(Minghui.org) 13. januára 2001 bol pán Leng Tao, praktizujúci Falun Gongu z provincie Sichuan, zatknutý za svoju vieru a poslaný do väzenia na 10 rokov. V dôsledku neľudského mučenia, ktorému bol podrobovaný v zadržiavacích centrách a väzení Deyang, takmer umrel.
Pán Leng nižšie opisuje ťažkosti, ktorými prešiel, ako aj podozrivé úmrtia z policajnej nemocnice, ktoré môžu súvisieť s násilnými odbermi orgánov.
Zatknutý za vyvesovanie transparentov o Falun Gongu
Volám sa Leng Tao. Bol som vedúcim turistického úradu v prefektúre Aba v provincii Sichuan. V roku 1995 som začal praktizovať Falun Gong, tiež známy ako Falun Dafa.
21. decembra 2000 sme spolu s ďalšími piatimi praktizujúcimi umiestnili stovky informačných plagátov o Falun Gongu na elektrické stĺpy a na ploty pozdĺž hlavných ciest vedúcich na turistické miesta sme zavesili transparenty. Mnohí ľudia chválili praktizujúcich za ich vytrvalosť vo viere.
Tajomník čínskej komunistickej strany (ČKS) Zhou Yongkang to posúdil ako najzávažnejší prípad Falun Gongu v provincii Sichuan a dôležitý celonárodný incident. Systém verejnej bezpečnosti provincie Sichuan vložil do vyšetrovania, hľadania zodpovedných praktizujúcich a ich zatknutia mnoho úsilia.
Mučený v troch zadržiavacích centrách
Po mojom zatknutí v roku 2001 som bol nasledujúcich 23 mesiacov väznený a mučený v troch rôznych zadržiavacích centrách. Bol som bitý, nútený čupieť a nehybne stáť pri stene čelom k žiarovke a dávali mi elektrošoky.
Stráže raz naviedli niekoľkých mojich spoluväzňov, aby ma hodili do kopy horiaceho papiera a podpálili ako pri sebaupálení na Námestí nebeského pokoja zinscenovanom ČKS. Moje vlasy a obočie boli kvôli tomu spálené a na koži som mal pľuzgiere.
Keď sa mi 4. apríla podarilo utiecť, v celom okrese bolo vyhlásené stanné právo. Po celom okrese vyvesili príkazy na moje zatknutie a vyslali tisíce policajtov, aby ma našli.
12. apríla ma znova chytili a poslali späť do zadržiavacieho centra Wenchuan. Zástupca veliteľa policajného oddelenia okresu Mao ma zavrel do kovovej klietky a dlhú dobu ma mučil elektrickým prúdom. Niekoľkokrát som stratil vedomie a skoro som umrel.
Dali mi asi 20-kilové putá na nohy, ktoré sa používali iba na odsúdených vrahov.
Okrem toho ma násilne kŕmili neznámymi liekmi. V dôsledku toho som si vôbec necítil nohy a mohol som chodiť iba s barlami.
Neľudské mučenie vo väzení Deyang
6. novembra som bol odsúdený na desať rokov a poslaný do väzenia Deyang.
Stráže vo väzení Deyang mučili praktizujúcich Falun Gongu rôznymi krutými a ohavnými spôsobmi. Hovorili veci ako: „Ubiť ťa na smrť sa počíta za samovraždu“, „polámať ti ruky a nohy sa počíta za sebatrýznenie“ a „môžem spraviť čokoľvek, pokiaľ to dokáže ‚transformovať‘ praktizujúcich Falun Gongu“.
Mučenie na oddelení číslo 2
6. novembra som bol prijatý na oddelení číslo 2 väzenia Deyang. Väčšinou sem prideľovali nových väzňov.
Moje nohy boli ochrnuté z mučenia v zadržiavacom centre. Ochrnutie sa ešte zhoršilo potom, čo mi v nemocnici vo väzení dávali injekcie s neznámymi látkami. V nemocnici mi povedali, že mám ťažkú myasteniu a že budem žiť už len šesť mesiacov.
Kvôli tomu ma nemocnica poslala do „zdravotného centra“, kde som videl desiatky bežných väzňov, ktorí podstúpili akupunktúru a zomreli. Niekoľko praktizujúcich tiež údajne zomrelo v zdravotnom centre a nemocnici.
Vyše mesiaca som tiež dostával barbarské liečenia akupunktúrou. Dávali mi injekcie s neznámymi látkami a po každej z nich som stratil vedomie. Prežil som vďaka pevnej viere v Dafa.
Podozrivé udalosti vo Všeobecnej policajnej nemocnici v Sichuane
V júni 2005 ma vzali do Všeobecnej policajnej nemocnice provincie Sichuan v meste Chengdu. Štvrté poschodie bolo vyhradené pre väzňov, takže na oknách na tomto poschodí boli mreže.
Tri dni po príchode do nemocnice mi spravili úplnú zdravotnú prehliadku. Okrem iného testovali moju kostnú dreň. Prikázali mi podpísať prehlásenie, že na seba beriem plnú zodpovednosť za akúkoľvek nehodu, ktorá sa môže pri operácii prihodiť.
Mal som pochybnosti o zmysle vyšetrenia a požiadal som ich, aby si vyžiadali súhlas a podpisy mojich príbuzných pri akejkoľvek operácii. Keďže mojej požiadavke nevyhoveli, odmietol som to podpísať a oni sa neodvážili operovať ma. V tom čase si svet nebol vedomý zločinu násilných odberov orgánov, ktorého sa dopúšťa ČKS.
Vyše mesiac som bol v tejto nemocnici. Nasledujúce udalosti, ktoré som osobne videl, dokazujú, že ČKS používala túto nemocnicu na odbery orgánov alebo ako miesto, cez ktoré putovali orgány.
Jedného rána bol môj spolubývajúci z nemocnice Qing Liecheng, bývalý generálny riaditeľ tabakovej spoločnosti Shenfang, operovaný kvôli rakovine. Keď ho priviezli naspäť na izbu, bol v bezvedomí. Všimol som si dieru v spodnej časti jeho brucha. Nasledujúceho dňa sa na pár minút prebral, ale nespoznával ma. Zdravotnej sestre povedal pár vecí, ktorým som nerozumel, a potom znova stratil vedomie. O tri dni neskôr v noci zomrel. Prišiel lekár, letmo mu skontroloval zreničky a odišiel.
Nasledujúceho dňa prišli pre jeho telo dvaja zamestnanci pohrebnej služby. Opýtal som sa ich na dve praktizujúce Falun Gongu zo ženskej väznice Sichuan, ktoré držali protestnú hladovku. Povedali, že obe sú mŕtve.
Potom prišiel policajt a vyhrážal sa mi. Povedal: „Nikomu nesmieš povedať, čo si videl a počul v tejto nemocnici. Ak to spravíš, predĺžia ti trest a okrem toho budeš odsúdený za zločin ‚vyzradenia štátneho tajomstva.‘“
Jedného večera začal mladý muž vo veku 20 až 30 rokov strašne kričať čoskoro po privezení na naše poschodie. Zdravotné sestry ho držali a doktor mu vpichol injekciu. Okamžite prestal kričať. Povedali, že zomrel a jeho telo bolo rýchlo vzaté preč.
Keď som sa po prepustení dozvedel o násilných odberoch orgánov, premýšľal som, či tento mladý muž nebol jednou z obetí.
V roku 2006 dali 26 mladým a zdravým praktizujúcim Falun Gongu na tváre masky a vzali ich preč z väzenia v šiestich policajných vozidlách. Jeden z nich zomrel krátko po prepustení domov kvôli chorobe. O zvyšných 25 odvtedy nikto nepočul.
Mučenie na oddeleniach číslo 1 a 5
Po návrate z nemocnice som bol poslaný na oddelenie číslo 1. Na tomto oddelení stráže vždy navádzali spoluväzňov, aby napádali praktizujúcich, ktorí sa odmietali „transformovať“. Udierali nás do tváre topánkami, pálili nám tvár horúcou polievkou, udierali nám hlavu o stenu, nútili nás stáť alebo olizovať cigaretové ohorky a slovne nás napádali.
Jedného dňa ma pristihli šíriť prednášky Falun Gongu. Prehľadali všetko čo som mal a strčili mi hlavu pod vodovodný kohútik a oblievali ma studenou vodou.
V novembri 2007 som bol vzatý na oddelenie číslo 5 a nútený robiť nadčasy. Spolu s ďalšími praktizujúcimi nás spoluväzni bili a kopali ma do holého zadku topánkami. Rany boli také vážne, že som si mesiac nemohol sadnúť.
Raz som bol zviazaný lepiacou páskou a ponechaný sám v miestnosti. Nemohol som sa hýbať, ani sa uvoľniť. Bolo to také bolestivé, že som skoro stratil vôľu žiť.
V júli 2009 som bol nakoniec prepustený. Napriek tomu, že moje osobné veci boli zabavené, keď polícia prehľadávala môj domov, medzi zostatkom vecí som s prekvapením našiel Čuan Falun, hlavnú knihu Falun Gongu.
Keď som znova začal robiť cvičenia Falun Gongu, o týždeň som mohol znova chodiť.
