Želanie (Báseň k Sviatku prostriedku jesene)

(Minghui.org)

Želanie

Čo ak by som sa prebudil na výšinách,
Nebesá priamo pred očami,
Pozemský život pod nohami,
Pochopiac, že to všetko bol len sen,
Napriek mojim mnohým životom.

Čo ak by mi potom bohovia povedali,
Že moja múdrosť povstala,
Moja duša zmúdrela,
A po naplnení všetkých mojich Sľubov,
Môžem byť teraz slobodný a napokon vystúpiť…
Vystúpiť do svojej vlastnej pravej ríše, po ktorej som túžil celé eóny a eóny.

Sľuby! Ó, Sľuby!
Tie, na ktoré si spomína moja duša,
Ktoré som zložil Pánom nebies,
Zapísané v majestátnosti výšin,
Že zachránim nielen seba,
Ale všetky živé vnímajúce bytosti zeme.
Vyvediem ich z údolia pozemského žiaľu,
Na brehy Večnej Radosti…