: „Napíš tam tieto slová: Budem pevne praktizovať Dafa s neochvejným srdcom.“
Tá osoba sa ma spýtala: „Chceš tu zostať navždy?“ Odpovedala som: „To záleží na mojom Majstrovi.“
Netrvalo dlho a v pracovnom tábore som bola už rok. Trest mi však predĺžili o ďalší rok, pretože som odmietla nechať sa „prevychovať“. Dozorca povedal: „Tvoj manžel je z tvojej situácie taký znepokojený a vystresovaný, že ochorel a hospitalizovali ho. Nemocnica vydala oznámenie o kritickom stave a tvoj manžel hovorí, že ťa chce naposledy vidieť. Tvoje deti nám to povedali.“
V pracovnom tábore mi povolili odísť na tri dni domov. Keď som prišla do nemocnice, došla som až ku vchodu oddelenia, ale bála som sa vojsť. Vedela som, že môj manžel bude rozrušený. Na druhý deň som uvidela, že je dosť chorý. Slabo povedal: „Neodporuj ČKS – nemôžeš ich poraziť!“
Pomyslela som si: „Nezáleží na tom, čo hovorí ČKS; dôležité je len to, čo hovorí Majster.“
Tretí deň som sa chystala vrátiť do tábora okolo 13:00, ale stav môjho manžela sa zhoršil. Lekár povedal: „Skúsme ešte jednu injekciu; o 20 minút zhodnotíme, ako na tom je.“
O dvadsať minút neskôr sa môj manžel prebral. Povedala som synom: „Nebojte sa, váš otec je v poriadku; ešte nie je pripravený odísť.“ Jeden z nich sa spýtal: „A čo ak sa niečo stane?“ Odpovedala som: „Ak na to príde, môžete urobiť, čo bude treba.“
Keď som sa vrátila do pracovného tábora, požiadala som Majstra o pomoc: „Majster, nedovoľte prosím, aby môj manžel ešte zomrel. Ak zomrie, bežní ľudia si budú myslieť, že zomrel kvôli mne. Nepoškodila by som tým povesť Dafa?“
O pár dní neskôr na schôdzi v pracovnom tábore ma vyhľadal správca a povedal mi, že môj manžel ožil. Rozplakala som sa. Majster použil jeho slová, aby mi oznámil, že sa môj manžel uzdravil.
Odstránenie mojej pripútanosti k vlastnému záujmu
Moja rodina žije na vidieku. Máme 0,16 akra pôdy, ktorá susedí s pozemkom manželovej sestry, ktorý je dvakrát väčší. Jedného roku sme mali úplnú neúrodu a obec poskytla dotáciu 200 juanov na 0,16 akra na sadbu. Moja švagriná si tých 200 juanov, ktoré mali patriť nám, nechala, čo ma nahnevalo.
Po nejakej dobe bola dotácia zvýšená o 100 juanov na 0,16 akra. Tentoraz som si išla vyzdvihnúť 300 juanov za svoj pozemok s myšlienkou: „Teraz sme si kvit!“ Nečakane prišla však švagriná ku mne domov a žiadala peniaze, tvrdiac, že jej dlžím 200 juanov. Hoci som nebola nadšená, pomyslela som si, že keďže som praktizujúca, nemala by som sa s ňou hádať. Takže som jej tie peniaze dala. Inak by som to nikdy neurobila. Ďakujem, Majster, že ste mi pomohli odstrániť túto pripútanosť!
Spolu s tromi ďalšími praktizujúcimi sme vyšli von, aby sme ľuďom objasnili fakty. Boli sme unavení a hladní z chodenia, takže som našla reštauráciu s rezancami, kde sme sa mohli najesť. Zaplatila som za jedlo za všetkých. O pár dní neskôr mi jeden praktizujúci povedal: „Majiteľ reštaurácie s rezancami sa mi sťažoval, že sme mu nezaplatili za jedlo.“ Pomyslela som si: „Určite som mu zaplatila, tak prečo tvrdí, že sme nezaplatili?“
Nič nie je náhoda; možno som mu bola dlžná z minulého života. Na druhý deň som sa tam špeciálne vybrala, aby som mu tie peniaze dala. Ďakujem, Majster, že ste mi pomohli pozrieť sa na túto záležitosť z pohľadu praktizujúcej.
Prekonanie skúšky
Spolupraktizujúca pani Chen v roku 2020 renovovala svoj dom a moja zvedavosť ma premohla. Rozhodla som sa ísť sa pozrieť, čo urobila.
Keď som prišla ku nej domov, stihli sme si vymeniť len pár slov, keď dovnútra vtrhlo niekoľko policajtov a pani Chen spútali. Jeden z policajtov sa ma spýtal: „Cvičíte?“ Odpovedala som: „Áno, cvičím,“ a spútali aj mňa.
Priniesla som si malú tašku s amuletmi, DVD s objasnením pravdy a fotografiou Majstra, ktorú som položila na gauč, takže si ju policajti nevšimli. Prosila som Majstra: „Majster, vaša žiačka prechádza skúškou. Prosím, ochráňte ma. Nedovoľte, aby videli tú tašku a jej obsah.“
Zatiaľ čo som s policajtom hovorila o Dafa, pomaly som sa presunula k pohovke. Mladý policajt sa pozeral do telefónu, takže som tašku nenápadne schovala za operadlo pohovky. Žiaden z policajtov pohovku neprehľadal.
Pani Chen aj mňa odviezli na policajnú stanicu. Povedala som: „Nespáchala som žiadny zločin. Išla som navštíviť priateľku. Prečo ma zatýkate?“ Neustále som vysielala spravodlivé myšlienky a opakovane som prosila Majstra o pomoc. Kedykoľvek som mohla, hovorila som policajtom fakty o Dafa.
Na druhý deň mi jeden policajt oznámil, že ma odvezie domov. Keď som tam dorazila, videla som na dvore stáť niekoľkých vysokých, statných policajtov. Keď som vošla do domu, nasledovali ma dovnútra a nezákonne ho prehľadali. Potom ma zatkli a odviezli späť na policajnú stanicu.
Na stanici som začala vysielať spravodlivé myšlienky. Jeden policajt povedal: „Nerob to príliš okato. Sú tu bezpečnostné kamery.“ Ignorovala som ho. Požiadala som Majstra o pomoc: „Majster, toto nie je miesto, kde by mala praktizujúca zostať. Ešte som nesplnila svoju úlohu. Musím pomôcť zachrániť viac vnímajúcich bytostí.“
Tretieho dňa popoludní ma posadili do vstupnej haly a povedali: „Môžeš tu zostať, ako dlho chceš, len nechoď von.“ Potom ma o 18:00 odviezli domov. Ďakujem, Majster, za vašu milosrdnú ochranu, ktorá mi opäť pomohla prekonať túto skúšku.
Za posledných 28 rokov som sa dostala až sem. Kedykoľvek som čelila nebezpečenstvu alebo skúškam, vždy som ich prekonala pod milosrdnou ochranou Majstra. Nemám slová, ktorými by som mohla vyjadriť svoju vďačnosť nášmu súcitnému a veľkému Majstrovi!
