(Minghui.org) Predtým, než som začala praktizovať Falun Dafa, som bola sebecká, ťažko som znášala náročné situácie a pri problémoch som mala sklon ustúpiť. Nerada som prijímala kritiku a nekládla som na seba vysoké nároky. Tieto vlastnosti sa stali prekážkami v mojej kultivácii. Rada by som sa podelila o to, ako som sa v poslednom čase snažila zbaviť pripútaností, ktoré sa prejavovali odmietaním kritiky, túžbou po pochvale a prílišným dbaním na vlastný obraz a povesť. Prosím, láskavo ma upozornite na čokoľvek, čo nie je v súlade s Fa.
Pripravovala som materiály na objasňovanie pravdy, ktoré praktizujúci potom rozdávali, aby sa ľudia mohli dozvedieť o Falun Dafa. Naša spolupráca fungovala veľmi dobre. Istý čas však môj kultivačný stav nebol dobrý. Pri štúdiu Fa, cvičeniach aj vysielaní spravodlivých myšlienok som bola neustále ospalá a nesústredená. Nedokázala som sa z tohto stavu vymaniť, pri práci som robila jednu chybu za druhou a dostávala som sa do konfliktov s praktizujúcou, s ktorou som spolupracovala. Vždy, keď ma kritizovala, oponovala som jej a odmietala som prijať jej pripomienky. Keď si všimla, v akom zlom stave sa nachádzam, požiadala ma, aby som na istý čas prestala pripravovať materiály a venovala sa náprave svojho stavu. Ani po týždni však nenastalo výraznejšie zlepšenie.
Potom ma pozvala, aby som nejaký čas zostala u nej doma. Keďže sme spolu trávili celé dni, mohla si všimnúť, že sa v skutočnosti dostatočne nekultivujem a že moje konanie v mnohých situáciách nezodpovedá požiadavkám Fa. Veľmi dôrazne ma upozornila na moje nedostatky a nedala mi priestor na výhovorky ani odporovanie. Bolo to prvýkrát, čo so mnou iná praktizujúca hovorila takýmto spôsobom. Zo všetkých síl som sa snažila zadržať slzy.
Cítila som sa pod veľkým tlakom a najradšej by som sa stiahla, vrátila sa domov, pripravovala materiály sama a už sa k nej nevrátila. Vždy, keď mi však napadlo niečo také, akoby vedela, na čo myslím. Jedného dňa som musela odísť a pred odchodom mi povedala: „Večer sa vráť. Keď si tu, pomáha mi to vstávať na ranné cvičenia.“ A tak som sa k nej vrátila.
Naďalej ma otvorene upozorňovala na moje nedostatky, dokonca aj pred ostatnými praktizujúcimi. Bolo mi to veľmi nepríjemné a cítila som sa trápne, no vedela som, že to so mnou myslí dobre. Keďže mi chýbala sebadisciplína, jej prísny prístup mi pomohol postupne sa zbavovať pripútaností, ako boli neochota prijímať kritiku, túžba po pochvale a snaha zachovať si tvár. Vďaka jej pomoci som sa dokázala rýchlo dostať z negatívneho stavu a začala som sa skutočne kultivovať.
V tom období zatkli praktizujúceho z našej skupiny, ktorý mal na starosti technické záležitosti, a v projekte tak zostalo jeho miesto neobsadené. Už predtým ma raz oslovil, nešlo však o to, aby ma naučil potrebné technické zručnosti. Praktizujúca, s ktorou som spolupracovala, si však spomenula na mňa a požiadala ma, aby som prevzala zodpovednosť za projekt. Hoci som mala určité základné znalosti, v mnohých technických oblastiach som sa nevyznala, a preto som to odmietla. Povedala mi: „Nemôžeš stále myslieť len na seba. Musíš brať do úvahy celkovú situáciu. Prevezmi túto úlohu.“
Pridala ma do skupiny, ktorá na projekte pracovala. Nemohla som už odmietnuť, a tak som sa potrebné veci učila postupne počas práce. Keď som narazila na problém, s ktorým som si nevedela poradiť, opäť som uvažovala, že sa stiahnem. Ona ma však už veľmi dobre poznala a hneď mi pripomenula: „Nemysli stále len na seba. Musíš sa vzdať svojho egoizmu a myslieť na druhých. Sústreď sa na to, ako môžeš ľuďom objasňovať pravdu.“ Keď som si uvedomila svoje chyby, okamžite som sa napravila. Preto som si myslela, že som sa pripútanosti k odmietaniu kritiky už skutočne zbavila.
Jedného dňa ku mne prišla iná praktizujúca a povedala, že ju bolia oči. Ukázalo sa, že ju kritizovala dvojica praktizujúcich – manželia. Hovorili s ňou prísne a veľmi priamo, čo ju natoľko rozrušilo, že jej oči sčerveneli a začali ju bolieť. Povedala som jej: „Poznáš ich už tak dlho. Skús si to nebrať príliš k srdcu a buď k nim tolerantná.“
Praktizujúca sa chcela so mnou o celej záležitosti porozprávať, no počas rozhovoru opakovane zdôrazňovala, že druhých by sme nemali kritizovať. Keď odišla, pomyslela som si: „Sama nechce prijímať kritiku a zároveň trvá na tom, že ani ostatní by nemali kritizovať. Ako sa potom môže kultivovať?“ Namiesto toho, aby som sa pozrela do svojho vnútra a hľadala vlastné nedostatky, sústredila som sa na chyby tejto praktizujúcej.
O dva dni neskôr sa odohrala ďalšia situácia. V rámci projektu sme s jednou mladou praktizujúcou dostali za úlohu každá pripraviť vlastný grafický návrh. Keďže bola v grafickom dizajne zručnejšia ako ja, zvykla som sa na ňu spoliehať. Mala som aj ďalšie povinnosti, a tak som svoju úlohu neurobila. V deň, keď sme mali návrhy odovzdať, všetci chválili prácu mladej praktizujúcej, no praktizujúca, s ktorou som spolupracovala, mi povedala, že som bola lenivá. Keď som otvorila súbory, zistila som, že nie sú v správnom obrazovom formáte, a preto som ich pred grafickou úpravou a tlačou musela skonvertovať. Mladá praktizujúca vytvorila päť návrhov a z každého som vytlačila jednu kópiu, aby si z nich moja spolupracovníčka mohla vybrať.
Na moje prekvapenie si návrhy prezrela, rozhodne ich položila na stôl a povedala: „Naozaj ti pripadá v poriadku priniesť mi niečo takéto a ešte odo mňa žiadať, aby som si z toho vybrala?“ Pozrela som sa na ňu bez slova, no vnútorne som cítila krivdu. Nechápala som, prečo je zrazu všetko zlé, keď predtým s návrhom všetci súhlasili. Teraz bol problém s textom, farby neboli správne, obrázky boli rozmazané a zdalo sa, že nevyhovuje vôbec nič.
Podľa jej pokynov som potom každý obrázok pripravila v dvoch farebných verziách. Počas práce som si uvedomila, že rozmazanie vzniklo pri získavaní obrázkov a nesúviselo ani s pôvodným súborom, ani s prácou mladej praktizujúcej. Keď som sa so svojou spolupracovníčkou opäť stretla, priznala som, že chyby vznikli na mojej strane. Napriek tomu nebola spokojná ani s novými návrhmi a kritizovala ma pred ďalšími dvoma praktizujúcimi.
Cestou domov som sa v duchu posťažovala Majstrovi: „Majster, nie sú ku mne ostatní praktizujúci príliš prísni?“ Práve vtedy som pred sebou začula rozhovor dvoch ľudí. Keď som sa priblížila, počula som jedného z nich povedať: „Niekto urobil niečo zlé, ale nedovolí, aby mu k tomu ktokoľvek čokoľvek povedal.“ Táto veta ma zasiahla ako úder hromu a prebrala ma. Majster neustále dohliada na kultiváciu praktizujúcich. Nesplnila som očakávania a opäť som Majstrovi spôsobila starosti.
Spomenula som si aj na praktizujúcu, ktorú boleli oči. Uvedomila som si, že keď nás niekto upozorní na nejaký problém a my sa naň pozeráme z pohľadu bežného človeka, hľadáme chyby navonok a jeho slová vnímame ako výčitku či kritiku. Ak sa však na situáciu pozrieme ako kultivujúci, mali by sme sa pozrieť do svojho vnútra a položiť si otázku, či nemáme sklon odmietať kritiku, túžiť po pochvale alebo si príliš chrániť svoju povesť. To, že som sa dozvedela o skúsenosti tejto praktizujúcej, bolo pre mňa podnetom, aby som sa pozrela do svojho vnútra. Až po incidente s mojou spolupracovníčkou som si však uvedomila, že som sa pripútanosti k odmietaniu kritiky ešte úplne nezbavila.
Pri písaní tohto zdieľania skúseností som pochopila, že odmietanie kritiky súvisí s prvkami kultúry Čínskej komunistickej strany. Nie je zlá strana založená práve na predstave, že je „veľká, slávna a správna“, pričom neznesie ani jediné slovo nesúhlasu? Útočí na každého, kto sa o nej vyjadrí kriticky. Ako by sme my, kultivujúci, mohli mať takéto zmýšľanie? Mali by sme dosiahnuť stav, o ktorom hovoril Majster – dokázať s otvorenosťou prijať čokoľvek, čo nám druhí povedia.
Majster povedal:
„Od tohto bodu, ktokoľvek nedokáže prijať kritiku, nie je usilovný, ktokoľvek nedokáže prijať kritiku, nepreukazuje stav kultivujúceho, prinajmenšom v tejto otázke. (Potlesk) Ak niekto stále nedokáže prejsť touto skúškou, poviem vám, je vo veľmi nebezpečnej situácii, pretože pre kultivujúceho je toto najzákladnejšia vec, je to na prvej pozícii v zozname vecí na odstránenie a musí to byť odstránené. Ak sa toho nezbavíte, nedosiahnete Dovŕšenie. Nespravte z toho to, že bežní ľudia robia prácu učeníkov Dafa. Vy chcete dosiahnuť Dovŕšenie, nie šťastie.“ (Vyučovanie Fa v Los Angeles)
Uvedené učenie mi pomohlo uvedomiť si, aké dôležité je zbaviť sa pripútanosti k odmietaniu kritiky. Moje pochopenie je obmedzené, napriek tomu by som sa chcela podeliť o svoje skúsenosti v nádeji, že aj ostatní praktizujúci budú venovať pozornosť odstraňovaniu tejto pripútanosti vo svojej kultivácii.
Musím touto skúškou prejsť, dôkladne sa tejto pripútanosti zbaviť a naďalej sa dobre kultivovať.
Ďakujem, Majster! Ďakujem, spolupraktizujúci!
