(Minghui.org) Vyše 20 rokov praktizujem Falun Dafa a postupne som dosiahol stav osvietenia. Moje myšlienky sú spojené s mojimi telami v iných dimenziách, čo znamená, že dokážem cestovať rôznymi časopriestormi. Táto skúsenosť je o tom, čo som videl, keď som navštívil svet v inej dimenzii.
Miestny praktizujúci so mnou spolupracoval na projektoch Dafa. Kvôli povinnostiam v práci a narodeniu jeho dieťa však poľavil v kultivácii a objavili sa u neho príznaky veľmi vážnej astmy.
Pozval som ho k sebe domov a niekoľko dní po sebe sme spolu študovali Majstrove učenia a robili cvičenia. Pomohol som mu hľadať vo svojom vnútri. Príznaky jeho choroby sa zmiernili, ale neodišli úplne.
Potom ako jednej noci zaspal, pokračoval som vo vysielaní spravodlivých myšlienok. V stave pokoja som videl jeho minulé životy. V prehistorickom čase bol bohom mora, práve takým, akí sú opísaní v západnej mytológii. Bol kráľom oceánov. Pod hladinou boli sochy morských mužov držiacich trojzubce, ktorí ponúkali svojmu bohovi mora biele perly v mušliach. Kým som si prezeral perly, vody oceánu sa náhle rozsvietili a ja som uvidel zoradené žiarivé častice, ktoré ma doviedli k bráne do inej dimenzie.
V tej dimenzii boli na oblohe tri slnká. Keď sa teplota zvyšovala, tie slnká sa zlúčili do jedného, ktoré vyžarovalo jemné teplé svetlo.
V strede oceánu bol obrovský ostrov s dažďovým pralesom. Útesy boli veľmi strmé a gigantické zvieratá pripomínajúce drakov poletovali nad útesmi a nad oceánom. Ich farebné telá boli pokryté malými šupinami, mali veľké krídla a dlhé chvosty.
Keď ma uvideli, hlasno vykríkli. Nesúc ozbrojených jazdcov leteli predo mnou nad hladinou ako moja stráž.
Ako sme sa blížili k pevnine, pridávali sa k nám rôzne druhy vtákov. V prístave boli veľké lode.
Bytosti, ktoré vyzerali ako ľudia, sa venovali svojej práci. Niektorí z nich mali oblečené šaty pripomínajúce oblečenie starovekých západných spoločností. Vlasy mali buď blond alebo červené. Letel som s deviatimi drakom-podobnými zvieratami a ich jazdcami a videl som vysoké hory, veľké rieky, široké lesy, obrovské polia a rôznorodé zvieratá.
Po poliach bežali biele kone a za nimi bytosti, ktoré mali polovicu tela konskú a polovicu ľudskú a boli svetlohnedé. Samci boli svalnatí, mali ľahké prilby a niesli luky, šípy a kópie. Samice mali tiež brnenie a niesli dýky. Široké rieky bez problémov preskakovali, kým kone ponad ne preleteli.
Videl som tiež niekoľko prosperujúcich miest. Ľudia mali oblečené šaty, ktoré pripomínali starodávny bohémsky štýl zo strednej Európy. Dospelí muži nosili šaty z bielej látky a olivové vetvy na ich hlavách určovali ich spoločenské postavenie. Ženy boli oblečené v červenom a žltom a vlasy si vyčesávali nahor. Mladé dievčatá mali vlasy dole, ozdobené bielymi ľaliami.
Jazdci ma vzali k skupine budov postavených z kameňov z bieleho jadeitu. Rozkvitali tam ruže rôznych farieb a vzduch bol naplnený príjemnou vôňou. V hlavnej sieni boli obrovské biele stĺpy ozdobené zlatými rytinami. Stropy boli ozdobené rovnakým štýlom. Štvorcová fontána ma zaviedla cez hlavnú sieň k zlatému kráľovskému trónu. Na vrchole fontány som videl biele perly. Pri kráľovskom tróne bolo 12 menších stoličiek. Nábytok bol nesmierne bohatý a luxusný, ale tento ohromný palác bol prázdny a tichý.
Vonku bola rôznorodá krajina plná kvetov a stromov, ako aj rôznych architektonických štruktúr. Prišiel som k bielej okrúhlej budove nazývanej Krištáľový palác, ktorú obklopovali mnohé stĺpy. Vnútri paláca bolo všetko krištáľové. Stropy boli priehľadné a vykladaná podlaha zobrazovala obrovskú rozkvitnutú červenú ružu. V južnej časti umiestnený a k severu otočený bol vysoký portrét môjho spolupraktizujúceho ako otvára transparent Falun Gongu na Námestí nebeského pokoja. Na tvári mal pokojný úsmev a jeho oči vyzerali byť rozhodné a bez strachu.
Na stenách tohto paláca viseli rôzne portréty tohto praktizujúceho v jeho rôznych životoch. Na jednom z nich bol zobrazený ako boh mora držiaci trojzubec.
V strede siene priehľadného domu na mňa zhora zasvietilo svetlo. Okolo mňa sa zrazu objavili hviezdy, galaxie a nebeské telá v strede tejto siene, ako keby som vstúpil do nesmierneho vesmíru. V strede nebeského tela bola maličká galaxia obklopená zlatým svetlom – bol to malý vesmír s našou planétou Zem.
Pred Krištáľovým palácom sa na šírych trávnatých plochách v tesných šíkoch zhromaždil veľký počet nebeských bojovníkov v niekoľkých skupinách. Nebeskí bojovníci mali oblečené kožené brnenie, prilby a topánky ako bojovníci v starom Ríme. Vpredu boli deviati dračí jazdci a pri nich obrovské zvery pripomínajúce drakov a za nimi boli bojovníci držiaci veľké štíty, oštepy, dýky a iné typy zbraní.
Na oboch stranách zhromaždených bojovníkov boli dvaja jazdci na božských koňoch, pričom pred nimi boli medvede a za nimi kentauri. Pristúpil ku mne muž so zlatou olivovou vetvičkou. Pravú ruku si položil na hruď a pozdravil ma.
„Drahý učeník Dafa obdobia nápravy Fa, vďaka, že si prišiel do našej Krajiny ruže a vďaka za pomoc nášmu kráľovi, tvojmu spolupraktizujúcemu. Dúfame, že nášmu veľkému kráľovi odovzdáš naše myšlienky a odkážeš mu, že nám strašne chýba. Prosím ťa, vezmi mu tento list a prosím, prijmi našu najsrdečnejšiu vďaku!“
Úctivo som vzal zvitok zapečatený pečaťou červenej ruže. Muž sa vrátil zaradil naspäť medzi nebeských bojovníkov a tí sa mi znovu poklonili.
Bojovníci potom začali udávať rytmus svojimi mečmi a štítmi. Údery zneli ako údery srdca, alebo ako krik odvážnych vojakov na bitevnom poli. Bojovníci mali v očiach rozhodný pohľad bez strachu, ktorý mi pripomínal pohľad môjho spolupraktizujúceho, keď stál na Námestí nebeského pokoja s transparentom v rukách.
Do rytmu svojich zbraní začali vojaci spievať túto pieseň:
Keď sa svet v úpadku chystá obrátiť,
Keď temné mraky zakrývajú svetlo,
Ty, môj veľký kráľ, inšpirovaný Stvoriteľom,
Kráčaš po špinavých cestách v snehu, prerážaš temnú hmlu svojim mečom,
Ničiac zlých démonov!
Keď sa smutný život chystá odísť,
Keď kvety idú uhynúť,
Ty, môj veľký kráľ, inšpirovaný Stvoriteľom,
Kráčaš cestou smrti a zničenia, v chlade,
Odstraňujúc nekonečný opar, otvárajúc oblaky,
prinášajúc nádej na život!
****
Táto nebeská scéna sa postupne začala rozmazávať a zvuky mizli. Po dlhú dobu moje srdce búšilo ako o preteky a nedokázal som sa upokojiť.
Keď som vystúpil zo stavu pokoja, zdieľal som so svojím spolupraktizujúcim o tom, čo som zažil v kráľovstve Krajiny ruže. Predal som mu, čo som si prečítal na zvitku.
V liste sa písalo:
Drahý ctihodný Kráľ,
Opustil si nás a žil si v svetskom svete miliardy rokov. Všetkým nám nesmierne chýbaš. Hoci nemôžeme byť s tebou, naša láska k tebe sa nezmenila, akurát sa prehĺbila.
Kráľ môj, ty si najveľkolepejší, pretože si sa odvážil obetovať sa, aby si zabezpečil spravodlivosť pre vesmír; ty si najctihodnejší, pretože si vyčerpal seba pre nekonečné šťastie sveta.
Ako sa vesmír vynára zo starého, ty si neúnavne pracoval na záchrane nášho sveta a našich životov. S tebou budeme žiť a s tebou zomrieme, s tebou až do konca.
S láskou,
tvoja nebeská rodina.
****
Oči môjho spolupraktizujúceho boli plné sĺz. Ľutoval, že sa nekultivoval usilovne. Odvtedy sme si navzájom pomáhali nasledovať Majstrove učenia a spolu sme sa kultivovali. Čoskoro prelomil usporiadania starých síl a vrátil sa k usilovnej kultivácii.
Majster nám dal život a tiež pre učeníkov Dafa znášal ťažkosti a trpel odstraňujúc nekonečnú karmu. Božské bytosti v nebi vložili svoje nádeje a svoje životy do našich rúk. Čo sme spravili a čím sme prispeli pre všetky vnímajúce bytosti v nebi a na zemi?
To je otázka hodná uvažovania.
