Prvýkrát som sa stretol s Falun Dafa v júli 1993 a bol som veľmi šťastný, že som sa mohol osobne zúčastniť Učiteľovej prednášky na hokejovom štadióne Feichi, v 8. obvode mesta Harbin, provincia Heilongjiang.
Správa o prednáškovom cykle sa ku mne dostala veľmi neskoro. Keď som sa o ňom dozvedel, bolo už vypredané. Začiatok Učiteľovej prednášky bol naplánovaný na sedemnástu hodinu. Išiel som na hokejový štadión dlho predtým, než mala začať prednáška. Hneď ako som sa dostal k predným dverám, pristúpila ku mne jedna pani a opýtala sa ma, či si nepotrebujem kúpiť lístok. Predala mi lístok za päťdesiat yuanov a odprevadila ma priamo na moje miesto. Neskôr som sa dozvedel, že táto dáma bola zamestnankyňou štadiónu. Sedadlo, ktoré mi predala, bolo na veľmi dobrom mieste, tam kde zvyknú sedávať hokejoví hráči. Po usadení na miesto ešte zostávalo dosť času do začiatku prednášky, a tak som sa s pani dal do reči. Vysvitlo, že lístok si kúpila pre seba, ale že nedokáže napĺňať Učiteľove štandardy, aj keď vedela, že Falun Gong je naozaj dobrý. Spomínam si, že sa volala Zhu.
Cítil som sa veľmi šťastný, že som sa tam dostal. Na štadióne bolo 4-5 tisíc ľudí, z ktorých väčšina prišla z iných miest. Keď prichádzal Učiteľ, prešiel priamo predo mnou a publikum nadšene tlieskalo. Učiteľ bol vysoký, mal výraznú postavu a v ten deň mal oblečenú bielu košeľu s krátkymi rukávmi. Za sprievodu nadšeného potlesku od publika potichu kráčal smerom k stredovej ploche štadiónu. Nemohol som uveriť tomu, že by som mohol mať taký dobrý predurčený vzťah, aby som mohol vidieť nášho Učiteľa. Stál tam priamo predo mnou a vyučoval Zákon vesmíru.
Kým som počúval prednášky, zdalo sa mi, že Učiteľova tvár je obraz Budhu. V tej dobe som nemal dobré pochopenie Zákona a nemohol som sa dočkať chvíle, keď obraz Budhu uvidím jasnejšie. Keď som sa snažil silno sústrediť, nič som nevidel. Zakaždým, keď som nemal pripútanosti k tomu, čo som videl a sústredil som sa na prednášku, obraz Budhu sa znova objavil.
Učiteľovi veľmi záležalo na praktizujúcich v Harbine, a tak usporiadal aj špeciálnu prednášku v Združení robotníkov v meste Harbin. Pretože sme mali len veľmi obmedzené pochopenie Zákona, Učiteľ sa uprostred prednášky zastavil a všetkých požiadal, aby pocítili otáčanie Faluna na svojich dlaniach.
Aby sa praktizujúci z mesta Harbin pozdvihli tak rýchlo, ako je to možné, Učiteľ dokonca usporiadal konferenciu zdieľania skúseností s praktizujúcimi z iných miest na Univerzitnom štadióne Harbin. Učiteľ tam prišiel v sprievode jedného praktizujúceho.
Jeden deň po prednáške som ticho pozoroval Učiteľa, ktorý stál nie viac ako jeden meter odo mňa a počúval správy od praktizujúceho. Vyzeral oveľa mladší ako na fotke a pôsobil veľmi láskavo. V tej chvíli som nemal vôbec žiadne myšlienky, len som tam stál a díval sa. Nemohol som uveriť, že som naozaj mohol byť pri ňom tak blízko. Po prednáške, keď odišla väčšina praktizujúcich, som sa aj ja chystal na odchod. Ešte predtým, ako som odišiel, nemohol som si pomôcť a obzrel som sa znova dozadu. V tú chvíľu som zistil, že Učiteľ ma pozoruje tiež.
Neskôr, keď som videl Učiteľa vychádzať zo štadióna, tlieskal som rukami rovnako, ako to robili ostatní praktizujúci. Spomínam si, že v posledný deň prednášky sa mi objavil obraz Učiteľa ako Budhu tak jasne, akoby bola socha Budhu umiestnená priamo na pódiu. Učiteľ v podobe Budhu začal prednášať. Neskôr obraz Budhu zmizol a miesto, kde Učiteľ sedel, žiarilo zlatým svetlom. Učiteľov hlas bol jediným zvukom na štadióne. Potom čo sa skončil celý cyklus prednášok, mnohí praktizujúci chceli Učiteľovi venovať hodvábne kusy látky, aby ukázali svoju vďačnosť a úctu. Učiteľ oznámil, že v meste Harbin bude vytvorených niekoľko cvičebných miest a vymenoval niekoľko asistentov, aby pomáhali praktizujúcim.
Nakoniec Učiteľ ukončil cyklus prednášok. Nespomínam si na mnohé slová, ale hlboko v mojom srdci viem, že tento druh príležitosti osobne počúvať prednášku Učiteľa je veľmi vzácny. Viem, že Učiteľ je veľkolepý a že v Neho musíme veriť. Učiteľ povedal každému praktizujúcemu na štadióne, že všetci s Ním máme hlboký predurčený vzťah. Tiež povedal, aby si praktizujúci pamätali na Jeho slová, keď budú čeliť akémukoľvek utrpeniu:
„Je to ťažké vydržať, ale ty to môžeš vydržať. Je to ťažké spraviť, ale ty to môžeš spraviť.“
Nakoniec Učiteľ urobil niekoľko znakov rúk smerom k jednému miestu na štadióne a potom urobil kruh pravou rukou smerom ku všetkým praktizujúcim.
Zakaždým, keď si spomeniem na tento zážitok, zdá sa mi to ešte cennejšie: Učiteľov hlas a Jeho tvár a utrpenie, ktoré znáša pre vnímajúce bytosti. Tieto veci ma podporili a inšpirovali. Stali sa večnými, drahocennými spomienkami, ktoré ma sprevádzajú po svetlej ceste nápravy Zákona.
