(Minghui.org) Som učiteľka, ktorá začala praktizovať Falun Dafa v roku 1997. Trpela som rôznymi zdravotnými problémami, no po začatí praktizovania som sa úplne uzdravila. Každý deň sa cítim svieža a plná energie. Pri vyučovaní sa riadim princípmi Dafa. Už mnoho rokov pomáham svojim žiakom s úprimným a láskavým srdcom.
Všetky moje zdravotné problémy ustúpili, keď som začala praktizovať Falun Dafa
Pred začatím kultivácie mi diagnostikovali mnoho ochorení, ako napríklad povrchovú gastritídu, vred dvanástnikovej cibule, zápal žlčníka a reumatizmus. Ako príklad opíšem moje žalúdočné ťažkosti. Každý deň ma bolel žalúdok alebo som mala nafúknuté brucho. Skúšala som tradičnú čínsku aj západnú medicínu, dostávala som injekcie a infúzie. Dokonca som absolvovala dva cykly liečby dovezenými liekmi, no žiadne zlepšenie som nepozorovala. Vyskúšala som všetky možné ľudové lieky a domáce liečby, ale nič nepomohlo.
Nemohla som jesť nič studené ani mastné. Nemohla som jesť ovocie ani knedle bez toho, aby som pociťovala bolesť a nadúvanie. Bola som kvôli tomu vychudnutá a krehká, chradla som, až som bola len kosť a koža. Nemala som žiadnu energiu a vyzerala som, akoby som sa mala zrútiť pri najmenšom závane vetra.
Reumatizmus sa u mňa objavil, keď som sa zotavovala po pôrode. Nástup bol veľmi prudký. V priebehu jedného či dvoch dní sa ochorenie rýchlo rozšírilo z päty na celú ľavú stranu môjho tela. Ľavá strana mi opuchla a v každom kĺbe som cítila neznesiteľnú bolesť; dokonca som cítila pulzujúcu bolesť v spánkoch, akoby mi mala hlava každú chvíľu prasknúť. Bolesť bola taká intenzívna, že som mala chuť búchať hlavou o stenu. Bolo to naozaj peklo na zemi. Jeden známy lekár mi povedal: „Môžete vyskúšať všetky lieky v lekárni, ale tento stav aj tak nevyliečite.“
V lete roku 1997 som sa zoznámila s Falun Dafa a získala som novú životnú nádej. Majster Li mi očistil telo a čoskoro všetky moje zdravotné ťažkosti zmizli. Odvtedy ubehlo už takmer 30 rokov a počas tej doby som neužívala žiadne lieky a predsa mám každý deň výbornú náladu a cítim sa dobre. Mám pocit, akoby každá bunka môjho tela bola nabitá energiou. Keď sa moje telo uzdravilo, zlepšila sa mi nálada a s tým aj moje vyučovanie v triede. Trieda, ktorú som v tom roku učila, dostala najlepšie hodnotenie spomedzi všetkých tried rovnakého ročníka v celom meste.
Prebúdzanie dobroty žiakov prostredníctvom dobrosrdečnosti
Po začatí kultivácie sa moje myšlienky zásadne zmenili. Postupne som sa prestala správať sebecky a egocentricky a naučila som sa vcítiť do situácie druhých. Kvôli žiakom som sa starostlivo pripravovala na hodiny. Vedenie školy si veľmi cenilo disciplínu, hygienu a študijné výsledky v triedach, ktoré som vyučovala, ako aj pozitívne zmeny v morálnom charaktere žiakov.
Môj prístup k výchove a vzdelávaniu žiakov sa úplne zmenil. Prestala som ich fyzicky trestať a karhať. Namiesto toho som k nim pristupovala s láskavosťou a dobrotou. Napríklad jednému dievčaťu z lavice zmizli digitálne hodinky. V minulosti by som sa nahnevala a nariadila triednym zástupcom, aby skontrolovali školské tašky, lavice a vrecká každého žiaka. Tentoraz som to neurobila a ani som sa nenahnevala.
Je to preto, že Majster povedal:
„Niektorí ľudia sa prestanú ovládať pri výchove detí a kričia na ne, čím vyrobia scénu. Nemali by ste byť takýto pri výchove detí, ani by ste sa nemali skutočne nahnevať. Mali by ste vychovávať deti rozumne, pretože iba tak ich môžete vychovávať naozaj dobre.“ (Deviata lekcia, Zhuan Falun)
Verím, že hlboko vo vnútri je každé dieťa úprimné, láskavé, nevinné a bezúhonné. Povedala som im, že musíme byť čestní a láskaví a vo všetkom, čo robíme, brať ohľad na druhých. Povedala som: „Nemyslím si, že v našej triede je zlodej. Myslím si, že si ich niekto musel požičať a zabudol ich vrátiť.“
„Ak si ich niekto požičal, mohol by ich, prosím, vrátiť? Ak to urobíte, nebudem to ďalej riešiť.“ Na druhý deň za mnou prišlo to dievča a povedalo: „Pani učiteľka, niekto mi hodinky vrátil na lavicu!“ Ukázalo sa, že som zvolila správny prístup.
Láskavý prístup k žiakovi so zdravotným postihnutím
Mala som v triede žiaka so zdravotným postihnutím. Mal asi desať rokov. Bol to bacuľatý chlapec s očami posadenými ďaleko od seba a nízkym nosovým koreňom. Trpel Downovým syndrómom a mal problémy s rečovým aj intelektuálnym vývojom. Keďže stále opakoval ročník, nakoniec skončil v mojej triede.
Keď som ho uvidela, mojou prvou myšlienkou bolo, že ľudia, ktorí sa o neho starajú, to určite nemajú ľahké. Rozhodla som sa pristupovať k nemu so súcitom a trpezlivo ho vzdelávať. Najprv som ostatným deťom povedala, že ho musíme prijať, starať sa o neho a nešikanovať ho, že sa k nemu musíme správať s láskavosťou a láskou, pretože chceme, aby sa v našej triede cítil dobre a mohol sa rozvíjať rovnako ako ostatní.
Vedela som, že často nechodil na ostatné hodiny a len tak sa potuloval. Často sa váľal po podlahe, až bol celý špinavý. Jeho spolužiaci ho často šikanovali, bili alebo slovne urážali a tvár mal vždy pokrytú buď slzami, alebo špinou.
V mojej triede sa o neho všetci žiaci starali, milovali ho a pomáhali mu. Nabádala som ho, aby čítal nové slová a kreslil spolu so spolužiakmi, pričom som ho často povzbudzovala a chválila. Postupne začal viac dbať na čistotu a naučil sa rozoznávať niektoré znaky a kresliť. Niekedy si dokonca pospevoval pesničky. Keď ostatní videli tieto zmeny, boli nadšení a ohromení.
Keď ma uvidela jeho matka, povedala: „Ďakujem vám za všetko, čo ste urobili.“ Po zbere arašidov mi jeho matka priniesla košík arašidov a povedala: „Tak dobre ste sa starali o môjho chlapca. Toto je len malý prejav mojej vďačnosti.“ Dar som však odmietla a povedala som: „Nemôžem to prijať. Vzdelávať deti je moja povinnosť. Ak si myslíte, že som si počínala dobre, je to preto, že praktizujem Falun Dafa. Bol to Majster Li, kto ma naučil byť nesebecká a držať sa vysokých morálnych štandardov.“ Jeho matka to pochopila.
Rodičia chceli, aby ich deti chodili do mojej triedy
Na našej škole bolo zvykom, že učitelia postupovali spolu so svojimi žiakmi do vyšších ročníkov. Dvakrát alebo trikrát sa však stalo, že po učení štvrtákov ma vedenie školy pridelilo k prvákom. Bolo to preto, že nikto nechcel učiť prvákov.
Učitelia mali pocit, že deti sú príliš malé a nezrelé, a táto práca ich psychicky vyčerpávala; a navyše nechceli sami niesť zodpovednosť za vyučovanie všetkých predmetov v triede. Niektorí učitelia zašli dokonca tak ďaleko, že pozývali nadriadených do reštaurácie alebo im ponúkali darčeky, len aby sa vyhli prideleniu do prvej triedy. Ako praktizujúca Dafa som však vedela, že by som sa nemala vyhýbať náročným úlohám ani si vyberať, akú prácu budem robiť, a tak som prijala to, čo mi škola pridelila.
Keď však rodičia žiakov počuli, že už nebudem učiť ich deti, obrátili sa na riaditeľa a žiadali, aby som ich deti naďalej učila. Matka jedného žiaka povedala: „Nielenže je dobrá učiteľka, ale o žiakov sa naozaj stará.“
Iný rodič povedal: „Jedno dievča sa pomočilo a táto učiteľka ju umyla a priniesla jej z domu nohavice svojej vlastnej dcéry, aby sa mohla prezliecť.“
Viem, že som konala v súlade s učením Majstra. Falun Dafa očistil moju myseľ i telo a pomohol mi stať sa nesebeckou a ohľaduplnou osobou. Ďakujem, Majster!
