(Minghui.org) Roľník a had je jedna zo známych Ezopových bájok. Roľník sa zľutoval nad hadom skrehnutým od zimy a pritisol si ho k hrudi, aby ho zahrial. Len čo sa had prebral k životu, smrteľne ho uhryzol. Umierajúci muž ešte stihol povedať: „Poučte sa z môjho osudu a nemajte zľutovanie so zlosynom.“
Podobný príbeh sa však odohral aj v skutočnosti. Spojené štáty niekoľko desaťročí pomáhali Čínskej komunistickej strane (ČKS) v jej expanzii. Keď ČKS nadobudla dostatok síl, dozrel čas, na ktorý ju pripravovala doktrína Deng Xiaopinga „skrývať svoje schopnosti a čakať na svoju chvíľu“. Odvtedy začala ohrozovať samotné Spojené štáty a podkopávať slobodnú spoločnosť.
Ako Západ pomáhal ČKS silnieť
Spočiatku ČKS podporoval Sovietsky zväz. Medzi Moskvou a Pekingom však došlo k roztržke po tom, čo Nikita Chruščov v roku 1956 na XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu odsúdil Josifa Stalina za jeho brutalitu. Tento vonkajší tlak znásobovali vnútorné otrasy: hladomor vyvolaný Veľkým skokom vpred (1958 – 1962), ktorý si vyžiadal desiatky miliónov obetí, kultúrna revolúcia (1966 – 1976) a rok 1971, keď po nevydarenom pokuse o prevrat zahynul pri havárii lietadla Lin Biao, oficiálne určený nástupca Mao Ce-tunga.
Práve v čase, keď bol režim najzraniteľnejší, prišlo zblíženie so Západom. V roku 1972 navštívil Čínu americký prezident Richard Nixon a v roku 1979 obe krajiny nadviazali diplomatické vzťahy. O rok neskôr priznali Spojené štáty Číne doložku najvyšších výhod (angl. most favoured nation, MFN) a prezident Jimmy Carter podporil jej vstup do Svetovej banky; v roku 1986 na to nadviazalo členstvo v Ázijskej rozvojovej banke.
V roku 1983 uvoľnili Spojené štáty obmedzenia vývozu technológií do Čínskej ľudovej republiky (ČĽR). „V roku 1986 Reaganova administratíva dokonca pomohla Číne zriadiť výskumné programy v oblasti genetického inžinierstva, automatizácie, biotechnológií, laserov, vesmírnych technológií, pilotovaných letov do vesmíru, inteligentnej robotiky a superpočítačov,“ pripomenul v roku 2019 David Stilwell, vtedajší námestník amerického ministra zahraničných vecí pre východnú Áziu a Tichomorie.
Podobne postupoval aj Bill Clinton. Hoci v prvých rokoch v úrade ostro kritizoval stav ľudských práv v ČĽR, počas oboch svojich funkčných období (1993 – 2001) jej poskytol rozsiahlu podporu. „V 90. rokoch americké investičné banky pomohli čínskym vodcom vytvoriť obrovské štátne spoločnosti, ako je China Mobile, a následne im pomáhali získavať kapitál prostredníctvom kótovania akcií na burzách v New Yorku či Londýne. Politika USA im pritom umožňovala oslovovať amerických investorov, hoci nespĺňali základné regulačné požiadavky. Do štátnej pokladnice ČĽR prúdili desiatky miliárd dolárov,“ uviedol Stilwell. „Žiadna iná krajina nezískala od Spojených štátov takú obrovskú podporu pri budovaní vlastných kapacít ako ČĽR.“
Dôsledky podpory zlosyna
Spojené štáty pomáhali ČKS napriek tomu, že režim porušoval ľudské práva a ohrozoval slobodu, západné hodnoty aj hospodárstvo. O to závažnejšie je, že túto podporu nezastavil ani masaker na Námestí nebeského pokoja (Tiananmen) v roku 1989, ani 27-ročné prenasledovanie praktizujúcich Falun Gongu – meditačnej praxe, ktorú režim zakázal v júli 1999 a proti ktorej odvtedy vedie kampaň označovanú za najrozsiahlejšie prenasledovanie ľudí pre ich vieru v modernej histórii.
S podporou USA získala Čína v roku 2000 trvalý štatút normálnych obchodných vzťahov (PNTR) – natrvalo sa tak zaradila medzi bežných obchodných partnerov Spojených štátov – a v roku 2001 vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V roku 2009 sa stala najväčším svetovým vývozcom, keď predstihla Nemecko, a o rok neskôr druhou najväčšou ekonomikou sveta, keď predbehla Japonsko.
Na rozdiel od očakávaní mnohých západných politikov však hospodársky rast nepriniesol Číne otvorenosť ani slobodu. Naopak: opretá o silné finančné zázemie sa ČKS stala ešte agresívnejšou – tak v útlaku doma, ako aj v prenikaní do zahraničia a v represiách, ktoré prekračujú čínske hranice a zasahujú ľudí v iných krajinách. Ukazujú to aj nedávne útoky na praktizujúcich Falun Gongu mimo Číny.
Takýto vývoj nie je odchýlkou – je zapísaný už v pôvode strany. ČKS vznikla ako čínska odnož Komunistickej internacionály (Kominterny), ktorú založil Vladimir Lenin. Ideovú štafetu tak prevzala prostredníctvom Sovietskeho zväzu od Karla Marxa, ktorý v Komunistickom manifeste (1848) napísal: „Proletári nemajú čo stratiť okrem svojich okov. Získať môžu celý svet.“
V roku 1999 navrhli dvaja plukovníci čínskej armády v knihe Neobmedzená vojna (angl. Unrestricted Warfare), aby Čína ničila svojich nepriateľov – predovšetkým Spojené štáty – všetkými dostupnými prostriedkami a za každú cenu. Približne od roku 2010 sa v čínskej diplomacii presadzuje konfrontačný štýl, pre ktorý sa podľa série čínskych akčných filmov ujal názov diplomacia „vlčích bojovníkov“. A počas pandémie ochorenia COVID-19 spôsobila ČKS katastrofálne škody ľuďom v Číne aj na celom svete.
Čína má vlastnú verziu príbehu o roľníkovi a hadovi – s iným koncom. Podobenstvo Vlk zo Zhongshanu je tam rovnako známe ako u nás Ezopove bájky a meno jeho hlavnej postavy, učenca Dongguo, sa v čínštine stalo synonymom naivného dobrodinca.
Dongguo zbadá vlka prenasledovaného lovcom. Vlk ho poprosí o pomoc, učenec ho ukryje do svojej tašky na knihy a zachráni pred lovcom. Len čo však lovec odíde, nevďačný a hladný vlk sa chystá učenca zožrať: „Keď si ma už raz zachránil, prečo ma nezachrániš znova?“
Našťastie prichádza roľník a vypočuje si učenca aj vlka. Povie, že neverí, že sa vlk naozaj zmestil do tašky – pripadá mu na to príliš malá. Vlk sa chce obhájiť, a tak sa do nej znova vplazí. Roľník rýchlo zareaguje, tašku zaviaže a spolu s učencom vlka zabijú.
Napokon je len na nás, ktorú z oboch verzií príbehu si vyberieme.
