(Minghui.org) Rada by som sa s vami podelila o svoje skúsenosti, keď som sa usilovala zlepšovať svoj xinxing, pomáhať Majstrovi zachraňovať vnímajúce bytosti a objasňovať pravdu o prenasledovaní v dnešnom chaotickom svete.
Pred mojím narodením už praktizujúci Falun Dafa päť rokov potvrdzovali Fa a odhaľovali prenasledovanie. Od útleho detstva som praktizovala spolu so svojou rodinou. Kultivácia bola prirodzenou súčasťou môjho každodenného života, nie výsledkom vedomého a aktívneho rozhodnutia.
Keď som však vyrástla a začala si uvedomovať výrazný rozdiel medzi sebou a bežnými ľuďmi v spoločnosti, kládla som si otázky: Kto som? Prečo som tu? V čo verím? Život ma postavil pred rozhodnutie – musela som vykročiť s vierou.
Vieme, že aby zachránil viac životov, Majster súcitne a opakovane posúval dátum ukončenia nápravy Fa. Počas tohto obmedzeného času, ktorý nám Majster zo svojej dobrotivosti poskytol, sa musíme rýchlo pozdvihovať a vyhľadávať tých, ktorých možno zachrániť.
Skutočnosť, ktorej čelíme, je však svet, v ktorom spoločenská morálka každým dňom upadá, mravnosť sa zhoršuje a ateizmus je rozšírený. Prízrak komunizmu sa vydáva za spasiteľa ľudstva a oklamal mnohých dobrosrdečných ľudí. Technológie zvýšili pohodlie, no zároveň znásobili pokušenia v skutočnom svete, takže pre ľudí je ešte ťažšie rozpoznať pravdu.
V prednáške spred 15 rokov nás Majster učil:
„Učeníci Dafa sa objavili presne v poslednej etape kozmického cyklu stvorenia, trvania, degenerácie a zničenia. Tým je povedané, že či sú to žijúce bytosti alebo materiálne veci, všetko teraz prišlo do svojho posledného a najhoršieho bodu, s tým, že prejavy vecí sú najkomplikovanejšie a rozlišovanie medzi dobrým a zlým alebo spravodlivým a skazeným je najťažšie.“ („Čo je učeník Dafa“, Vyučovanie Fa na konferenciách - XI. časť)
Dnes, o pätnásť rokov neskôr, je svet ešte chaotickejší. Generácia mladých ľudí žije na samom konci konečných čias nápravy Fa, keď má skutočnú vieru len veľmi málo ľudí. Mnohým vymyl mozog ateizmus a spoločnosť funguje už len vďaka zvyškom dávnej morálky. Spoločenský život sa presunul do digitálneho sveta, nepokoje sú časté a mysle ľudí sú skazené.
Extrémne ideológie predkladajú svoje teórie ako „veľké“ a „vznešené“ a prisvojujú si morálnu prevahu. Naopak, tí, ktorí sa držia tradičných hodnôt a veria v Boha, zo strachu mlčia, pretože sa boja, že budú vyčnievať.
Majster povedal:
„Dnešná ľudská rasa, ak by nebolo nápravy Fa, by bola už dávno zničená. Štandard ľudstva pre ľudskú myseľ je na nižšej úrovni ako v pekle.“ (Vyučovanie Fa počas lampiónového festivalu, 2003)
Ako môže praktizujúci zachraňovať ľudí uprostred tohto úpadku spoločnosti? Pri rozhovoroch s mladými ľuďmi som zistila, že ak hneď na začiatku začnem hovoriť o „Bohu“ alebo „nadprirodzenom“, mnohí sa okamžite uzavrú pred ďalšou komunikáciou alebo sa v duchu dokonca vysmievajú tomu, čo hovorím.
Majster povedal:
„Aj keď ste neobjasnili pravdu o zlej ČKS, ľudia postupne uvidia, aká je to zlá vec. Ale čo sa týka ateizmu, tí čo vyrástli v tej kultúre, ho nedokážu rozpoznať. Je to pre nich naozaj ťažké.“ („Vyučovanie Fa na Fa konferencii na západnom pobreží 2015“, Vyučovanie Fa na konferenciách – XIII. časť)
Dokážu teda praktizujúci v bežnej spoločnosti presvedčivo vyjadrovať svoje myšlienky? Ako sa môžeme priblížiť spôsobu uvažovania bežných ľudí, aby sme im mohli lepšie objasniť pravdu?
Kedysi som pravidelne sledovala správy a politické komentáre. Pri rozhovoroch som sa pokúšala oddeliť „božské“ od „racionálneho“ a vyjadrovať sa svetským jazykom, ktorému by bežní ľudia rozumeli. Pritom som sa snažila presvedčiť aj samú seba, že k viere možno dospieť postupne.
Vtedy som si neuvedomovala, že ma títo komentátori nevedomky ovplyvňujú a nenápadne formujú a nahrádzajú moje názory. Keď som rozoberala zlé komunistické teórie, nahradila som vieru morálnym rámcom či ideológiou, ktorá mala všetko vysvetliť.
Ešte horšie bolo, že sa u mňa začala rozvíjať pripútanosť k dokazovaniu, že ja mám „pravdu“ a ostatní sa „mýlia“. Či už išlo o aktuálnu tému alebo každodenné správy, nachádzala som potešenie v tom, že som sa postavila na opačnú stranu a kritizovala. Každá logická medzera v argumentácii môjho oponenta bola pre mňa príležitosťou získať body v debate a posilniť si sebavedomie. Postupne som začala hľadať pocit vlastnej hodnoty v politických názoroch a využívala som ich na utvrdzovanie samej seba.
Napokon som si však uvedomila, že všetko na svete dokáže skutočne vysvetliť iba viera v Dafa. Každá teória bežných ľudí oddelená od viery stojí na určitých predpokladoch. Keď som to pochopila, moja myseľ bola pri objasňovaní pravdy bežným ľuďom oveľa ľahšia a čistejšia.
V júni tohto roku som mala na jednej konferencii na starosti stánok novín The Epoch Times. Stretla som mnoho rôznych ľudí s rozličnými motiváciami a hodnotami. Všetci prejavili o noviny veľký záujem.
S nadšením k nám pristúpil jeden Nemec. Po celom areáli vyhľadával ľudí, s ktorými by mohol debatovať, a snažil sa ostatných presvedčiť o svojich filozofických myšlienkach. Keď úspešne „porazil“ jedného Švajčiara, prišiel k nášmu stánku.
Potom, ako si vypočul moje krátke predstavenie novín, mi zdvorilo položil niekoľko otázok a potom začal obšírne hovoriť o svojej filozofii: o podstate existencie, úplnosti a prázdnote, zmysle života a všetkom možnom medzi tým. Stála som tam s úsmevom a počúvala ho len na pol ucha. V duchu som si hovorila, že tomuto človeku zjavne na druhých veľmi nezáleží. Bol príliš zameraný na seba a nezamýšľal sa nad tým, či to poslucháča zaujíma.
Práve v tej chvíli ma náhle zarazilo: Nevyzerám v očiach druhých presne takto aj ja? Muž predo mnou bol ako zrkadlo, v ktorom sa odrážali moje vlastné nedostatky – súťaživosť a pripútanosť k predvádzaniu sa.
Keď ukončil svoj dlhý prejav, položil mi otázku: „Veríte v objektívnu realitu?“ Vedela som, že očakáva zložitú filozofickú odpoveď, no spomenula som si na Majstrovo učenie.
Majster povedal:
„Kultivujúci, ktorý dosiahol určitú úroveň v kultivácii, môže vidieť iba prejavy na tejto úrovni. Nie je schopný vidieť pravdu nad touto úrovňou, ani jej nebude veriť. Preto považuje za pravdivé iba to, čo vidí na svojej úrovni. Predtým, ako jeho kultivácia dosiahne vyššiu úroveň, si myslí, že tieto veci neexistujú a nie sú uveriteľné; toto je určené jeho úrovňou a jeho myseľ nie je schopná pozdvihnúť sa.“ (Druhá lekcia, Zhuan Falun)
Na základe vlastného pochopenia, ktoré som získala kultiváciou podľa Fa, som mu teda povedala: „Áno, objektívna realita existuje, ale naše vnímanie tejto reality je obmedzené úrovňou nášho poznania a rozsahom toho, čo vieme. Keď sedíte oproti mne, vidím, že vy a pohovka ste dve samostatné entity – jedna sa pohybuje a druhá stojí. Keby som však dokázala vidieť mikroskopickejšiu štruktúru molekúl, možno by som videla, že pohovka sa pohybuje, zatiaľ čo vy stojíte. Možno sú oba tieto pohľady pravdivé súčasne.“
Moja odpoveď ho veľmi prekvapila a potešila. Potom spomenul, že mnohí nemeckí filozofi boli hlboko ovplyvnení východnými filozofiami, ako je budhizmus.
Uvedomila som si, že mnohí vnímaví ľudia v skutočnosti čakajú na Dafa a túžia po ňom. Keď si vypočul moje vysvetlenie, prejavil o Dafa nesmierny záujem. Vytiahol z vrecka saka vizitku a zdvihol ju vysoko ako trofej – akoby mi po dlhom duchovnom hľadaní odovzdával vzácnu odmenu.
Toto náhodné stretnutie ma priviedlo k zamysleniu nad mojou potrebou presadiť sa v slovných sporoch. Ukázalo mi, ako nadviazať spojenie s ľuďmi s moderným pohľadom na svet a využiť múdrosť Dafa na objasňovanie pravdy.
Na tej istej konferencii sa so mnou prišli porozprávať aj dvaja mladí obhajcovia kresťanskej viery. Zastávali názor, že Spojené kráľovstvo by malo obnoviť kresťanskú kultúru.
Pre vysvetlenie: „Kultúrni kresťania“ sú ľudia, ktorí žijú v kresťanskej spoločnosti a dodržiavajú sviatočné tradície, ako sú Vianoce a Veľká noc, ale v Krista skutočne neveria ani nepraktizujú vieru.
Spýtala som sa ich: „Ak ľudia v hĺbke srdca neveria v Krista, naozaj stačí, aby si britská spoločnosť udržiavala kresťanskú kultúru iba na kultúrnej úrovni? Neuschne strom života pomaly, keď sú jeho božské korene odťaté?“
Jeden z mladých mužov sa na chvíľu zamyslel a odpovedal: „To závisí od toho, čo myslíte slovom ‚stačí‘. Ak ide o dosiahnutie spásy, určite to nestačí. Ale ak ide len o zachovanie morálneho poriadku zdravej spoločnosti, možno áno.“
Povedala som: „Ak ľudstvo v hĺbke srdca neverí v Boha, kultúra s ním spojená sa napokon zmení na číru formalitu a morálny systém sa nevyhnutne zrúti. Ak budú ľudia žiť len pre seba a svoje osobné túžby, ľudstvo napokon dospeje k zániku.“ Videla som, že moje slová ho priviedli k zamysleniu nad významom božského z novej perspektívy.
Tento rok som mala tiež česť podieľať sa na rozhovoroch s divákmi po predstaveniach Shen Yun. Shen Yun predstavuje čistú tradičnú kultúru a texty piesní priamo odhaľujú škodlivosť ateizmu a evolučnej teórie. Tieto hlboké posolstvá, ktoré sa dotýkajú duše, priamo očisťujú duše divákov.
Mnohí umelci Shen Yun sú mladí ľudia v mojom veku. Ich odvaha a oddanosť ma hlboko dojímajú a inšpirujú. Hoci mojou úlohou bolo robiť rozhovory s divákmi, v tomto čistom energetickom poli som cítila, že aj ja sa očisťujem.
Počas rozhovorov som si hlbšie uvedomila, aké dôležité je „pustiť vlastné ja“. Ak človek berie seba príliš vážne, len ťažko môže viesť rozhovor, ktorý sa druhého skutočne dotkne. Až keď dokáže ustúpiť od vlastného ega, vcítiť sa do situácie druhého a so súcitom mu načúvať, môže si získať jeho dôveru a vytvoriť priestor na úprimný rozhovor, v ktorom môže druhý otvorene vyjadriť aj svoju vďačnosť Dafa.
Na svojej ďalšej kultivačnej ceste využijem čas na usilovnejšie štúdium Fa, budem odstraňovať svoju súťaživosť a prílišné zameranie na seba a využívať múdrosť získanú kultiváciou v Dafa na záchranu ďalších vnímajúcich bytostí.
Ďakujem, Majster! Ďakujem vám všetkým!
(Prednesené na Fa konferencii vo Washingtone, D.C., 2026)
