(Minghui.org) Vyrastala som v drsnom rodinnom prostredí. Moja matka bola veľmi chladná. Nedovolila deťom prejavovať akékoľvek emócie a veľmi jej záležalo na vonkajšom dojme. Keď sme urobili chybu, zosmiešňovala nás. Spomínam si, ako nás nazývala hlupákmi, keď sme nesplnili jej očakávania. Môj otec žil pre svoju reputáciu a už od malička sme sa naučili, že pochvalu dostaneme len vtedy, ak sme „dokonalí“. Trpela som úzkosťou a záchvatmi paniky a čo najviac som sa vyhýbala spoločenským kontaktom. Ako dospelá som sa naučila vedieť si poradiť a byť mimoriadne samostatná. Nikdy som nemala veľa priateľov; radšej som zostávala sama, aby som sa vyhla bolesti z toho, že by mi iní mohli ublížiť alebo ma znevažovať.
Pred asi 10 rokmi som si na počítači prečítala knihu Zhuan Falun a hneď potom som pocítila akoby vŕtanie v čele (o ktorom Majster hovoril v Zhuan Falune) a mala som pocit, že sa moje telo očistilo. Odvtedy som sa stala lepším človekom. Zbavila som sa všetkých ostatných duchovných kníh, ktoré som zvykla čítať. Vrátila som veci, ktoré som si požičala od iných a ktoré som doteraz nevrátila.
V štúdiu Fa som však nepokračovala. Pár dní po prečítaní Zhuan Faluna som začala mať veľmi rušivé a zlé myšlienky o Majstrovi. Pociťovala som silnú hanbu. Moje hlavné vedomie bolo veľmi slabé a premohli ma myšlienková karma a úzkosť. V tom čase som ešte nevedela, ako vysielať spravodlivé myšlienky, a pocit paniky mi bránil študovať Fa.
Myšlienková karma ma presvedčila, že sa nikdy nebudem môcť kultivovať, že nie som hodná, nie som dosť silná a mala by som to jednoducho vzdať. V hornej časti brucha, pod hrudnou kosťou, som pocítila bodavú bolesť. Niekedy sa mi v snoch zjavovali démoni. Niektorých som zlikvidovala holými rukami a oni sa premenili na čierny prach, ktorý sa rozplynul vo vzduchu. Inokedy som sa tak bála, že som pred nimi vo sne utekala a prebúdzala sa plná strachu. Tento stav trval približne rok a bolo to najťažšie obdobie môjho života.
Nasledujúce leto som bola vyčerpaná a presvedčená, že nie som hodná byť praktizujúcou Dafa, a že sa ma Majster vzdal. Jedného dňa mi však náhle napadlo, že by som sa mala naučiť naspamäť „O Dafa“. Začala som sa ho učiť vždy, keď som mala príležitosť. Keď som ho už vedela celý naspamäť, mala som sen, v ktorom som recitovala „Lunyu“. Okolo mňa pritom umierali démoni, ktorí sa v bolestiach zvíjali na podlahe a zakrývali si uši. Potom som pokračovala v učení sa Zhuan Faluna naspamäť. Napokon som sa pripojila k miestnym študijným skupinám a začala sa zúčastňovať na podujatiach zameraných na objasňovanie pravdy o prenasledovaní. Postupne som sa zbavila niektorých pripútaností a získala väčšiu sebadôveru. Hoci som sa z tohto náročného obdobia dostala, myšlienková karma pre mňa naďalej predstavovala veľkú výzvu.
Pracujem ako učiteľka prírodných vied na strednej škole v meste, kde som vyrastala. Prináša mi to veľa výziev a je to skvelé prostredie na kultiváciu. Zistila som, že moji študenti sú zrkadlom mojich vlastných pripútaností. Keď som začínala učiť, oveľa častejšie som strácala trpezlivosť a študentom sa hodiny veľmi nepáčili. Moje vyučovanie sa však v priebehu rokov zlepšilo a žiaci si hodiny naozaj obľúbili. Občas sa mi ešte stane, že stratím trpezlivosť, no je to oveľa zriedkavejšie a za svoje chyby vždy preberám zodpovednosť.
Spolupráca s inými učiteľmi tiež preverila môj xinxing. Niekedy sa mi darilo udržať si xinxing, inokedy nie. Učím kurz chémie s dvojitým kreditom na miestnej komunitnej vysokej škole. Mala som študenta so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, no keďže išlo o kurz na vysokoškolskej úrovni, vedela som, že úpravy budú iné než na strednej škole. Učitelia špeciálnej pedagogiky mi opakovane hovorili, že tento študent by mal dostávať rovnakú pomoc a úpravy ako na strednej škole, no vedela som, že to nie je správne. Keďže išlo o vysokoškolskú úroveň, nepovažovala som za spravodlivé, aby dostával rovnaké úpravy ako na strednej škole, pretože na vysokej škole by sa to bežne nestalo. Namiesto toho, aby som si zachovala svoj xinxing, obrátila som sa v tejto veci na riaditeľa okresu, aby som dokázala, že mám pravdu.
Riaditeľ mi vysvetlil, že vysoké školy neposkytujú študentom rovnaké úľavy ako stredné školy, pretože sa riadia vyššími štandardmi a odlišnými pravidlami. Následne zorganizoval pre učiteľov špeciálnej pedagogiky školenie o úľavách poskytovaných na vysokoškolskej úrovni. To však vyvolalo napätie a pasívno-agresívne správanie zo strany oddelenia špeciálnej pedagogiky, vrátane hromadného rozosielania e-mailov všetkým učiteľom na túto tému.
Vedela som, že som túto situáciu nezvládla dobre. Pozrela som sa dovnútra a uvedomila som si, že som bola veľmi pripútaná k tomu, kto má pravdu a kto nie, koho názor je správny a koho nesprávny. Uvedomila som si tiež, že sa mi nepáči, keď mi niekto hovorí, ako mám viesť svoju triedu. Tiež som v sebe prechovávala závisť. Nechcela som, aby tento študent mal v inej triede nespravodlivú výhodu, keďže ostatným to nebolo dovolené. Príliš som sa upínala na potrebu mať veci pod kontrolou a nesprávala som sa ako kultivujúca. Spomenula som si na Majstrove slová zo Štvrtej lekcie v Zhuan Falune. Majster povedal:
„‚Ak mi niekto robí problémy, ja mu to vrátim. Ak má podporovateľov, ja mám tiež. Poďme bojovať.‘ Ak to robíte medzi bežnými ľuďmi, povedia, že ste silný človek. Ako praktizujúci je to však úplne strašné. Ak súťažíte a bojujete ako bežný človek, ste bežným človekom. Ak ho prekonáte, ste ešte horší ako ten bežný človek.“ (Štvrtá lekcia, Zhuan Falun)
Bola som presne taká, ako to Majster opísal – súťažila som a bojovala ako bežný človek. Nielenže som im dokázala, že sa mýlia, ale chvíľu som na to bola dokonca hrdá. Správala som sa horšie ako bežný človek. Keď som si uvedomila svoju chybu, prestala som sa s oddelením špeciálnej pedagogiky hádať. Dohodli sme sa na kompromise, pokiaľ ide o dodatočnú pomoc pre tohto študenta, a ďalej som už túto záležitosť neriešila. V budúcnosti budem mať viac príležitostí, aby som sa v tomto smere zlepšila. Túto jeseň budem mať vo svojom vysokoškolskom kurze niekoľko študentov, ktorí takisto využívajú služby špeciálneho vzdelávania. Cítim, že to takto usporiadal Majster, aby mi pomohol zbaviť sa pripútaností k tomu, kto má pravdu a kto sa mýli, ako aj pripútaností k hádkam a potrebe mať všetko pod kontrolou.
Keďže som vedúcou oddelenia prírodných vied na našej škole, riaditeľ ma pred niekoľkými rokmi požiadal, aby som sa stala členkou Výboru pre vedenie, ktorý sa podieľa na rozhodovaní o školských pravidlách a ďalších záležitostiach. Za členstvo vo výbore som dostávala aj dodatočnú finančnú odmenu. Na škole pôsobí aj ďalšia učiteľka prírodných vied, ktorá je veľmi otvorená a veľmi si želala stať sa členkou výboru. Bez váhania som preto odstúpila a prenechala jej svoje miesto. Bola veľmi šťastná a ja som bola rada, že už nemusím chodiť do práce skôr.
Pred pár rokmi som začala objasňovať pravdu vládnym úradníkom. Nebolo to pre mňa ľahké. Trvalo mi roky, kým som ako učiteľka nadobudla sebavedomie, no predstava rozhovoru s vládnymi zamestnancami a úradníkmi ma stále veľmi desila. Vzhľadom na svoje detstvo som počas rozhovorov zvyčajne mlčala a uzatvárala sa do seba, pretože som sa bála, že poviem niečo nesprávne. Nikdy som tiež nebola dobrá v nezáväzných spoločenských rozhovoroch a kontaktom s ľuďmi som sa vyhýbala vždy, keď to bolo možné. Nepríjemné mi boli dokonca aj rodinné stretnutia a odchádzala som z nich hneď, ako sa dalo. Napriek svojmu strachu som sa so zamestnancami stretávala a pred každým stretnutím som sa snažila čo najlepšie pripraviť.
Na jednom z mojich prvých stretnutí kongresman súhlasil, že sa stane spolupredkladateľom návrhu zákona, čo mi pomohlo nadobudnúť istú sebadôveru. Moje stretnutia boli krátke, stručné a vecné. Naďalej som posielala e-maily, v ktorých som žiadala o stretnutia a snažila sa objasniť pravdu vládnym úradníkom.
Jednou z vecí, ktoré však ľutujem, je, že som si nestanovila za prioritu objasňovať pravdu tvárou v tvár v každodenných situáciách. Moja najbližšia rodina podporovala Dafa a pravdu som objasňovala aj niektorým kolegom, no stále to bolo ďaleko pod štandardom nápravy Fa. Moja kultivácia nebola pevná. Niekedy som bola usilovná, no väčšinou som sa správala ako bežný človek. Chcela som byť usilovná, ale mala som pocit, že mi v tom niečo bráni. Cítila som, že na mojej strane existuje nejaký zásadný problém, ktorý mi bráni zlepšovať svoj xinxing, skutočne potvrdzovať Fa a objasňovať pravdu väčšiemu počtu ľudí. Moje štúdium Fa spočívalo najmä v učení sa Zhuan Faluna naspamäť a čiastočne aj v jeho čítaní, no nevenovala som mu takú pozornosť a dôležitosť, akú by malo mať. Mala som tiež problém sústrediť sa pri štúdiu a často ma vyrušovala myšlienková karma.
Nedávno ma študenti vyššieho ročníka požiadali, aby som vystúpila ako rečníčka ich triedy. Prekvapilo ma a zároveň potešilo, že si ma vybrali za rečníčku pri tejto výnimočnej príležitosti. Svoj prejav som predniesla, no bola som veľmi nervózna a prečítala som ho príliš rýchlo. Hoci mi študenti aj ich rodiny hlasno tlieskali, okamžite som začala panikáriť a premýšľať, či som neurobila niečo zle.
Povedala som si: „Prečo mám stále toľko strachu?“ Myšlienková karma zaplavila moju myseľ všetkým, čo som podľa nej urobila zle, no napokon si moje hlavné vedomie uvedomilo, čo sa deje. Začala som racionálne premýšľať nad každým strachom, ktorý vo mne myšlienková karma vyvolávala. Hneď ako som jeden strach prekonala, pokúsila sa nájsť iný spôsob, ako ma presvedčiť, že som urobila niečo zle, alebo že som vo svojom prejave zlyhala. Uvedomila som si, aké slabé bolo moje hlavné vedomie počas všetkých tých rokov, a konečne som sa postavila pripútanosti, ktorá mi dlhé roky bránila v kultivácii a objasňovaní pravdy – pripútanosti k hanbe a strachu z toho, že nie som hodná.
Pri spätnom pohľade na svoje detstvo som si spomenula na niekoľko situácií, keď sa niečo stalo a matka obviňovala svoje deti, hoci to nebola naša vina. Keďže som vyrastala v napätom rodinnom prostredí, postupne som nadobudla presvedčenie, že za všetko zlé nesiem nejakým spôsobom zodpovednosť ja. To vo mne vytvorilo neustálu obavu z budúcnosti, z toho, že sa niečo stane alebo že urobím chybu. Pocit, že nie som hodná ma sprevádzal po celý život. Mrzelo ma, že som si to neuvedomila skôr a že som bola taká zmätená. Uvedomila som si, ako veľmi to zlo využívalo, aby vo mne udržiavalo strach z chýb, pretože hlboko vo vnútri som ich vnímala ako dôkaz toho, že nie som hodná.
Keď som sa spätne pozrela na svoju kultiváciu, uvedomila som si, že tento pocit nehodnosti ovplyvňoval celý môj život aj kultiváciu. Nútil ma dokazovať svoju hodnotu ľuďom okolo seba a veľmi sa upínať na svoj obraz v očiach druhých. Keď sa ku mne niekto správal povýšenecky, brala som si to osobne, pretože to vo mne vyvolávalo strach z toho, že nie som hodná. Potom som bojovala o to, aby som dokázala svoju hodnotu, a reagovala som tvrdo a bojovne. Uvedomila som si, že práve toto bolo dôvodom, prečo som ešte stále strácala trpezlivosť so svojimi študentmi. Viedlo ma to tiež k tomu, že som sa chválila svojimi úspechmi a skrývala svoje chyby. Bolo to tiež príčinou môjho strachu objasňovať pravdu ľuďom v osobných rozhovoroch. Bola som preto veľmi uzavretá, prehnane sa chránila a bránila sa akejkoľvek kritike. Tento strach ma tiež nútil unáhlene sa vrhať do vecí a snažiť sa za každú cenu dosiahnuť určitý výsledok namiesto toho, aby som jednoducho dôverovala Majstrovým usporiadaniam. Myšlienková karma tento strach ešte zosilňovala. Vždy, keď som mala pocit, že som urobila chybu, pripomínala mi minulé zlyhania či trápne situácie a hovorila: „Vidíš, takto si zlyhala a nie si dosť dobrá.“ Niekde hlboko vo vnútri som tomu stále verila.
Vysielala som spravodlivé myšlienky, aby som sa zbavila strachu z nehodnosti, a zaradila som to do svojho každodenného vysielania spravodlivých myšlienok. Vrátila sa tá istá myšlienková karma a panika, aké som zažívala na začiatku svojej kultivácie. V hornej časti brucha som znova pocítila bodavú bolesť. Myšlienková karma a rušivé vplyvy sa opäť pokúšali udržať ma v úzkosti a starosti. Nemali však takú silu ako predtým. Konečne som ich videla také, aké skutočne boli. Keď boli jedného dňa pocit hanby a zasahovanie veľmi silné, pozrela som sa na fotku Majstra a povedala som tomu zasahovaniu: „Toto nie som ja. Už na mňa nemôžeš pôsobiť tak ako predtým. Si odstránené.“ Povedala som to niekoľkokrát. Zrazu som pocítila pokoj a kútikom oka som nad Majstrovým portrétom zazrela žiariacu svätožiaru. Poďakovala som sa Majstrovi za očistenie ďalšej vrstvy myšlienkovej karmy.
Spomenula som si, čo Majster povedal o myšlienkovej karme v Šiestej lekcii Zhuan Faluna. Majster povedal:
„Môj fashen mu potom pomôže odstrániť väčšinu takejto myšlienkovej karmy. Táto situácia sa vyskytuje často. Keď sa objaví, budete skúšaný, aby sa videlo, či vy sám dokážete prekonať takéto zlé myšlienky. Ak ste odhodlaný, karma môže byť odstránená.“ (Šiesta lekcia, Zhuan Falun)
Hneď po tom, čo som sa zbavila tejto pripútanosti, sa vynorila ďalšia – ľútosť. Ľútosť nad tým, že som premárnila toľko príležitostí objasniť pravdu bytostiam, ktoré mi boli v priebehu rokov poslané do cesty. Podelila som sa o to s jednou spolupraktizujúcou. Pokojne mi odpovedala jedinou vetou: „Je tu ešte veľa ďalších, ktorí čakajú na záchranu.“ Okamžite som sa prebrala zo svojej ľútosti. Verím, že to bol náznak od Majstra, že sa už nemôžem nechať zväzovať ľútosťou. Musím viac študovať Fa a vrátiť sa na cestu, ktorú mi Majster pripravil. Zároveň sa potrebujem zbaviť pripútanosti k pocitu nehodnosti a ďalších sebeckých pripútaností a objasňovať pravdu každému, koho mi Majster privedie do cesty.
Zintenzívnila som štúdium Fa a vynaložila väčšie úsilie na kontaktovanie úradov federálnej vlády. Mala som však problémy dohodnúť si stretnutia, čo sa začalo po uverejnení hanobného článku v denníku The New York Times. Keď som cestovala do Washingtonu, D.C., podarilo sa mi na poslednú chvíľu dohodnúť stretnutie so zamestnancami kongresmanky, s ktorou som dovtedy ešte nehovorila. Prekvapilo ma, že som tak neskoro večer dostala e-mail s potvrdením stretnutia. So zamestnancami som sa stretla nasledujúci deň. Keďže som ich predtým nepoznala, plánovala som začať od základov – vysvetliť, čo je Falun Gong, hovoriť o prenasledovaní a potom prejsť k nadnárodnému útlaku. Spýtala som sa jednej zo zamestnankýň, či pozná Falun Gong. S istotou odpovedala, že áno, a dodala, že predtým pôsobila v kancelárii v Texase, kde praktizujúci odvádzali veľmi dobrú osvetovú prácu. Vedela o Falun Gongu, o dôvodoch prenasledovania aj o odoberaní orgánov a dokonca spomenula konkrétny návrh zákona. Mohla som preto hneď prejsť k téme nadnárodného prenasledovania. Mali sme veľmi dobrý rozhovor o rôznych spôsoboch, ktorými jej úrad čelí vplyvu ČKS v Spojených štátoch.
Keď som videla, koľko úsilia vynakladajú iní praktizujúci na objasňovanie pravdy, inšpirovalo ma to k tomu, aby som sa viac snažila objasňovať pravdu vládnym zamestnancom. Ak sa stretnem s vládnymi zamestnancami, ktorí nepôsobia vnímavo alebo sú odmietaví, hľadám vo svojom vnútri vlastné pripútanosti, upravujem svoje konanie a spravodlivé myšlienky a snažím sa dohodnúť ďalšie stretnutie, aby som im mohla pravdu objasniť podrobnejšie.
Mnohými skúškami xinxingu som prešla aj vo vlastnej rodine. Matka sa rozviedla s otcom a pozemok si rozdelili na polovicu. Na tejto časti rodinného pozemku som si vzala hypotéku na dom a matka teraz býva so mnou. Práve ona mi pomohla uvedomiť si mnohé z mojich pripútaností, najmä potrebu mať veci pod kontrolou a pripútanosť k osobnému priestoru. Keď sme sa nasťahovali, presťahovala si do obývačky všetky svoje veci – dve stoličky, starožitnú vitrínu, knižné police, malé stolíky a ďalšie predmety – a zabrala nimi takmer celý priestor. Prekážalo mi to, no nechápala som prečo, a tak som o tom nič nepovedala.
Máme aj hosťovskú izbu, o ktorú sme sa obe snažili deliť, no aj tam si zabrala približne tri štvrtiny priestoru svojimi vecami a mne takmer žiadny nezostal. Bola som nahnevaná, ale stále som nič nepovedala. Keď som sa pozrela do svojho vnútra, uvedomila som si, že sa vo mne opäť prejavila pripútanosť k dokazovaniu vlastnej hodnoty. Naučila som sa chápať, že spôsob, akým sa ku mne správajú ostatní, neurčuje moju hodnotu. Keď som si to uvedomila, odniesla som si svoje veci z hosťovskej izby a prenechala ju mame. Bola šťastná, že má priestor len pre seba.
Keď sa ma myšlienková karma a rušivé vplyvy pokúšajú zviesť z cesty, recitujem Fa. Spočiatku som sa Fa učila naspamäť z celého srdca vždy, keď som mala voľnú chvíľu. V priebehu rokov som však dovolila pripútanostiam, aby mi v tom bránili. Teraz, keď mám Fa v srdci, je pre mňa oveľa jednoduchšie vstávať skoro, vysielať spravodlivé myšlienky, učiť sa Fa naspamäť, čítať a cvičiť. Dúfam, že sa mi podarí naďalej odstraňovať pripútanosti a udržiavať si čistú myseľ s jediným cieľom – nasledovať Majstrove usporiadania a zachrániť viac vnímajúcich bytostí. Viem, že mi zostáva málo času. Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som nahradila to, čo som zameškala.
Ďakujem, Majster. Ďakujem, spolupraktizujúci.
(Prednesené na Fa konferencii v strednej časti USA 2026)
